Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/209/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208202
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113208202.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom

Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, IČO 264 29 705, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej T. F., gen. Y. XXXX/XX, A.,
o zaplatenie 706,63 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh o zaplatenie sumy 706,63 € s 0,06% denným zmenkovým úrokom od 26.04.2010 do zaplatenia
a 6% ročným úrokom od 30.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 2,36 € sa z a m i e t a.

II. Konanie v časti o zaplatenie 0,19% denných zmenkových úrokov zo sumy 706,63 € od 26.04.2010

do zaplatenia sa z a s t a v u j e.

III.ŽalovanejaZdruženiuspotrebiteľovSlovenska,o.z.sosídlomJankaKráľa7,97401BanskáBystrica,
IČO 42 309 166 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v návrhu, podanom na súde dňa 28.03.2013 podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 706,63 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom
zo sumy 706,63 € od 26.04.2010 do zaplatenia a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 706,63 €

od 30.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 z 1% zmenkovej sumy, teda 2,36
€ a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 18.08.2009 na zmenkovú sumu 706,63 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 26.04.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
18.08.2009 (dátum vystavenia) na sumu 706,63 €, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%

denným úrokom od 26.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ ju doposiaľ neuhradil. Keďže zmenková istina
je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.
1.2. K návrhu žalobca pripojil originál vlastnej zmenky a výpis žalobcu z obch. registra.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2013, doručenom súdu 18.06.2013, žalobca odstránil rozpor

vo vyčíslení nákladov právneho zastúpenia. Tvrdil, že v konaní možno použiť len rovnopis zmenky a
kópia zmenky nemôže byť pre účely hodnotenia uplatňovaného nároku použitá. Žalobca nedisponuje
kópiou zmenky a nemôže ju vyhotoviť, pretože jej rovnopis predložil v zmysle vyššie uvedenej zásady
súdu spolu s návrhom. Navyše, podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa žalovanej
zasielajú len kópie podporných dokumentov, a to len v prípade potreby. Žalobca nevidel v predmetnom
prípade potrebu na zaslanie podporných dokumentov žalovanej a súd žiadnu potrebu nešpecifikoval. Ak

súd podľa predmetného nariadenia použil vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II nariadenia, mal
povinnosť uviesť, ktoré oddiely tlačiva na uplatnenie pohľadávky požaduje doplniť a/alebo opraviť. Súd
žiadne oddiely tlačiva neoznačil. Vzorové tlačivo B neslúži a nemôže slúžiť na akúkoľvek komunikáciu
so žalobcom alebo žalovanou a jeho použitie v rozpore s nariadením predstavuje porušenie práva
Európskej únie. Napriek vyššie uvedenému faktu (neuvedenie oddielu tlačiva) žalobca uviedol, že je

v zmenkovom vzťahu indosatárom a na požadované vysvetlenie nevie reagovať. Žalobca nerozumel
skutočnosti, prečo súd požadoval vykonať doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením
rozvrhu platieb. Súd žiaden dôvod neuviedol, pritom však v zmysle nariadenia je možné požadovať
doplnenie len vtedy, ak súd zdôvodní nedostatočnú jasnosť alebo neprimeranosť informácií uvedených
v tlačive na uplatnenie pohľadávky. Žalobca predložil súdu prehľad platieb na zmenku, ktorou disponuje
v súvislosti s realizáciou kúpy tohto cenného papiera. Zdôraznil, že toto súdne konanie je sporovým

konaním, žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu o vykonaných úhradách, žalobca navyše požaduje
menej, než by mu patrilo, ak by platby neboli tvrdené. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že
nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku zo strany vystaviteľa zmenky (žalovanej). Žalovaná na
zmenku hradila pôvodnému majiteľovi zmenky, pred indosovaním zmenky. Žalobca nemá s pôvodným
majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na

zmenku a žalobca zároveň nie je oprávnený splnenie takejto požiadavky autoritatívne požadovať, či
vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb žalovanej na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy,
žalobca navrhol, aby súd v prvom rade vyžiadal stanovisko žalovanej, či v návrhu uvedený rozpis
platieb korešponduje s ním vykonanými úhradami, alebo ich namieta, teda, či ide o spornú otázku
medzi účastníkmi konania. V druhom rade žalobca navrhol, aby súd v kooperácii so žalovanou a

pôvodným majiteľom zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady,
alebo potvrdenia o vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenie je oprávnená vydať, napr.
potvrdenie z banky o vykonanej úhrade. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa
procesných pravidiel označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žalobca žiadal
súd, aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv

