Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617204074
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617204074.1

Uznesenie

OkresnýsúdTopoľčanysamosudkyňouJUDr.HelenouDudzíkovouvovecistarostlivostisúduomaloletú
M. K. nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky: L. P. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. X/X/
XX, XXXX L., V. a otca: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., J.. Ľ. I. XX/A, občan N., o návrhu
matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c k o n a ť v o v e c i.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 29.5.2017 sa navrhovateľka domáhala zmeny

priezviska maloletého dieťaťa.

2.Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom t.č. býva v V., na adrese
T. X/X/XX, XXXX L., V., spolu s maloletou žije dlhodobo v V. - od roku 2011. Na zmenu priezviska
potrebuje súhlas jej biologického otca, nevie kde sa tento zdržiava, 2,5 roka sa s maloletou biologický
otec nestretáva, neplatí na ňu výživné. Maloletej nedal doposiaľ svoje priezvisko, napriek tomu, že žili

spolu 6 rokov. Manžel navrhovateľky E. P. žije s matkou dieťaťa a dieťaťom v spoločnej domácnosti rok
a pol a dieťaťu sa venuje, učí s ňou správa sa ako by bola jeho. Žiadala aby súd zmenil priezvisko
maloletej M. aj bez súhlasu jej biologického otca, aby ako rodina mali rovnaké priezvisko P., čo by bolo
dobré pre duševnú a psychickú stránku maloletej.

3.V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem "obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným

štandardnýmpojmom.Keďžejehodefinícianiejenikdeobsiahnutá,súdpriposúdeníotázky,čimáosoba
obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho
prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept
obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako
autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a
jehoterminológiepretopojemobvyklýpobytniejemožnéstotožňovaťstechnickoprávnympojmomtrvalý

pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter.
Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako
aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť,
kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše
potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá
sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno

pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho
právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je vočidotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd
štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší". To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby
sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť. V danom prípade ide o kompetenčné

vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu
zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec spor pod svojou jurisdikciou.

4.Vzhľadom na predmetné skutočnosti súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.

5.Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie), toto nariadenie sa
uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon,
prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

6.Podľa čl. 2 ods. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu
týkať najmä:
a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré

dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;
e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

7.Podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom

práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských
štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho
poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej
povinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnejpríslušnosti
niektorého z účastníkov.

8.Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

9.Podľa č. 17 nariadenia č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10.Podľa čl. 10 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,

v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

11.Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak tento zákon neustanovuje inak,
súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len procesné (podmienky).

12.Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

13.Podľa § 9 2 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

14.Predmetom tohto konania je návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa ustanovenia čl. 1 ods.
1 písm. b) do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003, a teda vychádzajúc z citovaného ustanovenia čl. 8
ods. 1 nariadenia, má súd za to, že právomoc prejednať predmetný návrh majú súdy toho členského

štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania. Právomoc rakúskych súdov tiež
vyplýva z čl. 3 písm. d) Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, podľa ktorého je právomoc vo veciach zmeny
priezviskadanásúdu,ktorýmápodľasvojhoprávnehoporiadkuprávomockonaťorodičovskýchprávach
a povinnostiach.15.Aby súd mohol konať, musia byť splnené všetky podmienky konania, pričom existencia súdnej
právomoci je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti v každom

štádiu konania. Skutočnosť, že v danom prípade maloleté dieťa v čase začatia konania nemá svoj
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto
postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát.

16.Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia čl. 17 nariadenia vyhlásil,
ženemáprávomocvovecikonať,akonaniepodľacitovanéhoustanovenia§ 161 ods.2 CSPa§9CSP.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.