Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200576
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112200576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci žalobkyne
L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. X, XXX XX N. N., právne zastúpenej JUDr. Dr. ssa. Dašou
Kopernickou, advokátkou so sídlom ul. Chabenecká 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/
REALBYT, s.r.o., so sídlom ul. Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 621 244, 2/ ENBRA
SLOVAKIA s.r.o. so sídlom ul. Zvolenská cesta 29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 624 189, právne
zastúpených spoločnosťou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
859 711, v konaní o náhradu škody a uloženie povinnosti o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti
medzirozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/8/2012-411 z 30.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že právo žalobkyne
na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za
obdobie rokov 2006 a 2007 je premlčané.

Vo výrokoch, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho
vyúčtovania nákladov za vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2011 a vo výroku, že
žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov
na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec
v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného 2/ proti výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za
vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie
rokov 2006 a 2007, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním žalobkyne a žalovaného 2/ napadnutým medzirozsudkom rozhodol, že právo
žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu
žalobkyne za obdobie rokov 2006 a 2007 je premlčané, druhým výrokom, že žalovaný 1/ nie zodpovedný
za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za
obdobie rokov 2008 až 2011. Ďalej vo vzťahu k žalovanému 2/ tretím výrokom rozhodol, že právo
žalobkyne na náhradu škody z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za
obdobie roku 2006 až 2011 nie je premlčané a výrokom štvrtým, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za
vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov jej bytu za obdobie roku 2006 a
2007.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu
dňa 10.01.2012 domáhala, aby súd žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť jej sumu
1.710,57 EUR titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania. Zároveň žiadala, aby žalovanej 1/

uložil povinnosť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné meradlo tepla na prívod
vykurovacieho média pred vstupom do bytu a fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích
nákladov podľa navrhnutej metódy. Žalobu odôvodňovala tým, že žalovaný 1/ bol poverený správou
bytového domu od roku 1997 v zmysle v článku III.A.2.b zmluvy o výkone správy a mal povinnosť
zabezpečiť dodávku tepla a kontrolovať správnosť fakturovania a uplatňovania nárokov z neplnenia
zmlúv, vyúčtovať náklady za dodané služby. Povinnosti si riadne neplnil a žalobkyni vznikla škoda
uhradením nákladov za teplo, ktoré jej reálne nebolo dodané. Zodpovednosť žalovaného 2/ videla v
porušení povinnosti zo zmluvy o dielo pri rozúčtovaní nákladov na teplo, pretože nedodržal podmienky
pre spravodlivé a hodnoverné a rozpočítanie vykurovacích nákladov a vychádzal z nesprávnych údajov
o type a výkone vykurovacích telies. Podľa okresného súdu nárok na náhradu škody voči žalovanému
1/ za obdobie 2006 a 2007 bol premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho
zákonníka, naopak nárok nebol premlčaný za obdobie 2008 až 2011. Za obdobie 2008 až 2011 nie je
daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu, pretože za spôsobenú škodu nesprávnym rozúčtovaním
nákladov podľa Zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 zodpovedal žalovaný 2/. Ustanovenia
zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani ustanovenia zmluvy o výkone
správy neupravujú zodpovednosť správcu vo vzťahu k správnosti rozúčtovania nákladov na teplo v
bytovom dome. Nárok na náhradu škody za celé žalované obdobie 2006 až 2011 nie je premlčaný voči
žalovanému 2/ s poukazom na ustanovenia § 397 a § 398 Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo č.
45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a žalovaným 2/ s účinnosťou od
01.01.2009, preto za obdobie 2006 a 2007 zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu nie je daná. Žalovaný
2/ aj pred rokom 2008 reagoval na reklamácie žalobkyne k výpočtom nákladov za teplo, ale nie na
základe priameho zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov.

Proti rozsudku sa odvolal žalovaný 2/ voči v poradí 4. výroku rozsudku, ktorým okresný súd ustálil, že
žalovaný 2/ nie zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov
na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Výkladom štvrtého rozsudočného výroku použitím
výkladovej metódy „a contrario" a z odôvodnenia rozhodnutia vyvodil, že podľa názoru súdu žalovaný
2/ zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni mala vzniknúť za obdobie rokov 2008 až 2011. Uviedol, že
okresný súd mal vychádzať z ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ"), tiež
z ustanovenia § 564 a § 440 ods. 2 OBZ. Rozúčtovanie tepla je dielom v zmysle uzatvorenej zmluvy o
dielo medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. Ak dielo malo vady, potom bolo povinnosťou žalobkyne takúto
vadu reklamovať a domáhať sa nárokov z vád diela. Žalobkyňa žalovanému 2/ žiadne vady nevytkla a
nevyužila možnosť a uplatňovať nároky z vád. Nemôže sa domáhať nároku na náhradu škody, keďže
možnosť reklamovať vady diela nevyužila. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v
odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobkyni
vznikla za obdobie rokov 2006 až 2011.

