Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313203900.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: T. W., trvale bytom U., L. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie
375,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
15.7.2013 pod č. k. 5C/109/2013-21, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 375,- eur s príslušenstvom, pričom pohľadávku uplatnil podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), so zdôvodnením,
že sa jedná o konanie s nízkou hodnotu sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo žalobcu je v ČR.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca odôvodnil svoj nárok proti žalovanému v bode 8.1 tlačiva A tým,
že je indosátorom, t.j. nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný na zmenkovú
sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o., (indosant). Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatil. Zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“. V bode 8.2 tlačiva A žalobca uviedol ako písomné dôkazy na
podporu svojej pohľadávky originál zmenky, splnomocnenie pre právneho zástupcu, výpis z obchodného
registra žalobcu a osvedčenie na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Z pripojených písomných listín
podľa bodu 8.2.1, t.j. zo zmenky vyplýva, že bola vystavená žalovaným pre prvotného zmenkového
veriteľa - indosanta (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.), IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, SR. Z
aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom
na doloženej zmenke, vyplýva, že predmetom jej činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Preto súd pri ďalšom postupe musel za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy,
vyzvať žalobcu tlačivom B o opravu, resp. doplnenie návrhu, pričom v súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia
ho poučil, ako má konkrétne opraviť, resp. doplniť oddiely tlačiva A - návrhu na uplatnenie pohľadávky
v stanovenej lehote. Pokiaľ v odpovedi na túto žiadosť súdu žalobca uviedol, že si uplatňuje výslovné
právo zo zmenky ako z cenného papiera, a to ako ďalší zmenkový veriteľ - indosátor, a teda že nie
je povinný predkladať (lebo ide o právo zo zmenky, t.j. z cenného papiera) akékoľvek iné doklady, či
uvádzať iné skutočnosti, takýto jeho názor súd neakceptoval. Tieto tvrdenia žalobcu sú totiž v rozpore
so spotrebiteľským právom. V tejto súvislosti poukázal aj na nemecký rozsudok „Z1965“.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že aj toto konanie je sporovým konaním, kde má žalobca,
okrem povinnosti tvrdenia, aj dôkaznú povinnosť, pričom v tomto konaní túto povinnosť nesplnil. Z tohto
dôvodu nesie aj právnu zodpovednosť za svoj návrh. Čo sa týka spotrebiteľského práva, na tento prípad
je potrebné použiť právo EÚ, a to hlavne Smernicu Rady 93/13/EHS, ktorá v čl. 3 ods. 3 definuje, čo
sa považuje za nekalú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pričom práve s ohľadom na čl. 3 ods.
1, 3 tejto Smernice vyplýva právo, ba dokonca povinnosť súdu skúmať prípadnú nekalú podmienku
vzhľadom na cieľ stanovený v čl. 6 Smernice. Ďalej sa použije Smernica 2008/48/EHS o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj čl. 47 Charty základných práv EÚ. V nadväznosti na to sa
použijú právne normy jednotlivých členských štátov na ochranu spotrebiteľa, v SR napríklad § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon na ochranu spotrebiteľa a iné. Tieto
právne normy tvoria spotrebiteľské právo, ktoré má kogentné ustanovenia (nie je možné ich zmeniť ani
dohodou účastníkov) a vo vzťahu k iným odvetviam práva má špeciálne postavenie, teda má prednosť. Z
európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva
súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu zmlúv
(§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú
kvalitu života, tak naplniť cieľ v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby spotrebiteľom
neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu, zabezpečiť
reálna rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

Tým, že žalobca ani po výzve súdu nedoplnil, resp. neopravil návrh na uplatnenie pohľadávky a nedoložil
dôkazy tak, ako bol vyzvaný a poučený, spôsobil, že nie je objektívne možné zistiť, či sa v danom prípade
nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to naznačuje doložená zmenka a jej prvotný zmenkový
veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), a teda súd nemôže posúdiť prípadné neprijateľné podmienky, ktoré sú
absolútne neplatné. Zároveň nemôže zistiť, či sa nemali použiť ustanovenia o spotrebiteľskom práve.
Tieto skutočnosti a tieto právne normy sú pritom všeobecne známe a musia byť známe aj žalobcovi.