Európskej únie rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na
jeho strane, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

3. Žalovaná sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

4.1. Rozsudkom č.k. 36CbZm/209/2013-39 zo dňa 23.10.2013 Okresný súd Trenčín zamietol návrh o
zaplatenie sumy 706,63 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 26.04.2010 do zaplatenia a 6%
ročným úrokom od 30.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 2,36 €, a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v
Trenčíne uznesením č.k. 16CoZm/27/2014-77 zo dňa 17.09.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
4.2. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

4.3. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
4.4. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotusporu,sažalobcaprotižalovanejdomáhalzaplateniazmenkovejsumy706,63eur,zmenkovéhoúroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z konkrétnych
zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5
ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne

pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich.
V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.

4.5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania
a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez toho,
aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri

vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.
4.6. Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v
podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky,
keď žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár

a prehľad platieb realizovaných dlžníkom. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá
pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného
spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o.,
postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov,
vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o

uplatnenomnároku.Bezpostupupodľačlánku4ods.4Nariadeniasúdprvéhostupňarozhodolvprávnej
veci bez nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p.
verejne vyhlásil rozsudok.
4.7. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku

všetkýmdôkazom,ktorésavykonali.Vdanejveciideolistiny,ktorésúdprvéhostupňapripojildokonania
bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,
teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5 Nariadenia.
4.8. S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako

všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne

známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých

dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez
návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom
založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku

ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre
žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.
4.9. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo
podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor,
aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich

súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné
dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu ižalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4.10. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu

povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa
týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/17/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd
je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4

O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho
posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako
povinnostisúdunedošlozostranyžalobcukuplatneniuprocesnýchpráv,pretožežalobcanemoholsplniť
svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď
súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby

boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

5.1. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doručil prvostupňový súd stranám sporu Oznámenie,
v ktorom im oznámil, že žalobca podal na Okresný súd Trenčín návrh podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu. K návrhu pripojil zmenku. Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil,
že zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je pravdepodobne číslom zmluvy o úvere. Zmenka bola
vystavená v prospech remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý, podľa výpisu z obch. registra, v rámci jeho
podnikateľskej činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov.
5.2. Podľa § 100 ods. 1 poslednej vety O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na

základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
5.3. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
5.4. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný, okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p., poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p.

5.5. Z rozhodovacej činnosti súdu (remitent zmenky, ako aj žalobca boli účastníkmi viacerých súdnych
konaní), stanovísk Európskej komisie prezentovaných napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010 a Výzve -
porušenie č. 2012/4165, judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10 zo dňa 16.11.2010), výpisu remitenta z obchodného registra ako aj čísla zmluvy na zmenke
je súdu známe, že žalovaná zmenka pravdepodobne zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo

zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené na zmenke a ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral
ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Žalovaná zmluvu o úvere zrejme uzavrel ako dlžník -
fyzická osoba, nepodnikateľ. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovaná vstupovala
do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným

spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Na základe uvedených skutočností sa súdu v zmysle § 100 ods.
1 O.s.p. javí predbežne právne posúdenie veci ako sporu zo zmenky a zároveň sporu vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy.
5.6. Systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti,atátosituáciahovediektomu,žepristúpinapodmienkyvopredpripravenédodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013a C-453/10 zo dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným
ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe
toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má
k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení
smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do
rámcauplatneniauvedenejsmernice.Akjetotak,danýsúdjepovinný,vprípadepotrebyexoffo,posúdiť
predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto
smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Z uvedeného vyplýva, že
i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať

nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne
premietnuté v zmenke, vrátane otázky premlčania práva a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.
5.7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní pripojil úverovú
zmluvu, ktorú žalovaná zmenka zabezpečuje, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
tvoria prílohu tohto oznámenia.