Odvolanie proti medzirozsudku okresného súdu podala žalobkyňa voči v poradí 1., 2. a 4. výroku
rozsudku. Namietla, že okresný súd vyvodil nesprávne závery, keď konštatoval, že medzi žalobkyňou
a žalovaným 2/ pred uzatvorením zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 neexistoval žiadny
zmluvný vzťah. Žalobkyňa označila dôkaz, ktorým mohol súd zistiť, či bolo so žalovaným 2/ zmluvne
dohodnuté poskytovanie služieb rozúčtovania nákladov vlastníkom bytov na roky 2006 a 2007, ale súd
tento dôkaz nevykonal, od žalovaných 1/ a 2/ nevyžiadal zmluvu o dielo č. 11/05/LAS. Žalovaný 1/ v
konaní potvrdil, že žalovaný 2/ na základe objednávky správcu bytového domu rozúčtovával náklady na
teplo aj pred rokom 2008. O existencii zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou svedčí, že žalobkyňa
zaplatila žalovanému 2/ odmenu za rozpočítanie nákladov v roku 2006 aj 2007. Novými dôkazmi
doteraz neuplatnenými nie z viny navrhovateľky a predloženými v odvolacom konaní je jednoznačne
preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ na základe zmlúv č. 109/05/MAR a č. 195/06/MAR
vznikol zmluvný vzťah už od 01. 01. 2006. Zodpovednosť za škodu je daná aj na strane žalovaného
1/. Správca konal v zastúpení vlastníkov samostatne, v mene vlastníkov a na ich účet. Zmluvu č.
11/05/LAS na hydraulické vyregulovanie a zakúpenie pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov
(ďalej len „PRVN") a ani zmluvu o rozúčtovaní nákladov na teplo č. 195/06/MAR vlastníkom neposkytol.
Nedodržal rovnaké pravidlá rozúčtovania nákladov na teplo pre všetkých vlastníkov bytov a vytvoril
technické podmienky pre vznik škody. Žalovaný 1/ vedel, že nainštalovaním PRVN žalobkyni vzniká
škoda. Reklamácie ignoroval, preto jeho zodpovednosť sa vzťahuje na celé žalované obdobie rokov
2006 až 2011, pretože škodu spôsobil úmyselne (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý medzirozsudok zmenil a vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči
žalovanému 1/ za obdobie rokov 2006 až 2007 nie je premlčané, aby odvolací súd vyslovil, že žalovaný

1/ a rovnako aj žalovaný 2/ sú zodpovední za vzniknutú škodu za obdobie 2006 až 2011. Alternatívne
navrhla, aby odvolací súd napadnutý medzirozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Na odvolanie žalovaného 2/ reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením zo dňa 04.04.2013. Uviedla, že
zmluvný vzťah medzi vlastníkmi bytov a žalovaným 2/ vznikol s účinnosťou od 01.01.2006 podľa zmluvy
o poskytnutí služieb č. 195/ 06/MAR. Žalovaný 2/ ako zhotoviteľ diela porušil svoju zmluvnú povinnosť
(čl. 1, bod 1.2) rozpočítavať teplo v zmysle platných právnych predpisov, čím žalobkyni spôsobil škodu,
za ktorú zodpovedá v zmysle § 373 a nasl Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ účtoval teplo na základe
iných vykurovacích telies ako boli u žalobkyne reálne nainštalované. Služba dodaná žalovaným 2/ bola
vadná a vznikol jej nárok nielen na plnenie z vád, ale aj nárok na náhradu škody.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/ v písomnom podaní zo dňa 10.04.2013. Uviedol, že na
dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila v odvolacom konaní nemožno prihliadať, pričom ani nepreukazujú, že
skutočne došlo k uzavretiu zmluvy. Konštrukcia úmyselného konania žalovaného 2/ je účelová. Správca
síce vykonal úkony v mene a na účet vlastníkov, ale konkrétne rozúčtovanie sa doručilo konkrétnym
vlastníkom, ktorý mali možnosť voči jeho správnosti vzniesť námietky. Nebolo preukázané porušenie
povinnosti žalovaného 1/ ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou.

Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania žalobkyne a žalovaného 2/ podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý medzirozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. potvrdil ako vecne správny vo výroku, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému
1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané.
Medzirozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že
žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov
na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 a vo výroku, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za
vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie bytu za obdobie
rokov 2006 a 2007. Vec v uvedenom rozsahu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Účinnosťou zákona č. 367/2004 Z. z., ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov boli podrobne
vymedzené práva a povinnosti správcu a jeho vzťahy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov") správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
Podľa § 8b ods. 2 písm. b/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri správe domu je správca
povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich
záujmy pred vlastnými.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej
povinnosti.
