Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1007/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211455
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414211455.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. J. XXX, 2/ W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. J. XXX, 3/ P. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. J. XXX, 4/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. J. XXX, 5/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
J. XXX, 6/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. J. XXX, 7/ J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. J. XXX,

všetci žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03
Bratislava, proti žalovaným: 1/ Roľnícke družstvo Tekovské Nemce, IČO: 00 210 552, so sídlom Hronský
Beňadik, 2/ Mária Furdová, nar. 08. 12. 1940, bytom Kozárovce 285, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
6C/137/2014-49 zo dňa 26. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ voči výroku, ktorým žalobcom 1/ až 4/ a 6/ a 7/

náhradu trov konania voči žalovanej 2/ nepriznal (výrok IV.) z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení v napadnutej časti výroku o trovách konania (výrok III.) tak, že
žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ majú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ majú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

IV. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva datovaná dňom

26. 02. 2014, ktorej vklad bol Okresným úradom X., katastrálnym odborom povolený dňa 03. 04. 2014
pod číslom V 273/2014 je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/338 z nehnuteľností
v katastrálnom území P. J.: pozemky s parc. č. E-KN XXXX - lesné pozemky o výmere 327 m2, E-KN
XXXX - lesné pozemky o výmere 21 m2, E-KN XXXX - lesné pozemky o výmere 1002 m2, E-KN XXXX
- lesné pozemky o výmere 238 m2, E-KN XXXX - lesné pozemky o výmere 716862 m2, E-KN XXXX -
lesné pozemky o výmere 322937 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom X.,

katastrálnym odborom, pozemky s parc. č. E-KN XXXX - lesné pozemky o výmere 144 m2, E-KN XXXX
- lesné pozemky o výmere 264 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom X.,
katastrálnym odborom, neplatným právnym úkonom (výrok I.). Návrh žalobkyne 5/ zamietol (výrok II.).
Žalovaného 1/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcom 1/ až 4/ a 6/ a 7/ trovy konania vo výške 99,50
€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 578,57 €, ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až
4/, 6/ a 7/ JUDr. Samuelovi Baránikovi, advokátovi, Podjavorinskej 7, Bratislava, v lehote troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalobcom 1/ až 4/ a 6/ a 7/ náhradu trov konania voči žalovanej
2/ nepriznal (výrok IV.). Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobkyni 5/ nepriznal (výrok V.).Opravným uznesením č. k. 6C/137/2014-74 zo dňa 15. 03. 2016 súd opravil rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 6C/137/2014-49 zo dňa 26. 05. 2015 vo výroku I. ako aj v časti odôvodnenia na
strane 2, keď chybou pri písaní bolo vo výrokovej časti ako aj v časti odôvodnenia nesprávne uvedené

číslo konania Okresného úradu Žarnovica katastrálnym odborom.

2. Napadnutý výrok o trovách konania (výrok III.) vo vzťahu medzi stranami sporu odôvodnil ust. § 142
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) keď priznal žalobcom 1/ až 4/ a 6/
a 7/ ako úspešným účastníkom voči neúspešnému žalovanému 1/ náhradu trov konania pozostávajúcich

zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia za účelne
vynaložené úkony právnej pomoci, za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 23. 09. 2014 v čiastke 180,24
€ (6 zastupovaných osôb x 30,94 €, z čoho súd priznal iba uplatnenú sumu 180,24 €) pri základe
určenom podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) plus 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu
188,28 €, spísanie návrhu dňa 29. 09. 2014 v čiastke 180,24 € plus 8,04 € režijný paušál, spolu 188,28

€, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 05. 2015 v čiastke 193,62 € (6 zastupovaných osôb x 32,27
€ ako 50 % z 1/13 výpočtového základu pre rok 2015) + 8,39 € režijný paušál, spolu 202,01 €, spolu
na trovách právneho zastúpenia celkovo 578,57 €. Súd prvej inštancie nepriznal ku každému úkonu
právnej pomoci 6 režijných paušálov ako uplatňoval právny zástupca, ale len jeden, pretože tento sa
vzťahuje k úkonu právnej služby a nie k počtu zastupovaných účastníkov. Inými slovami uviedol, že

nebolo vykonaných 6 úkonov právnej služby ale len jeden úkon v zastúpení 6 klientov. Súd zároveň
nepriznal uplatnené náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa 26. 05. 2015 a s tým
súvisiacu náhradu za stratu času (v celkovo uplatnenej sume 235,61 €), nakoľko prostriedky vynaložené
na presun advokáta z Bratislavy do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 348 km) v situácii kedy
v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne

vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak, ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ ako osoby bývajúce
v obvode Okresného súdu Žiar nad Hronom si zvolili na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate
z takmer opačného konca republiky a preto si musia trovy s tým spojené (predstavujúce takmer
polovicu celkovo prisúdených trov právneho zastúpenia) znášať zo svojho. Dodal, že podľa § 149 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný 1/ povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu
zástupcovi žalobcov 1/ až 4/ a 6/ a 7/. Napadnutý výrok o trovách konania (výrok IV.) vo vzťahu medzi
žalobcami 1/ až 4/ a 6/ a 7/ a žalovanou 2/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci inak úspešným žalobcom
1/ až 4/ a 6/ a 7/ nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej 2/ zohľadniac jej vyšší vek a

tomu zodpovedajúcu nižšiu úroveň právneho vedomia, keď pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy konala
v dobrej viere, spoliehajúc sa na zodpovedajúce právne vedomosti žalovaného 1/ ako podnikateľského
subjektu. Prihliadajúc aj na jej zodpovedný postoj v konaní, keď sa napriek svojmu veku ustanovila
na pojednávanie a uznala, že nepostupovala správne, súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať ju na
náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ a to výlučne vo výroku o náhrade trov
konania (výrok III. a výrok IV.). Žalobcovia ako dôvod odvolania uviedli, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) CSP). Namietali
nepriznanie uplatnenej náhrady za cestu na pojednávanie a s tým súvisiacu náhradu za stratu času s

tým, že podľa ich názoru právny názor okresného súdu v tejto časti rozhodnutia považujú za nesprávny
s poukazom na § 19 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého je advokát poskytovať právne služby na celom území Slovenskej republiky. Poukázali aj na
nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2003. Namietali, že boli oprávnení si zvoliť na zastupovanie pred
okresným súdom advokáta so sídlom v Bratislave. Postupovali tak preto, pretože advokáta dlhodobo

osobne i pracovne poznajú a majú v neho dôveru. U žalobcov vystupuje do popredia kritérium dôvery
nad kritériom blízkosti advokáta k miestu kde sa vec prejednáva (pričom sídlo súdu je vzdialené 40 km
od miesta bydliska žalobcov). Žalobcovia voľbou práve tohto advokáta realizovali svoje ústavné právo na
právnu pomoc a keďže právo bolo realizované v príčinnej súvislosti s konaním, mali v prípade úspechu
v spore právo aj na náhradu trov konania, ktoré ich právnemu zástupcovi vyplynuli s jeho účasťou na

pojednávaní, na ktorom žalobcov zastupoval a to vo vyčíslenej výške 235,61 €, o ktorú sa má zvýšiť
suma trov právneho zastúpenia. Názor súdu prvej inštancie uvedený v rozsudku, ohľadne nepriznania
cestovných náhrad a náhrady za stratu času bol opakovane odmietnutý aj judikatúrou. Poukázali narozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 13/2010 zo dňa 24. 11. 2011 ako aj rozhodnutie sp.
zn. 5 MCdo 21/2009 zo dňa 09. 11. 2010.

4. Vo vzťahu k výroku IV. podali žalobcovia odvolanie iba z dôvodu procesnej opatrnosti, keď pri
spisovaní odvolania nevedeli, či výrok o priznaní náhrady trov konania výhradne na ťarchu žalovaného
1/ nebude zo strany žalovaného 1/ napadnutý odvolaním. Vzhľadom na to, že boli procesne žalobcovia
úspešní voči obidvom odporcom, považujú za správne, aby boli zaviazaní na úhradu trov konania
obidvaja, aby nemohla nastať situácia, že nebude voči žalobcom zodpovedať za trovy konania ani jeden

z nich. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. a IV. zmeniť tak, že žalovaní
1/ a 2/ budú zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ až 4/ a 6/ a 7/ trovy
konania spolu vo výške 913,68 €. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k doručenému odvolaniu žalobcov 1/ až 4/ a 6/ a 7/ nevyjadrili.

6. Dňa 19. 10. 2015 žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu prvej
inštancie písomné čiastočné späťvzatie odvolania voči IV. časti výroku rozsudku a žiadali, aby v súlade
s § 207 ods. 3 OSP odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie odvolania
odôvodnili tým, že žalovaný 1/ odvolanie nepodal, a teda žalobcami podané odvolanie voči IV. výroku
rozsudku je bezpredmetné.

7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 26. 05. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 20. 07. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §

470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470

ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný

zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ust. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“)účinnéhood01.07.2016,ktorýmbolzrušenýdoterajšízákonč.99/1963Zb.Občiansky

súdnyporiadok,pričompodľa§470ods.1CSPakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 4/ a 6/ a 7/ v časti trov konania
(výrok III.) bolo dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok v časti priznaných trov konania zmeniť
v zmysle § 388 CSP.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP účinného
v čase rozhodovania súdu, keď žalobcom 1/ až 4/ a 6/ a 7/ priznal ako úspešným účastníkom vočineúspešnému žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania, avšak dopustil sa pochybenia tým, že
správne zvolenú normu nesprávne interpretoval.

13. Ústavný súd v Náleze II. ÚS 78/2003 vyslovil názor, že hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány
verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval
právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia, t. j. do právoplatného rozhodnutia.
Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania.

