Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200062.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B. E., nar. XX. V. XXXX, bytom v V. nad
Z., O. C. č. XXX/X - XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova
č. 3, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 20. decembra 2013,
sp.zn.: 2N 8670/2013, Č. RZ.: 60 323/2013, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 13. októbra 2014, č.k. 9Sp/8/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 13. októbra 2014, č.k. 9Sp/8/2014-39
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu

z 20. decembra 2013, sp.zn.: 2N 8670/2013,
Č. RZ.: 60 323/2013, vo výške 35,- eur v zmysle Položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ (podľa obsahu podania) odvolanie. Namietal neoprávnenosť
vyrubeného súdneho poplatku vo výške 35,- eur. Uviedol, že na základe žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania týkajúceho sa vyživovacej povinnosti.
Nakoľko však konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je podľa § 4 ods. 1

písm. g/ zákona
č. 71/1992 Zb. oslobodené zo zákona od súdnych poplatkov, tak aj predmetné konanie vo veci žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci by malo byť od súdnych poplatkov oslobodené. Vzhľadom na uvedené
navrhovateľ uzavrel, že vyrubenie súdneho poplatku je v priamom rozpore s § 4 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 71/1992 Zb.

3.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“ a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok - ďalej len „SSP“), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP a s § 492
ods. 2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že uznesenie z 13. októbra 2014,
č.k. 9Sp/8/2014-39 bolo zo strany krajského súdu riadne doručované. Z obálky vrátenej súdu vyplýva,
že „1. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie“ bol uskutočnený dňa 27. októbra
2014, „2. Opakované doručenie“ bolo vykonané
dňa 28. októbra 2014 a „3. Deň uloženia zásielky“ bol 28. októbra 2014. Následne bola predmetná

zásielka dňa 21. novembra 2014 vrátená krajskému súdu - deň doručenia zásielky (§ 47 ods. 2 veta tretia
OSP), pričom po uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 9. decembra 2014.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ svoje odvolanie (spísané

dňa 23. novembra 2015) podal na Okresný súd Trenčín dňa 26. novembra 2015, pričom na poštovú
prepravu ho podal dňa 24. novembra 2015.

Nakoľko 15-dňová lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi plynúť dňom 22. novembra 2014
(§ 57 ods. 1 OSP), jej koniec pripadol na deň 8. decembra 2014 (posledný deň na podanie odvolania -

bežný pracovný deň) a navrhovateľ podal odvolanie 23. novembra 2015, podal odvolanie oneskorene.

Najvyšší súd nezistil procesné pochybenie na strane krajského súdu pri aplikácií fikcie doručenia
dotknutého a odvolaním napadnutého uznesenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Preto postup krajského
súdu považuje za správny a v súlade so zákonom.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že doručenka má povahu verejnej listiny, ktorá osvedčuje
skutočnosti v nej uvedené, a teda v danom prípade postup podľa § 47
ods. 2 OSP. Údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, a preto
dôkazné bremeno o tom, že sa navrhovateľ v čase doručovania uznesenia krajského súdu nezdržiaval

v mieste svojho bydliska, spočívalo na navrhovateľovi, ktorý však nenamietal, a ani nepreukázal, že sa
v mieste svojho bydliska nezdržiaval v čase tohto doručovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, najvyšší súd odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods.
l písm. a/ v spojení s § 204 ods. 1 OSP odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Nad rámec najvyšší súd dáva navrhovateľovi do pozornosti tú skutočnosť, že predmetom konania
vedeného pred krajským súdom pod spisovou značkou 9Sp/8/2014 bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu z 20. decembra 2013,sp.zn.: 2N 8670/2013, Č. RZ.: 60 323/2013, ktorým odporca postupom podľa § 10 ods. 5 zákona
č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisovnepriznalnavrhovateľovinároknaposkytovanieprávnejpomoci.Uvedenékonanie
podliehalo v rozhodnom období súdnemu poplatku v zmysle Položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych
poplatkov („konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol okresný
súd alebo krajský súd“), a to vo výške 35,- eur. Predmetom konania teda nebola otázka vzájomnej

vyživovacej povinnosti rodičov a detí; táto bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod spisovou značkou 30P/44/2012, pričom v tom konaní bol navrhovateľ podľa § 4 ods. 1
písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, ale nie v konaní vedenom
pod spisovou značkou 9Sp/8/2014. Navyše zákon č. 71/1992 Zb. upravuje vo svojom ustanovení § 4
ods. 3 oslobodenie od súdnych poplatkov tomu účastníkovi, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa osobitného predpisu. V tomto konkrétnom prípade však navrhovateľovi nárok na

poskytnutie právnej pomoci priznaný nebol.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.