V predmetnej veci sa žalobkyňa návrhom doručeným na okresný súd dňa 10.01.2012, zmeneným počas
konania domáhala, aby okresný súd rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní
žalobkyni zaplatiť sumu 1.710,57 EUR titulom náhrady škody spolu s 9 % úrokom z omeškania odo
dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a sumu 141,72 EUR spolu so 8,75 % úrokom z omeškania
odo dňa doručenia rozšírenie návrhu až do zaplatenia, eventuálne že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 579,53 EUR spolu s 9 % úrokov z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia
a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobkyni zaplatiť sumu 1.131,04 EUR spolu s 9
% úrokov z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a sumu 141,72 EUR spolu s 8,75
% úrokom z omeškania odo dňa rozšírenia návrhu až do zaplatenia. Žalobkyňa trvala na žalobe aj v
časti, keď žiadala, aby žalovanému 1/ bola uložená povinnosť umožniť žalobkyni nainštalovať na vlastné
náklady určené (fakturačné) meradlo tepla na prívode vykurovacieho média pred vstupom do bytu a
povinnosť fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných
hodnôt na tomto meradle pod vykurovacej sezóny 2013 a to spôsobom uvedeným v stanovisku URSO zo
dňa 19.07.2012. Okresný súd o čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie návrhu a zmene návrhu
rozhodol uznesením č. k. 9C/8/2012-297 zo 14. 11. 2012. Žalobný návrh vo vyššie vymedzenom rozsahu
odôvodnila porušením povinností žalovaného 1/ ako správcu v bytovom dome a vo vzťahu k žalovanému

2/ zodpovednosťou za škodu, ktorá vznikla porušením zmluvných povinností zabezpečiť rozúčtovanie
nákladov na dodávku tepla.
Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu v predmetnej veci zistil nasledovný stav:
Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX v bytovom dome na Y. ulici v N. N., ktorého správu vykonáva
žalovaný 1/ od roku 1997 podľa zmluvy o výkone správy. Žalobkyňa má dlhodobé problémy s dodávkou
tepla do svojho bytu, ktoré avizovala opakovane žalovanému 1/. V byte zabezpečila výmenu radiátorov
a v roku 2005 sa v bytovom dome uskutočnilo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktoré
zabezpečil žalovaný 2/. Žalovaný 2/ odpredal vlastníkom bytového domu PRVN, ktoré boli inštalované
na vykurovacie telesá. V roku 2004 bol vyhotovený projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej
sústavy v bytovom dome, vychádzajúci z údajov o hodnotách a výkonoch radiátorov žalobkyne, ktorý
neberie do úvahy výmenu vykurovacích telies žalobkyne z 1998 ani výmenu vykurovacích telies
u ďalších vlastníkov v bytovom dome. Uvádza výkony radiátorov žalobkyne vyššie ako sú údaje
prezentované výrobcami (č. l. 60-61). Nedostatky vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome
žalobkyne konštatovala Štátna energetická inšpekcia (č . l. 122). Kontrolné zistenia preukázali porušenie
povinnosti žalovaného 1/ zabezpečiť dodávku tepla pre spotrebiteľa v súlade s § 16 ods. 1 zák.
č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ďalej obsahom spisu je nesporne preukázané, že medzi
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným 2/ bola prostredníctvom správcu bytového
domu (žalovaného 1/) uzavretá zmluva o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008. Zhotoviteľ sa podľa
zmluvy zaviazal vykonávať pre objednávateľa (vlastníkov bytov) odpočty PRVN, rozúčtovania a tlač
nákladov na dodávku tepla v bytovom dome na Y. ulici X-X v N. N.. Podľa zmluvy sa žalovaný 2/ ďalej
zaviazal vykonať rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla medzi konečných spotrebiteľov. Rozúčtovanie
vykonal vychádzajúc z údajov o type a rozmere vykurovacieho telesa, pritom výkon telesa násobil
vyhodnocovacím koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty. Žalobkyňa reklamovala opakovane
nedostatočnú dodávku tepla a nesprávne rozúčtovanie u žalovaného 1/ dôsledkom porušenia pravidiel
spravodlivého rozúčtovania nákladov. Nedošlo k náprave stavu a žalobkyňa mesačnými úhradami za
plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzala náklady za teplo, tak ako boli vo výsledku rozpočítavané
žalovaným v jednotlivých zúčtovacích obdobiach rokov 2006 až 2011. Z vyššie sumarizovaných zistení
žalobkyňa usudzuje, že jej vznikla škoda uhradením nákladov na teplo, ktoré jej skutočne nebolo dodané.