5.8. Zároveň súd doručil stranám sporu fotokópiu predmetnej úverovej zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok.
5.9. K uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu veci, zmluve o úvere a všeobecným podmienkam
poskytnutia úveru sa strany sporu mohli vyjadriť, prípadne navrhnúť iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia.

5.10. Súd taktiež doručil stranám sporu písomné Poučenie účastníka, v ktorom ich poučil o ich
procesných právach a povinnostiach podľa § 5 ods. 1, 2, § 15a ods. 1,2,3,4, § 27 ods. 1,3, § 30, § 44
ods. 1, § 49 ods. 2,3,4,5,6, § 53 ods. 1,2,4, § 101 ods. 1,2,3,, § 105 ods. 1, § 114 ods. 5,6, § 118a ods.
1,2,3, § 119 ods. 2,3, § 120 ods. 1, 4, § 138 ods. 1,2,4, § 151 ods. 1, § 153b ods. 1,2,3,4 Občianskeho
súdneho poriadku.

6. Písomným podaním zo dňa 21.12.2014, doručeným súdu 29.12.2014, oznámilo Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166,
že ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej
ako spotrebiteľa. Poukazovalo na to, že v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Cieľom Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi

štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy. Vstup
do konania realizuje združenie z vlastného podnetu, nakoľko v zmysle vnútroštátnej ako aj európskej
judikatúry priemerný spotrebiteľ nedokáže v konaní poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky
formulované v predpripravených spotrebiteľských zmluvách a využívať procesné inštitúty na svoju
obranu (rozsudok ESD C-168/05 Mostaza Claro, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo

9/2012).

7. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 0,19% denného
zmenkového úroku zo sumy 706,63 € od 26.04.2010 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej.

9. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd v zmysle § 144, § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o
zaplatenie 0,19% denného zmenkového úroku zo sumy 706,63 € od 26.04.2010 do zaplatenia zastavil.10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obch. registra, vlastnou
zmenkou na sumu 706,63 € vystavenou dňa 18.08.2009, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
14.06.2013, Zmluvou o úvere č. 302300040 zo dňa 18.08.2009, výpisom POHOTOVOSŤ, s.r.o. z

obchodného registra, odvolaním žalobcu proti rozsudku zo dňa 13.12.2013, rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
10Co/79/2013-37 zo dňa 05.09.2013, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa
21.12.2014, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 23.10.2014, 24.02.2015, písomným vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 24.03.2015, odvolaním žalobcu zo dňa 09.07.2015 proti uzneseniu a

čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 21.12.2015.

11.1. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 18.08.2009 uzavrela žalovaná ako dlžník s veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 302300040,
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky v sume 350,- €. Dlžník (žalovaná) sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 346,- €, teda celkovo v sume

696,- €, formou 12 mesačných splátok po 58,- €, počínajúc dňom 12.09.2009. Dlžník na zmluve potvrdil
prevzatie hotovosti dňom 12.09.2009. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru.
11.2. Podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní
s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v

hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník
povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V
prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v

oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet
veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,-
€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu.

11.3. Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

12. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Trenčín,
dátum vystavenia: 18. augusta 2009,

zmenková suma: 706,63 €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 706,63 € a zmenkový úrok 0,25% denne od
26.04.2010, pri predložení, na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava,
splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,

meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej,
číslo zmluvy: 302300040.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

13.1. Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.13.2. Podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13.3. Podľa čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu"), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.

13.4. Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých

hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci ("acta jure imperii").

13.5. Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

13.6. Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak
o to požiada niektorá zo strán.

13.7. Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

13.8. Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;

c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

13.9. Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách:
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.13.10. Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách:

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani

na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

13.11. Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

13.12. Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13.13. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné

konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku

114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3
tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému

štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

13.14. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

13.15. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),

platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

13.16. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak
nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

13.17. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

13.18. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

13.19. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

13.20. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

13.21. Podľa čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

13.22. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo

zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané.

