Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viktória Midová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215237255.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne J. J., narodenej X.X.XXXX,
bytom B. S., C. XX, zastúpenej JUDr. Petrom F., advokátom so sídlom v Humennom, Starinská 2272,
proti žalovanému V. J., narodenému X.X.XXXX, bytom B. S., C. XX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 25C

792/2015-105 zo dňa 7.2.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania prikázal hodnotu
členského podielu v SBD II, Bardejovská 3, Košice, k bytu č. 4 nachádzajúcemu sa na 2. nadzemnom
podlaží bloku B-42 na ulici C., číslo súpisné 1406 v Košiciach, Sídlisko KVP, postaveného na parcele
č. D. Č.. XXXX/XXX zapísaného v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice II, odbor
katastrálny, na LV č. XXXX, katastrálne územie F., do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému
uložil povinnosť uhradiť žalobkyni 35.000 € na vyrovnanie majetkovej hodnoty jej podielu do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2.Vychádzajúc zo zásady, že podiely oboch manželov pri vyporiadaní zaniknutného bezpodielového
spoluvlastníctva sú rovnaké v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka a predmetom vyporiadania bola
iba zostatková hodnota členského podielu v SBD II Košice vo výške trhovej hodnoty 70.000 €, prikázal
túto hodnotu do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho uhradiť žalobkyni na vyrovnanie jej

podielu sumu 35.000 €, t.j. 1/2 z trhovej hodnoty členského podielu (70.000 €).

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP a okolnosť, že vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý nepriznal stranám sporu náhradu trov.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nepriznaní trov konania, v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa a navrhla zmeniť rozsudok v napadnutom výroku tak, že súd jej prizná náhradu trov konania.
Namietala, že výrok o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj
nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný. Argumentovala tým, že súd jej žalobe v celom
rozsahu vyhovel, keď vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo ňou navrhovaným spôsobom, a preto
bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Z toho dôvodu jej patrí plná náhrada trov konania. Samotná

skutočnosť, že išlo o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov. Ide oklasické sporové konanie, v ktorom prvoradým kritériom pre priznanie náhrady trov konania je samotný
úspech v spore. Poukázala aj na okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby, konkrétne, že sa viackrát
márne snažila so žalovaným dohodnúť, ale žalovaný žiadny z jej návrhov neakceptoval a z toho dôvodu

bola nútená podať žalobu a domáhať sa svojho práva na súde. Zo všetkých týchto dôvodov jej mal súd
priznať plnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 13.3.2017.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

7. Aj keď súd prvej inštancie nesprávne pri rozhodovaní o trovách sporových strán aplikoval ust. § 257
CSP, nemá to vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a keďže uznesenie je vo výroku vecne
správne, odvolací súd ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Predmetom sporu bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ku ktorému

došlo v zmysle ust. § 150 Obč. zák. tak, že súd určil rovnaký podiel oboch sporových strán na majetku
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Aj keď teda išlo o sporové konanie, v tomto konaní mali obe sporové strany rovnaký úspech,
keďže tak žalobkyni ako aj žalovanému sa dostal rovnaký podiel zo spoločného majetku, ktorý mali v

bezpodielovom spoluvlastníctve.

10. Súdna prax je jednotná a ustálená v tom, že aj v prípade vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je potrebné vychádzať z výsledku konania (R 42/1972) a v prípade
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak, že podiely oboch sporových strán sú rovnaké, ide o

rovnaký pomer (ne)úspechu oboch sporových strán, kedy je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj pri
rozhodovaní o trovách konania.

11. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

12. Aj keď teda v prejednávanom spore súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v
zmysle žaloby, a teda toto vyporiadal spôsobom navrhnutým žalobkyňou (ktorým nebol viazaný), celkový
výsledok konania je taký, že obom sporovým stranám sa z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva dostal rovnaký podiel, a teda obe strany mali v konaní rovnaký úspech. Za tejto situácie

súd mal aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP a rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

13. Rovnaké právne dôsledky má však aj výrok, ktorým súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal
v zmysle ust. § 257 CSP, preto aj keď súd vec nesprávne právne posúdil, ak aplikoval § 257 CSP, hoci

správne mal aplikovať § 255 ods. 2 CSP, v konečnom dôsledku správne rozhodol o trovách konania, ak
ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

poslednej vety CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.