Škodu vyjadruje ako rozdiel medzi uhradenými nákladmi a predpokladanými skutočnými nákladmi za
teplo. Navrhla, aby okresný súd zaviazal žalovaných na náhradu škody spôsobom a vo výške podľa
žalobného návrhu a aby žalovanému 2/ uložil povinnosť nainštalovať žalobkyni na vlastné náklady
fakturačné meradlo. Okresný súd rozhodol vo veci medzirozsudkom podľa § 152 ods. 2 O. s. p. o základe
časti prejednávanej veci. Vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ za obdobie
rokov 2006 až 2007 je premlčané a že nie daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu za obdobie
rokov 2008 až 2011. Vo vzťahu k žalovanému 2/ konštatoval, že právo žalobkyne za obdobie rokov 2006
až 2011 nie je premlčané, pričom žalovaný nezodpovedá žalobkyni za škodu za obdobie 2006 a 2007.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že sú dané dôvody, aby medzirozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil vo výroku, ktorým vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu
škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 až
2007 je premlčané (v poradí 1 výrok rozsudku). Vzťah zodpovednosti za škodu, z ktorého vychádza
nárok žalobkyne voči žalovanému 1/ má občianskoprávnu povahu. Režimom občianskeho práva sa
spravuje aj otázka premlčania nároku žalobkyne v súdom konaní. Ustanovenie § 106 ods. 1, 2 OZ
stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu (subjektívnu a objektívnu) a odlišne vymedzuje skutočnosti
rozhodujúce pre začiatok plynutia doby premlčania a dĺžku premlčania. Beh subjektívnej lehoty sa odvíja
od okamihu, keď sa žalobkyňa ako poškodená o škode dozvedela a mohla zistiť subjekt, ktorý za škodu
nesie zodpovednosť. Tento okamih v prejednávanej veci podľa žalobkyne nastal dňa 07.10.2010, kedy
získala možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenia spoločnosti Siemens a nadobudla vedomosť o
škode, ako aj o tom, kto za ňu nesie zodpovednosť. Udalosť, z ktorej škoda mala vzniknúť a ktorá určuje
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 OZ v predmetnej veci je potom nutné
stotožniť s okamihom platenia nákladov na vykurovanie za obdobie rokov 2006 až 2011 po doručení
nesprávneho vyúčtovania týchto nákladov. Pokiaľ na základe vyúčtovaných nákladov žalobkyni vznikol
nedoplatok, potom je vznik škody potrebné stotožniť s okamihom, kedy došlo k úhrade nedoplatku
žalobkyňou. Náklady na teplo za rok 2006 boli vyúčtované najneskôr k 04.03.2008, náklady na teplo
za rok 2007 boli vyúčtované ku dňu 28.05.2008. Žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila na súde
žalobou, ktorú okresnému súdu doručila dňa 10.01.2012. Je zrejmé, že nárok žalobkyne na náhradu
škody v konaní uplatňovanej titulom zaplatených nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006
a 2007 bol premlčaný najneskôr ku dňu 28.05.2011, kedy uplynula 3 ročná objektívna premlčacia doba.
Subjektívna doba premlčania, ktorej začiatok plynutia je spojený s momentom, kedy sa žalobkyňa ako

poškodená dozvedela o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný rovnako uplynula týmto dňom, pretože
jej plynutie prichádza do úvahy len v rámci plynutia objektívnej doby premlčania. Pokiaľ žalobkyňa z
porušenia povinností žalovaného 1/ vyvodzovala zodpovednosť za škodu, ktorú spájala s úmyselným
konaním žalovaného ako správcu a to v zmysle nepriameho úmyslu, s týmto záverom nemožno súhlasiť.
Dôkazy vykonané v konaní pred okresným súdom nesvedčia o úmyselnom konaní žalovaného 1/. Ak
žalovaný 1/ na základe projektovej dokumentácie z roku 2004 o hydraulickom vyregulovaní vykurovacej
sústavy mal možnosť získať poznatok, že v byte žalobkyne sa nachádza určitý typ vykurovacieho telesa,
prípadne ak neskontroloval správnosť a vhodnosť inštalácie PRVN v bytovom dome, na základe týchto
a ani iných žalobkyňou poukazovaných skutočností nemožno usudzovať, že so vznikom následku v
podobe škody na strane žalobkyne súhlasil, schvaľoval ho a teda ho nepriamo chcel. O úmyselnom
zavinení žalovaného 1/ nie je dôvod uvažovať, pretože nebola preukázaná vôľovú zložka konania
žalovaného 1/, čo je esenciálny predpoklad úmyselného zavinenia. Žalovaný 1/ nenesie zodpovednosť
za škodu spôsobenú úmyselne, ktorá žalobkyni mala vzniknúť za žalované obdobie rokov 2006 až 2011.