13.23. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

13.24. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

13.25. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13.26. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.27. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13.28. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.29. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13.30. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere č.
3023000404 (18.08.2009) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

13.31. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13.32. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13.33. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13.34. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná
zmluvná strana.

13.35. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné

13.36. Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

14. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území ČR. Žalovaná ako fyzická osoba má
bydlisko na území SR. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné miesto.
Vzhľadom k tomu je predmetom konania cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
nakoľko žalobca má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho

vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému
súdu Trenčín nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa
čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má

bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia
príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2
nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

15. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky)
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere č. 302300040. Žalobca
nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto

vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku
SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu strán sporu. Iná
dohoda strán sporu o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

16. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Strany sporu nariadenie ústneho
pojednávania vo veci nežiadali. Súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné. Vzhľadom k
tomu súd podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozhodol vo veci samej bez nariadenia

pojednávania.

17. Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo Zmluvy o úvere č. 302300040,
ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§52 ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého,
okrem iného, veriteľ vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti
súdu, keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opätovne. Žalovanú, ktorá predmetnú zmluvu

o úvere uzavrela ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorá je tiež vystaviteľom žalovanej
zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Z obsahu uzavretej zmluvy
o úvere nevyplýva, že by žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú
zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej

časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť.
Povaha zmluvy je teda adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť.
Na základe uvedených skutočností súd posúdil Zmluvu o úvere č. 302300040 ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10),
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Súd tiež podotýka, že

snaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a tiež vykonávacích predpisov k nemu. (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave
č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k. 10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012)

18. Z textu žalovanej zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku zmenkového úroku 0,25% denne, ale i na poznatky súdu z
rozhodovacej činnosti, stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010
a Výzve - porušenie č. 2012/4165 a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ

vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) súd predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok
dohodnutých v predmetnej zmluve, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania
dlžníka(spotrebiteľa)svrátenímposkytnutýchfinančnýchprostriedkovadohodyozabezpečenízáväzku
dlžníka, na ktorých bol založený návrh na začatie tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa
súd v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách na účely preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený
návrh na začatie konania v tejto veci, zaoberal i Zmluvou o úvere č. 302300040 zo dňa 18.08.2009,
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou. (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013) Súd poukazuje na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený
smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza

z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky
SúdnehodvoraEÚvoveciC-472/11z21.02.2013aC-453/10zodňa15.03.2012)Jepotrebnézdôrazniť,
že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej

rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu
obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež
vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo

nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na
tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ
proti tomu namieta. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd
tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka,
ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak,

daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky
ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-137/08 zo dňa 09.11.2010) V zmysle čl. 6 ods. 1 označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje
spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto
podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva,

že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať
nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne
premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák.
č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré satýkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy,
že dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo
zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria

bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie
postupu podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje

dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ
nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č.
191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu
zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý

zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd
povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho práva
musí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z
príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v

čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou
v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami
musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia vnútroštátneho
práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje
určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti

spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012)
Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých
sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má

ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by
malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002,
uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu

ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013) Súd tiež podotýka, že absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd skúma ex offo, nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)
voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,

zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

19.1. Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
časťou Zmluvy o úvere č. 302300040, uzavretej dňa 18.08.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a dlžníkom - žalovanou (spotrebiteľom), vystavená žalovanou ako blankozmenka na zabezpečenie

záväzku dlžníka (žalovanej), vyplývajúceho jej z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako remitentovi.
19.2. Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako

zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“
19.3. Z citovaného ustanovenia bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že
obsahuje dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere č. 302900164 o zabezpečení záväzku dlžníka,vyplývajúceho mu z tejto zmluvy, blankozmenkou a o vyplňovacom práve k predmetnej blankozmenke.
Zmluva tu teda konštatuje, že bola vystavená blankozmenka a obsahuje dohodu o tom, že táto
blankozmenka bude mať zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o

tom, ako má byť zmenka vyplnená.
19.4. Po preskúmaní tohto citovaného zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka, ktorý v danom
zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

