Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/456/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228109
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115228109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX O., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, , proti žalovanému: AB 1 B. V., so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 4 760,45 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 101,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 285,59 €, pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia, a to v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2015 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4760,45 €.

Žalobkyňa uviedla, že rozsudkom OS Prešov sp zn. 9C/34/2015 zo dňa 03.09.2015 bola v postavení
spotrebiteľky žalovaná o zaplatenie sumy 7101,40 € s prísl., pričom žaloba bola v časti o zaplatenie
sumy 4760,05 € zamietnutá. Požadovaná výška zadosťučinenia predstavuje sumu, ktorú chcel od nej
žalovaný neoprávnene získať.

V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že

- žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že sa
nedomohla porušenia práv, ktoré vyplývajú zo zákona č. 250/2007 Z.z.,
- žalobkyni bola finančná služba poskytnutá riadne (žalobkyňa poskytnutý úver obdŕžala v plnej výške
riadne a včas),
- prijatím záveru o tom, že úver je bez úrokov a bez poplatkov bola nastolená v právnom vzťahu medzi
účastníkmi konania rovnováha zmluvných strán.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/34/2015 a s prihliadnutím na
tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:Návrhom došlým súdu dňa 05.12.2014 sa žalobca (terajší žalovaný) domáhal na žalovanej (terajšej
žalobkyni) zaplatenia sumy v celkovej výške 7101,40 € spočívajúcej v

- istine vo výške 447,12 €,
- úroku vo výške 1058 €,
- úroku z omeškania za čas od 12.04.2013 do 28.11.2014 vo výške 1014,63 €,
- zosplatnenej istine vo výške 5416,16 €,
- poistení vo výške 60,80 €,

- poplatku za možnosť zmeny splátok vo výške 2,40 €,
- poplatku za vedenie účtu vo výške 15,92 €,
- upomienkach II. vo výške výške 96 €.

Vo svojom návrhu vychádzal žalobca z toho skutkového základu, že dňa 01.03.2012 bola jeho právnym
predchodcom Home Credit Slovakia ako veriteľom so žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Úverová

zmluva č. 4202106426, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 6000 €. Neoddeliteľnou súčasťou
Úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

Dňa 03.09.2015 OS Prešov rozhodol nasledujúco:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2340,95 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 1 362,42 € od 29.11.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvné podmienky nachádzajúce sa v Hlave 18:

- § 1 v znení:

„V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a 12,- EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky“.

- V § 2 v znení:

„V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe
tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- EUR“

Úverových zmluvných podmienkok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - Hotovostný úver.

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.

IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Vyššie uvedené rozhodnutie OS Prešov vychádzalo z toho, že
- poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí vyžadovaných
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
-kplatnémupredčasnémuzosplatneniuúveruvyhlásenéhoveriteľomnedošlozdôvodunedostatočného
skúmania bonity klienta a z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9 OZ,

- zmluvné ustanovenia týkajúce sa poplatkov za upomienky a zmluvnej pokuty, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

Súd dospel k záveru, že z poskytnutej sumy 6000 € žalovaná vrátila sumu 789,60 € a ku dňu rozhodnutia
súdu je dlžná istinu 2340,95 €. Zvyšok istiny do sumy 6000 € nebol veriteľovi priznaný z dôvodu, že tento

ešte nie je splatný (kvôli neplatnému zosplatneniu k strate výhody splátok u terajšej žalobkyne nedošlo,
pričom splátky zahŕňajú iba istinu z dôvodu, že úver je bez úrokov a bez poplatkov).

Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, súd uvádza:Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/391/2012 (rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp. zn.
12Co/3/2015 zo dňa 10.12.2015) uviedol:

„Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti

poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v

nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov ale najmä ujmu spočívajúcu
v strate obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity
osoby, čo súd považuje za rozhodujúce aj pre výšku finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba
symbolický charakter.

Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2

Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi

je potrebná určitá intenzita.

Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi

a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.“

Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.
Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň
výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné

zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do
vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú a
dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa viných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.
V prejednávanej veci súd v konaní sp. zn. 9C/34/2015 kde sa žalovala istina 7101,40 € dospel k záveru,

že časť istiny už bola zaplatená, splatnú časť istiny priznal a nesplatnú časť istiny (do sumy 6000 €)
nepriznal.
Vzhľadom na to, že súd urobil záver o tom, že žalobca (terajší žalovaný) nemôže požadovať zaplatenie
sumy prevyšujúcej 6000 €, je výška priznaného finančného zadosťučinenia 1101,40 € a rovná sa teda
sume ujmy, ktorá žalovanej (terajšej žalobkyni) hrozila.

Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že nie je
viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie síce
jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky

„a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí.
Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným
momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový
výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro
objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a

systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující
si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj
odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného
ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel
zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ

v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle;
rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96).
Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou
nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá v
moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS).

Za podstatný súd považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J.
Čapek, A. Gerloch - usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v
souvislostisnejvšeobecnějšímipodmínkami…vnichžsemánormarealizovat. Jdetedyohledáníúčelu
zákonného ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace.

Procesný súd má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa
spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej
právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
Súd tiež dodáva, že porušenie osobitného predpisu bude vždy znamenať aj porušenie zákona č.
250/2007 Z.z., pretože napríklad podľa § 4 ods.2

Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c)používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa
vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú
praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tak tomu bolo aj vo veci sp. zn. 9C/34/2015.
Náhrada trov konania

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. (Aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.) a
ich náhradu priznal v konaní úspešnej žalobkyni.
Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Súd priznal odmenu za nasledujúce úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia ................ 61,41 eura + RP 8,39 eura
2. žaloba ..........................................................61,41 eura + RP 8,39 €
3. pojednávanie 9.5.2016 ................................ 61,41 eura + RP 8,58 €

Odmena spolu (bez DPH): .................................209,59 eura

Súd ďalej priznal náhradu hotových výdavkov a cestovného motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ: O.
XXX K.:

Cesta 9.5.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,25 eura/km
= 28,-- eur, (účtuje sa 1/3) ................................9,33 eura.........

- k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny á 14,30 eura = 57,20 eura {účtuje sa 1/3,
(§ 17 ods. 1 AT)} ...................................................................... 19,07 eura

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fábia, EČ: O. XXX K.:

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 9.5.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,199 eura/
l .........0,06 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,06 eura/km) ..................... 0,243 eura/km a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002
Z. z.) ........... 0,25 eura/km

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 28,40 eura

Trovy konania spolu: ............................................................. 237,99 eura
DPH 20 % ......................................................47,60 eura..............
Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 285,59 eura

Náhradu trov konania môže žalovaný zaplatiť na účet môjho právneho zástupcu vo VÚB Prešov, JUDr.
Igor Šafranko, č. ú.: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 50315.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.