Nárok za obdobie 2006 a 2007 bol premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Z týchto dôvodov krajský
súd odvolaním žalobkyne napadnutý medzirozsudok v tejto časti (1. výrok) potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p., pretože odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné.
Žalobkyňa podala odvolanie aj voči výroku medzirozsudku, ktorým okresný súd vyslovil, že žalovaný
1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za
vykurovanie bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 (2. výrok). Krajský súd po preskúmaní veci rozhodnutie
okresného súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Závery, ku ktorým okresný súd dospel vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozhodnutie, či základ nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému
1/ je daný, musí vychádzať z dôsledného zisťovania a vyhodnotenia predpokladov všeobecnej
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, čo okresný súd neurobil. Nevysvetlil, či
žalovaný 1/ porušil právnu povinnosť zavineným konaním, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti,
či toto porušenie je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla na strane žalobkyne nesprávnym
vyúčtovaním nákladov na teplo. Medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou, ako aj ostatnými vlastníkmi bola
dňa 10.10.2008 uzavretá zmluva o dielo. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela spočívajúceho
vo vykonaní rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v bytovom dome žalobkyne medzi konečných
spotrebiteľov. Uvedená zmluva tvorí rámec pre uplatnenie nárokov účastníkov tohto zmluvného
vzťahu zo zodpovednosti za vady, resp. zo zodpovednosti za spôsobenú škodu. Toto je samozrejme
vzťah zodpovednosti odlišnej právnej povahy, ktorý existuje medzi odlišnými subjektmi. Má však
bezprostrednú väzbu na vzťah zodpovednosti medzi žalovaným 1/ žalobkyňou. Z tohto dôvodu je
podstatné akým spôsobom sa tento vzťah realizoval, t. j. či si žalovaný 2/ plnil povinnosti zo zmluvy
o dielo riadne, najmä či žalovaným 1/ odobraté teplo rozúčtoval v súlade so zákonnými zásadami
rozúčtovania spravodlivo medzi všetkých vlastníkov ako konečných spotrebiteľov bytového domu. Ak
došlo k porušeniu povinností, čo žalobkyňa signalizovala a v žalobnom návrhu namieta a uplatňuje
zodpovednostné nároky za škodu voči žalovanému 2/, túto okolnosť je potrebné posudzovať v kontexte
podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa občianskeho práva vo vzťahu k žalovanému 1/.
Žalovaný 1/ má postavenie správcu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správu
vykonával na ulici Y. X - X, preto jeho povinnosťou bolo obstarávať služby a tovar pre vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne. Správca podľa zákona zodpovedá v rozsahu svojho
postavenia vlastníkom za všetky škody, ktoré v dome vznikli v dôsledku nedostatočného plnenia jeho
povinností podľa zákona, resp. podľa zmluvy o výkone správy. Koná v mene a na účet žalobkyne aj
ostatných vlastníkov bytov. V bytovom dome žalobkyne nevzniklo spoločenstvo vlastníkov a vlastníci
nemali právnu subjektivitu a možnosť samostatne uzatvoriť so žalovaným 2/ zmluvy potrebné na
dodanie služieb spojených s užívaním bytu. Žalovaný 1/ ako správca podľa zákona a zmluvy zastupoval
vlastníkov pri založení zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo z 10.10.2008) so žalovaným 2/, zabezpečoval
a preberal plnenie zo zmluvy od žalovaného 2/, uhrádzal plnenia zo zmluvy v prospech žalovaného 2/,
poskytoval žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie nákladov a teda logicky vlastníkov aj zastupoval,
keď kontroloval predmet plnenia, ktorý preberal od žalovaného 2/ (rozúčtovanie nákladov na teplo).