19.5. V písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 302300040 žalovaná ako dlžník vyhlásila, že „sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strany tejto zmluvy;
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na
zadnej strane zmluvy) predmetnej Zmluvy o úvere. I keď žalovaná (spotrebiteľ) formálne v zmluve

vyhlásila, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade námietok žalovanej, táto nemala reálnu
možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom
vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju
odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda

ani bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
19.6. Súd vzal na zreteľ tiež povahu predmetu Zmluvy o úvere č. 302300040 a všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvných podmienok uvedených v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i dôsledky, ktoré tieto zmluvné podmienky môžu mať v rámci

práva uplatniteľného na zmluvu. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
19.7. Z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nesporné, že účelom žalovanej zmenky
je zabezpečenie záväzku dlžníka (spotrebiteľa). Teda táto zmenka, pokiaľ trvá záväzkový vzťah
zo Zmluvy o úvere č. 302300040, má plniť funkciu mobilizácie dlžníka, aby riadne a včas splnil
svoju povinnosť, pričom zmenka nemá povahu akcesorického záväzku. Za účelom zabezpečenia

riadneho a včasného splnenia záväzku žalovanej zo Zmluvy o úvere č. 302300040 však predmetná
zmluva v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru odkazuje aj na inštitút notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a ručenia, pričom v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu
04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné
zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/

alebo dohody s veriteľom. Okrem toho, v bode 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ
a žalovaná ako dlžník uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ bola vystavená
uplatňovaniu neprimeraných zabezpečovacích inštitútov. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení
záväzku blankozmenkou v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve

spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
S ohľadom na to, že nejde o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd zato, že ide o
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky, za ktorú súd považoval dohodu veriteľa a dlžníka (žalovanej) o zabezpečení
záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č. 302300040 blankozmenkou, má súd zato, že táto neplatnosť

zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto
prípade (blankozmenka bola vystavená ako zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi
pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 302300040 a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať,
čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006)

19.8. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, súd tiež
vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutú
v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia
žalovanej zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. Uvedená zmluvná podmienka taktiež nebola
individuálne dohodnutá tak ako je uvedené vyššie. Okrem iného, podľa tejto dohody mala byť veriteľom

na zmenke vyplnená zmenková suma tak, že mala pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“ Podľa názoru súdu je táto
zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne,
čo tiež spôsobuje jej neprijateľnosť. (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa 21.03.2011) Je potrebné vziať nazreteľ,žepodstatavyplňovaciehoprávaspočívavoprávnenímajiteľalistinydoplniťjejreálneaúmyselne
chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže
v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blankozmenku akéhokoľvek

obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. 302300040,
týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy
(úroky z omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke,
obsiahnutá v bode 14 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase

uzavretia predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je riadne a
konkrétne informovaný o dôsledkoch zmenky. Nemožno vylúčiť, že napriek tomu, že spotrebiteľ splatí
celú pôžičku, dodávateľ, ktorý bude mať na výšku pohľadávky iný názor (najmä pokiaľ ide o prípustnosť
sankcií) vyplní na blankozmenku neprimerane vysokú sumu, pričom pohľadávka bude založená na
neprijateľných podmienkach, bez opory v právnych predpisoch. Táto značná miera neistoty spotrebiteľa
môže byť multiplikovaná najmä v prípade postúpenia práv zo zmenky. Je potrebné prihliadnuť i na to,

že aj zmenka vyplnená odchylne od vyplňovacieho prehlásenia je platná, a teda legitimuje majiteľa
k tomu, aby požadoval za ňu zaplatiť. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na dlžníkovi, ktorý musí
preukázať existenciu zmluvy o tom, ako mala byť zmenka správne vyplnená. Je potrebné vziať na zreteľ,
že pri zmenke sa presadzuje jej nesporný a abstraktný charakter, keď zákon ponecháva na dlžníkovi,
aby namietal, a tiež preukázal, že zmenka bola vyplnená odchylne. V prípade postúpenia zmenky na