Účastník konania má právo zvoliť si právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom
ustanovených možností.

14. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva
na právnu pomoc pred súdmi upraveného tiež Civilným sporovým poriadkom. Pre voľbu advokáta
zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných

v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom
nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi.
Vedomosť, že sa na neho môže spoľahnúť a že advokát si pre neho nájde čas. Strana sporu si advokáta
volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu táto
nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1 OSP (aktuálne § 255 ods. 1 CSP)

právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu náhradu neprizná, alebo prizná len v časti, znáša
súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť, napr. § 257 CSP.

15. Účelným bránením práva sa rozumie voľba účelných krokov, resp. úkonov právnej pomoci zo strany
advokáta. Súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov ako aj skutočnosť či nie sú naplnené

podmienky pre postup podľa § 150 OSP (aktuálne § 257 CSP). Doprava na pojednávanie priamo
súvisí s účelným úkonom právnej pomoci zastupovaním na pojednávaní pred súdom, je realizáciou
práva účastníka na účasť na konaní v spojení s právom na právnu pomoc. V prípade cestovného
a náhrady za stratu času právneho zástupcu sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného
dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miestom procesného úkonu,

napr. pojednávania, jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších
foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy výšku náhrady za stratu času, ktorá je pri použití
osobného automobilu za normálnych okolností väčšinou najnižšia.

16. Súdprvejinštancienepriznalúspešnýmžalobcomcestovnéanáhraduzastratučasuspoukazomna

neúčelnosť z dôvodu neprimeranosti voľby advokáta z iného okresného mesta. Odvolací súd považuje
záver súdu prvej inštancie za nesprávny. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 MCdo 21/2009, v zmysle ktorého „Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Náhradu
nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou jej právnej

zástupkyne na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa nepriznal na základe jediného kritéria (t. j.
že sídlo advokátky je mimo bydliska účastníka i sídla súdu prvého stupňa), ktoré samo o sebe nemá
zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy
konania. Jeho opodstatnenosť nemožno vyvodiť ani z možnosti využitia inštitútu právnej substitúcie,
pretože táto má dispozitívny charakter a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi konania ani jeho

advokátovi. Príslušná právna úprava (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb) vzťahujúca sa na prejenávanú vec, priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne
vynaložených náhrad, cestovných výdavkov i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa
ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej
kancelárieamiestoprocesnéhoúkonu(napr.pojednávaniasúdu),jehodostupnosťouzhľadiskavlakovej

alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku
náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladovejšieho dopravného prostriedku
(napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy v konečnom dôsledku
efektívnejšia než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právna zástupkyňa žalovanej
riadne dostavila k súdom nariadeným pojednávaniam a z jej konania (prípadne konania žalovanej)

nevznikli žiadne prieťahy či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady
právneho zastúpenia považovať za neúčelné“.17. Zároveň súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 31/04: „Postup súdu smerujúci
k tomu, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za
stratu času (v tomto prípade uplatňovaných v súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu) len preto,

že sídlo advokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo bydliska
účastníka konania a nezodpovedá sledovanému cieľu tak ako to má na mysli § 142 až § 150 OSP a
dotknutá právna úprava o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (vyhl. č.
655/2004 Z. z.) v spojení s článkom 46 ods. 1, článok 47 ods. 2 a článok 2 ods. 3 Ústavy SR a ústavne
konformnému výkladu reprezentovanému Ústavným súdom SR v tom, že zmyslom a účelom inštitútu

náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť zaplatiť, pričom by
ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí
ustanoviť zákon. Tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok
a skôr reštriktívne“.

18.Odvolacísúdnevideldôvodnaodklonodvyššieuvedenejjudikatúry.Uplatnenánáhradatrovkonania
žalobcov / až 4/ a 6/ a 7/, ktoré vyplynuli ich právnemu zástupcovi v súvislosti s jeho účasťou na
pojednávaní, na ktorom žalobcov zastupoval (cestovné, náhrada za stratu času) spĺňa kritérium účelne
vynaložených trov, za ktoré v konaní úspešnému účastníkovi patrí náhrada, pričom uplatnená náhrada
nie je neprimeraná.

19. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
(výrok III.) tak, že žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/ majú nárok voči žalovanému 1/ na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, teda aj na trovy konania spojené so stratou času a cestovnými výdavkami. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Pokiaľ sa jedná o dovolanie žalobcov 1/ až 4/ a 6/ a 7/ voči výroku IV., ktoré bolo skôr ako o ňom
odvolací súd rozhodol, vzaté späť, odvolací súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcov 1/ až 4/ a
6/ a 7/ s ich odvolaním, konanie o tomto odvolaní zastavil v zmysle § 369 ods. 3 CSP.

21. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I., II. a V.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý
v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujej úspechuvoveci.
V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ a 7/, preto im vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov
celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).