Z hľadiska zodpovednosti žalovaného 1/ nie je rozhodujúce, či povinnosť „kontrolovať správnosť
vyúčtovania" subsumuje výslovne niektoré ustanovenie zmluvy o výkone správy alebo zákon. Táto
povinnosť správcovi vyplýva z jeho zákonného postavenia a právna úprava neuvádza a ani nie je
potrebné, aby uvádzala taxatívny výpočet všetkých povinnosti, ktoré správca by mal pri výkone správy
vykonávať v prospech vlastníkov. Základ uplatňovaného nároku na náhradu škody voči žalovanému
1/ je daný vtedy, ak žalovaný 1/ zavineným porušením svojich právnych povinnosti spôsobil vznik
škody žalobkyni nesprávnym rozúčtovaním nákladov a vznik tejto škody je v priamej príčinnej súvislosti

s porušením povinnosti správcu. V situácii, keď žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda porušením
zmluvných povinností žalovaného 2/ zo zmluvy o dielo tým, že žalovaný 2/ pri rozúčtovaní nákladov
postupoval nesprávne, posúdenie zodpovednosti žalovaného 1/ sa musí primárne zaoberať tým, či došlo
k porušeniu povinností, ktorú mal žalovaný 1/ ako správca dodržať pokiaľ prebral rozúčtovanie nákladov
na teplo od žalovaného 2/. Ako bolo vyššie uvedené zákon vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a ani zmluva o výkone správy taxatívny výpočet týchto povinností neuvádza. Povinnosti žalovaného 1/
vo vzťahu ku kontrole rozúčtovania nákladov nemožno však zúžiť na preverenie vstupných údajov o
vlastníkoch bytov. Postavenie žalovaného 1/ ako správcu podľa zmluvy o výkone správy je obdobné
postaveniu mandatára, pretože pri zariaďovaní záležitostí koná v mene a na účet vlastníkov a pri
výkone správy v bytovom dome má povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so
záujmami vlastníkov. Záujmom žalobkyne a nepochybne všetkých vlastníkov v bytovom dome bolo, aby
žalovaný 2/ rozúčtovanie nákladov uskutočnil správne, t. j. v súlade s pravidlami rozpočtovania, aby
nesprávnosťou svojho postupu žalobkyňa neutrpela škodu v podobe neprimeraných nákladov, ktoré
by musela znášať. Rozsah povinností žalovaného 1/ v súvislosti s preverením správnosti rozúčtovaniu
nákladov je nutné vnímať s ohľadom na odbornú starostlivosť správcu, s ktorou pri výkone správy má
postupovať. Vymedzujú ju právne povinnosti vyplývajúce pre správcu aj z iných zákonných a právnych
noriem ako je zákon o vlastníctve bytov. Zmluva o výkone správy čl. III bod 2. bod B, zakotvuje povinnosť
správcu zabezpečiť dodávku tepla a vykonať vyúčtovanie nákladov za služby, pretože správca bytového
domu je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,
t. j. aj žalobkyni, ktorá teplo využíva na vlastnú spotrebu. (§ 2 písm. e/, f/ zák. č. 657/2004 Z. z. o
tepelnej energetike). Správca má povinnosť teplo rozpočítavať podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená
povinnosť použiť vhodné meradlo, povinnosť použiť správny spôsob merania a povinnosť dodržať
pravidla merania podľa technickej normy ST EN 834. Tieto povinnosti žalovaného 1/ vyjadrujú rámec
kontroly, v ktorom mal zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na teplo vyhotovené žalovaným 2/,
ktoré v mene vlastníkov preberal. Okresný súd z týchto hľadísk vec neskúmal a o porušení povinností
žalovaného 1/ v tomto zmysle neuvažoval. Rozhodol teda predčasne vychádzajúc z neúplne zisteného
skutkového stavu veci. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie medzirozsudku okresného súdu vo
výroku, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania
nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.. Krajský súd podľa odseku 2 § 221 O. s. p. v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Po zrušení rozhodnutia okresný súd došetrí podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §
420 OZ. V prvom rade si ujasní, či na strane žalobkyne vznikla vôbec škoda dôsledkom rozúčtovania
nákladov na teplo za obdobie 2008 až 2001 tým, že rozúčtovanie bolo nesprávne. Pokiaľ zistí, že škoda
vznikla bude skúmať, či žalovaný 1/ porušil niektorú z právnych povinností vychádzajúcich z pravidiel
spravodlivého rozpočítavania nákladov na teplo a či pri kontrole rozúčtovania postupoval s odbornou
starostlivosťou a neumožnil vznik škody. Napokon posúdi či existuje príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalovaného 1/ a vzniknutou škodu. Vezme do úvahy, že podnet na rozpočítavanie nákladov
na teplo v bytovom dome vzišiel z iniciatívy žalovaného 2/, že žalobkyňa ani žiadny z vlastníkov plnenie
zo zmluvy o dielo nekontrolovali, neposkytovali žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie a neuhrádzali
faktúry za prijaté plnenia od žalovaného 2/, pretože za tieto činnosti žalovanému 1/ ako správcovi
bytového domu platili dohodnutú odplatu. Len pokiaľ okresný súd správne vyhodnotí tieto okolnosti,
môže dospieť k názoru, či sú predpoklady zodpovednosti za škodu naplnené a urobiť záver, či je nárok
voči žalovanému 1/ daný a či žalobkyni zodpovedá za škodu spôsobenú za obdobie rokov 2008 až
2011. Právna možnosť, aby sa správca po splnení zodpovednostných predpokladov zodpovednosti za
škodu zbavil je prípustná iba s ohľadom na § 420 ods. 3 OZ, pretože právna úprava zavinenie za škodu
prezumuje.