ďalšieho majiteľa musí dlžník tiež preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného je zrejmé, že pri zmenke dochádza reálne k sťaženiu uplatnenia práv dlžníka. V prípade, ak
je dlžníkom spotrebiteľ je potrebné mať na zreteli, že máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a to
najmä z dôvodu jeho slabšej znalosti práva, nedostatočnej informovanosti a sťažený prístup k právnym
službám, najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne

existuje veľmi vysoké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na
súd, keďže často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov. (Výzva -
Porušenie č. 2012/4165 zo strany Európskej komisie) Z uvedených skutočností vyplýva, že používanie
blankozmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv možno kvalifikovať ako nekalú
obchodnú praktiku, zameranú na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole, a teda ako postup zameraný

na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých zmluvných podmienkach.

20. Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol žalobca. V zmysle čl. I § 14
ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok,

obsiahnutých v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť
vystavenú blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v
čase indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v rámci zásady
nemoplusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôževzniknúťprávo“)nemohol
práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej zmenky,

atedanemalčopreviesť.(uznesenieÚstavnéhosúduSRI.ÚS50/2010-11z10.02.2010)Blankozmenka
ešte nie je zmenkou, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.

21. Žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od 26. apríla
2010“. Súd posúdil takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods.

2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej nejasnosti a
nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku na zmenke v
zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Napriek
tomu bol v tejto doložke dohodnutý „Zmenkový úrok“, ktorý upravuje čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950
Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny prípad úroku, ktorý do

istej miery plní funkciu úrokov z omeškania, a najmä ktorého výška je zákonom stanovená na 6%. Nie
je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé, či mal byť v
úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový úrok. Okrem
toho, v bode 06 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa veriteľ a dlžník dohodli na úroku z
omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. V prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na žalovanej

zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov bola by takáto úroková doložka neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovejdoložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla žalovanej povinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený
zmenkový úrok 0,25% denne.

22. Žalovaná ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 ako veriteľ uzavreli dňa 18.08.2009
Zmluvu o úvere č. 302300040, ktorou veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 350,- €,
ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v lehote 1 roka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 346,- €, čo
predstavuje 98,86% z istiny 350,- €, teda spolu v sume 696,- €. Uvedený poplatok nebol spriehľadnený
vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná zmluva neobsahuje. K tomu mala

žalovaná v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý zmenkový
úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, a aj zákonný 6% ročný úrok zo
zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v návrhu na začatie konania. Okrem toho, v prípade omeškania
s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, mala žalovaná podľa Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zaplatiť i zákonný úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa bodu 4
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky sedem dní

a viac predstavovala 15,- € (splátka úveru 58,- €) pri každej splátke, t.z. pri 12 splátkach sumu 180,-
€. Z bodu 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že poplatok predstavoval v jednej
tretine dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej
sumy (91,25% ročne) predstavuje formu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, čím teda v podstate

malo dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny ako i poplatku. Z výšky dohodnutého „príslušného
poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“, nakoľko od
dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 26.04.2010 žalovaná ako dlžník z dohodnutých
splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platila poplatok vo výške 98,86% z
istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, t.z. navýšenie

o 190,11%, a to bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií (zmluvné pokuty, úrok zo zmenky 6%
ročne, zákonné úroky z omeškania v rámci záväzku zo zmluvy). Zmluva obsahuje tiež neprimerané
zabezpečovacie inštitúty, a to najmä s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov 350,-
€. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere č. 302300040 vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri poskytovaní úverov a pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe

môže privodiť ujmu spotrebiteľovi. (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa
20.09.2011) Zmluva o úvere č. 302300040 zo dňa 18.08.2009, uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom
a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., je teda v rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu v zmysle §
39 Obč. zák. neplatná. Zmluvné dojednania v hrubom nepomere porušili rovnováhu účastníkov zmluvy
a založili nerovnosť zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ má zjavne rad výhod,

pričom je ťažké nájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva je v rozpore s pravidlom
hospodárskejvyváženostipostaveniazmluvnýchstrán,akoajsozásadou,ženiktosanesmienemorálne
(bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného.
Takextrémneúroky,spolusdohodnutýmisankciamimôžuspôsobiťneprimeranýnárastdlhuaneobstoja
ani z hľadiska princípov zmenkového práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že drobné úvery si berú