Keďže v Nariadení, ani v Občianskom súdnom poriadku nie je stanovená forma rozhodnutia pri
zamietnutí návrhu podľa čl. 4, bodu 4, súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom podľa § 152 a násl. O.s.p.,
a vzhľadom na bod (26) v preambule Nariadenia pripustil voči rozsudku opravný prostriedok - odvolanie,
a to podľa § 201 a násl. O.s.p.. Zároveň uzavrel, že postupoval analogicky podľa § 43 O.s.p., keď po
predchádzajúcej výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože žalobca
nedostatky v stanovenej lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí podania
nerozhoduje o trovách účastníkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu tak, aby
jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolanie zdôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s postupom súdu, ktorým ho vyzval na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná, a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na
základe indosamentu, a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov, než originálu zmenky pri uplatňovaní zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatňovaní nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal, čím ignoroval predmet sporu.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zásadne
nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský
vzťah. Neuvádza pritom žiadne konkrétne argumenty, a preto jeho rozhodnutie je potrebné považovať
za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Preto žalobca trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol
sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny

poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré
s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku ani súvisieť nemôžu. Súd rozsah, podľa neho
významných skutočností, rozširuje svojvoľne, bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť
súdneho procesu. Žalobca v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na
tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v iných konaniach, a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd
ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní
nemôže tak konať žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým on v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Poukázal aj na to, že súd v danom
prípade porušil povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že uvádza, že nevie určiť, či ide o
spotrebiteľský vzťah, celé právne posúdenie veci vychádza z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je
vzťahom spotrebiteľským. Súd tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti, ktorá nemôže
byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je možné totiž založiť
na dohadoch.

Ďalej v odvolaní uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie
skutočností, o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii ani požadovaný listinný
dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty,
na základe ktorých údajne mala byť zmenka vystavená, preto nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo
strany súdu fabulované. Pokiaľ poukazuje na rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu z roku 1956,
obsah tohto rozhodnutia žalobcovi nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné. Z tohto dôvodu
nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. Vo
všeobecnosti však žalobca považuje za potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné
na prejednávaný prípad z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50 rokov
staré, v období jeho vzniku neexistovalo európske spotrebiteľské právo, na ktorom okresný súd založil
svoje rozhodnutie, a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru po prelomení zásady
abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého
nie je možné vychádzať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002
sp. zn. 25Cdo/1839/2000 so zdôraznením, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako prostriedok
zabezpečenia je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky.
Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah,
než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak v celku bola
neopodstatnená a ak žalobca požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu jeho
návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru,
že jeho odvolanie je dôvodné.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že postupoval v zmysle § 43 ods. 1,
2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Odvolací súd je toho názoru, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo
opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku žalobcu, a preto z takto vyplneného tlačiva nemožno dospieť
k záveru, že by tieto neboli dostatočne jasné alebo primerané. Ak chcel súd zistiť, či zmenka bola
zabezpečovacím prostriedkom plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať v zmysle čl. 5 bod 2
uvedeného Nariadenia s tým, že podľa jeho čl. 5 bod 3 mal žalovaný odpovedať do 30 dní po doručení
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva

C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho
späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na
odpoveď. Okresný súd takto nepostupoval. Je treba pritom súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať
vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom, a je treba súhlasiť
aj s tým, že nie je jeho povinnosťou preukázať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, nezostávalo odvolaciemu
súdu nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p.).

Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa v tom zmysle,
že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech
dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, a či teda vystavenie zmenky v
tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, alebo či takýto zabezpečovací prostriedok
neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dokazovanie týchto skutočností však nie je povinnosťou
žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 53 a nasl.), ale tiež aj zo Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Z predloženého spisu vyplýva, že podaním zo dňa 3.6.2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší
účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, a to na podporu
žalovaného. Proti jeho vstupu podal žalobca námietky. O jeho námietkach je povinnosťou súdu prvého
stupňa rozhodnúť v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.