Krajský súd napadnutý medzirozsudok zrušil aj v 4. výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že žalovaný
2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na
vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Okresný súd rozhodnutie v tejto časti založil na
nesprávnej úvahe. Mal za to, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ podľa zmluvy o dielo
vznikol s účinnosťou od 01.01.2009 a pred jeho vznikom nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného
2/ za spôsobenú škodu. Do času vzniku zmluvy zodpovednosť za škodu niesol žalovaný 1/. Tento názor
súdu vychádza z mylného predpokladu, že existencia záväzkovej zodpovednosti žalovaného 2/ podľa
ustanovení § 373 OBZ vylučuje všeobecnú zodpovednosť žalovaného 1/. Neuvažuje nad možnosťou
spoločnej zodpovednosti oboch žalovaných subjektov v zmysle zodpovednosti solidárnej, resp. delenej.
S názorom prvostupňového súdu však nemožno súhlasiť hlavne preto, že je výsledkom nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Povinnosťou žalovaného 1/ ako správcu podľa zmluvy o výkone správy

bolo zabezpečiť poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu, okrem iného zabezpečiť vyúčtovanie
nákladov za služby, t. j. aj za dodané teplo. Okresný súd zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu spojil
výlučne existenciou písomnej zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008, účinnej od 01.01.2009.
Nemal preukázaný písomný zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, časovo predchádzajúci
zmluve o dielo z 10.10.2008. Žalobkyňa v prvostupňovom konaní síce nedoložila písomné vyhotovenie
zmluvy z roku 2006, resp. 2005 na dodávku služby spočívajúcej v rozúčtovaní nákladov na teplo, ale
ponúkla súdu iné listinné dôkazy, na ktoré súd adekvátne nereagoval, hoci záver o absencii zmluvného
vzťahu podstatným spôsobom spochybňujú. Krajský súd zdôrazňuje predovšetkým postoj žalovaného
1/, ktorý tvrdil, že žalovaný 2/ rozpočítaval náklady na teplo už od roku 2005, čomu zodpovedá aj obsah
listín o rozúčtovaní nákladov za rok 2006 a 2007 (č. l. 379-382). Je preukázané, že žalovaný 2/ už v roku
2006 realizoval úkony smerujúce k rozpočítaniu nákladov (mapovanie parametrov vykurovacích telies)
rovnako, že žalobkyňa uhradila cenu rozúčtovaných nákladov za obdobie 2006 a 2007. Okresný súd
vyvodzuje nedostatok zodpovednosti žalovaného 2/ z nepredlženia písomnej zmluvy, neberúc vôbec
do úvahy, že vykonané dôkazy svedčia skôr pre opačný záver. Navyše rozhodnutiu okresného súdu
chýba logický prvok v tom, že nevysvetľuje, akým spôsobom a kto náklady na teplo v spornom období
rokov 2006 a 2007 vlastne rozúčtovával, pokiaľ túto činnosť nerealizoval žalovaný 1/ a žalobkyňa
za rozúčtovanie (niekomu) platila. Záver okresného súdu je z týchto dôvodov neudržateľný. Okresný
súd nedostatočne zistil stav veci, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi a na základe dôkazov, ktoré
vykonal, dospel k nesprávnym záverom vedúcim ho k predčasnému rozhodnutiu. Nielen pre tieto zistenia
rozhodnutie okresného súdu nemôže obstáť. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila listinné dôkazy,
na ktoré je potrebné podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. prihliadnuť z dôvodu oprávnenej námietky
žalobkyne, že súd nevykonal všetky ňou označené dôkazy, ktorými mohla preukázať dôvodnosť svojho
nároku, ale sama ich predložiť nedokázala. Na č. l. 295 spisu je úprava sudcu, aby od žalovaných 1/
a 2/ bola žiadaná zmluva uzatvorená medzi nimi v roku 2005 a doložiť zmluvu o predaji pomerových
rozdeľovačov pre bytový dom, v ktorom býva navrhovateľka, ale príčinami a dôsledkom nedoloženia
týchto dôkazov sa už súd nezaoberal. Zmluva o dielo č. 109/05/MAR, i keď predložená bez podpisu
účastníkov na č. l. 447 spisu, list žalovaného 1/ adresovaný žalovanému 2/ z č. l. 455, oznamy
žalovaného 2/ o dátume odpočtu pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov svedčia v prospech
tvrdenia žalobkyne, že rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla vykonával žalovaný v 2/ rade aj pred
rokom 2008. Z týchto dôvodov krajský súd medzirozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. aj
vo výroku, že nie je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu vyúčtovania
nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Vec vrátil okresnému súdu v tejto časti
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V ďalšom konaní je potrebné, aby okresný súd dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy komplexne aj
jednotlivo vo vzájomných súvislostiach a ustálil, či existoval zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným 2/, ktorý časovo predchádzal zmluve o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008. Zistí,
či predmet tohto vzťahu spočíval v zabezpečení rozúčtovania nákladov na teplo žalovaným 2/.