sociálne slabší jednotlivci a akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmi
vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 69/2011
zo dňa 31.05.2011) Teda i keď sa veriteľ správal podľa práva, dosiahol dohodu o odplate za poskytnuté
finančné prostriedky, sankciách za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok a o zabezpečení
záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť aplikáciu spotrebiteľského práva na

daný záväzkový vzťah, hoci dlžníkom je spotrebiteľ. Z toho, že veriteľ práva zo žalovanej zmenky
indosoval a žalobca si ich následne uplatnil v súdnom konaní, možno vyvodiť záver, že veriteľ sa správal
zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom
matematickom prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere prevyšujú zákonom
dovolenú výšku, a to i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa

z rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je
Zmluva o úvere č. 302300040 zo dňa 18.08.2009, uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. i z toho dôvodu, že svojim účelom a
dôsledkami obchádza zákon. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná

v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné finančnéprostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,

aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

23. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť
vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. v blankozmenke podľa bodu
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere č. 302300040 zo
dňa 18.08.2009, uzavretej medzi žalovanou ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V dôsledku
absolútnej neplatnosti označenej Zmluvy o úvere (a teda i čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru) v zmysle § 39 Obč. zák., veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. tiež nevzniklo právo na vyplnenie

predmetnej blankozmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008).

24. Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh o zaplatenie
zmenkovej sumy 706,63 € s 0,06% denným zmenkovým úrokom zo sumy 706,63 € od 26.04.2010 do
zaplatenia a 6% ročným úrokom zo sumy 706,63 € od 30.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny

v sume 2,36 € zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky. Je zrejmé, že návrh žalobcu bol založený
nazmenke,ktorábolapôvodneblankozmenkou,aktorábolavyplnenáadohodnutáakozabezpečovacia
zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č. 302300040 a neprijateľných podmienkach v
nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom

charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva zo zmenky, s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, a aj na výšku pôvodne uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne (91,25% ročne), išlo
zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva
právnu ochranu, a teda súd i z tohto dôvodu nemohol návrhu vyhovieť. Žalobca sa pri nadobudnutí
zmenky, v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa,

keďžesineoveril,akýprávnyvzťahpredmetnázmenkazabezpečovala,hocizmenku,spoločnesďalšími
zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom
jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom indosamentom zmenky došlo
v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa), a to, okrem vyššie
uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky, bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu,

ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia
pohľadávky. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca pri nadobudnutí žalovanej
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne,
ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku,

a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil i v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako
dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto žalovanej a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166 ako vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej do 30.06.2016 vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Žalovaná
si však toto právo v konaní neuplatnila, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jej strane,

a preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

28. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO
42 309 166 ako vedľajší účastník na strane žalovanej do 30.06.2016 si uplatnil v konaní náhradu trovprávneho zastúpenia. Vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka za účelne vynaložené, v zmysle § 255 ods. 1 a § 257 CSP vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Jedným z cieľov činnosti vedľajšieho

účastníka bolo do 30.06.2016 zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní ním samým,
pričom ako vedľajší účastník vstupoval do množstva obdobných sporov. Podľa názoru súdu, paušálny
vstupvedľajšiehoúčastníkadovšetkýchkonanívtzv.hromadných(skutkovoaprávnetakmertotožných)
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a
individualizáciu tej - ktorej veci, v ktorých vystupuje ako žalobca CD Consulting, s.r.o., a to bez ohľadu na

stavkonaniaavôľuspotrebiteľa,navyšesozastúpenímadvokátom,ibazbytočnenavyšujetrovykonania
a navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd podotýka, že vedľajší
účastník vstúpil do konania až v odvolacom konaní, za situácie, keď bolo rozhodnuté prvostupňovým
rozsudkom v prospech spotrebiteľa. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným
v postavení spotrebiteľa, teda mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na

právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Náhradu iných trov
konania si vedľajší účastník v konaní neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.