Podmienkou platnosti zmluvy nevyhnutne nemusí byť písomná forma, pretože k jeho vzniku mohlo dôjsť
ústnou formou. Zreteľ vezme nevyhnutne aj na ďalšie listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní,
ktoré rovnako nasvedčujú existencii zmluvného vzťahu už od roku 2005 a 2006. Keď okresný súd
dôjde k záveru, že medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou existoval právny vzťah pred uzavretím zmluvy
č. 45/08/RVN z 10.10.2008 a jeho predmetom bolo rozúčtovať náklady na za dodané teplo, bude
sa zaoberať naplnením predpokladov zodpovednosti z tohto právneho vzťahu. Okresný súd si vyrieši
povahu právnej zodpovednosti žalovaných subjektov v tom, či pre okolnosti veci je namieste rozhodnúť
o zodpovednosti každého zo žalovaných podľa miery ich zodpovednosti a účasti na spôsobenej škode
a v príslušnom rozsahu uložiť každému povinnosť škodu nahradiť. Môže dospieť aj k názoru, že diel
zodpovednosti na škode budú znášať v rovnakom pomere spoločne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/110/2011 z 12.09.2011). Odvolací súd túto otázku zatiaľ (pred okresným súdom) neposudzoval.
Proti medzirozsudku okresného súdu sa odvolal žalovaný 2/ čo do 4. výroku rozhodnutia, ktorým okresný
súd vyslovil, že nie je zodpovedný za škodu za obdobie rokov 2006 a 2007. S ohľadom na ostatné časti
rozhodnutia a jeho odôvodnenie dospel k tomu, že má niesť zodpovednosť za škodu za obdobie rokov
2008 až 2011.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.
K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 201 O. s. p.), avšak nie každý
účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník konania, ktorý sa po vyhlásení
rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 1 O. s. p.) a tiež ten účastník, ktorému výrokom
rozhodnutia nebola uložená žiadna povinnosť alebo nebol dotknutý vo svojich právach, resp. mu nebola

spôsobená určitá, i menej významná ujma na jeho právach. Z obsahu odvolania žalovaného 2/ je zrejmé,
že nesúhlasí s tým, aby zodpovedal za škodu spôsobenú žalobkyni nielen za obdobie rokov 2006 a
2007, ale ani za obdobie rokov 2008 až 2011. Okresný súd výrokom medzirozsudku nerozhodol o tom,
že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu za časové obdobie rokov 2008 až 2011. Takýto výrok rozhodnutie
neobsahuje, teda odvolanie žalovaného 2/ smeruje voči neexistujúcemu rozhodnutiu súdu. Žalovaný 2/
odvolaním namieta skutočnosti, o ktorých okresný súd zatiaľ nekonal, rozhodnutie súdu sa ho preto v
namietanom rozsahu nijako nedotklo a jeho postavenie neovplyvnilo ani nezmenilo. Zistená skutočnosť
odôvodňuje procesný postup odvolacieho súdu podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p..

Krajský súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.
Krajský súd dodáva, že vydanie medzirozsudku je účelné iba vtedy, pokiaľ súd dospel k záveru, že nárok
uplatňovaný v konaní je aspoň čiastočne dôvodný, pretože iba vtedy môže byť rozhodnutie o základe
nároku praktické a hospodárne. Tam, kde nárok daný nie je, je potrebné vydať konečné rozhodnutie a
žalobu zamietnuť, pretože nemožno dosiahnuť účel ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p..

Vzhľadom na viacnásobnú úpravu návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu je potrebné si výsluchom
žalobkyne ozrejmiť, či je predmet konania správne vymedzený v uznesení č. k. 9C/8/2012-297 zo
14. 11. 2012 a či predmetom konania zostal aj návrh formulovaný na č. l. 145 spisu [žalovaný 1/ je
povinný umožniť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené (fakturačné) meradlo tepla na prívod
vykurovacieho média pred vstupom do bytu], na úpravu ktorého si podľa č. l. 176 zástupkyňa žalobkyne
vyžiadala čas, dňa 05. 09. 2012 Okresnému súdu Banská Bystrica oznámila, že na tomto žalobnom
petite trvá, ale na č. l. 199 spisu navrhuje vydať rozsudok iného znenia a proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 9C/8/2012-297, kde súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania
nenamietala, že v ňom súd nevymedzil všetky v konaní uplatnené nároky, aby okresný súd v ďalšom
rozhodnutí vyčerpal celý predmet konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.