Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200576
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112200576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne L.. O.
G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. X, XXX XX N. N., právne zastúpenej JUDr. Dr.ssa
Dašou Kopernickou, advokátkou, so sídlom Chabenecká 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
REALBYT s. r. o., so sídlom Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 621 244 (označenému
okresným súdom ako ,,žalovaný 1/"), právne zastúpenému AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974
01 Banská Bystrica IČO: 36 859 711, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-625 zo dňa 20. 03. 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-662 zo dňa 20. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-625 zo dňa 20. 03. 2015, ktorým
uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až
2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia
a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75 % ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 9C/8/2012-662 zo dňa 20. 06. 2016, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 141,72 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 03. 2015 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75
% ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý
výrok). Okresný súd konanie voči žalovanému 1/ ohľadom požadovanej náhrady škody za obdobie
rokov 2006 a 2007 vo výške 579,53 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do

zaplatenia zastavil (druhý výrok). Ďalej konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).Následne dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 06. 2016
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 141,72 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému 1/ REALBYT
s. r. o., ako správcovi bytového domu (ďalej aj ,,žalovaný“, resp. ,,žalovaný 1/) a žalovanému 2/
ENBRA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, Banská Bystrica, IČO: 31 624 189 (ďalej

aj ,,žalovaný 2/“, resp. ,,pôvodne žalovaný“, event. ,, ENBRA SLOVAKIA s.r.o. “), vykonávajúcemu
rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v bytovom dome: 1.uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/
spoločne nerozdielne zaplatiť jej sumu 1710,57 Eur z titulu náhrady škody spolu s úrokom z omeškania;
2. žalovanému 2/ uloženia povinnosti vyúčtovať vykurovacie náklady na teplo dodané do bytu žalobkynev roku 2011 podľa indikovaných dielikov na pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (ďalej
aj ,,PRVN“) nainštalovaných na vykurovacích telesách s mierkami, ktoré boli použité pri výpočte škody;
3. žalovanému 2/ uloženia povinnosti žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné

meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu a povinnosť fakturovať žalobkyni
spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných hodnôt na tomto meradle od
vykurovacejsezóny2012spoužitímkorekčnýchkoeficientovtýkajúcichsanevýhodnejpolohymiestnosti
bytu v zmysle platných právnych predpisov; 4.žalovanému 2/ uloženia povinnosti prepracovať na vlastné
náklady projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy na nezateplený dom v súlade s

uznesením schôdze vlastníkov bytov zo dňa 06. 10. 2010 tak, aby bol projekt vypracovaný s použitím
skutočných výkonov radiátorov žalobkyne.
V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v časti žalobného petitu 2. až 4. späť a taktiež voči
žalovanému 2/. Okresný súd v tejto časti konanie v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj ,,O.s.p.“) zastavil.
Predmetom sporu zostal žalobný návrh pod bodom 1/, ktorý žalobkyňa rozšírila o sumu 141,72 Eur s

príslušenstvom.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala náhrady škody vo výške 1
272,76 Eur za obdobie rokov 2008 až 2011. Okresný súd konštatoval, že vzťah žalobkyne so žalovaným
je občianskoprávny.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b)

existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b), ) zavinenie.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako správca bytu bol povinný si plniť svoje povinnosti vyplývajúce
zo zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ,,Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov“) ako aj zo Zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov.
Okresný súd uviedol, že rozhodol medzirozsudkom zo dňa 30. 01. 2013, ktorým určil, že: 1/ právo

žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie jej bytu
za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané; 2/ žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu
žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008
až 2011; 3/ právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 2/ z titulu nesprávneho vyúčtovania
nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2011 nie je premlčané; 4/ žalovaný 2/ nie

je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie
jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007.
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd“, resp. ,,krajský súd“) v rozhodnutí sp. zn.
17Co/120/2013 z 09. 04. 2014 potvrdil prvý výrok rozhodnutia okresného súdu, druhý a štvrtý výrok
zrušil a tretí výrok zostal právoplatný. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 17Co/120/2013 na

rozdiel od okresného súdu mal za to, že je daná povinnosť žalovaného ako správcu bytu dohliadať na
správnosť rozúčtovania dodaného tepla, keď táto povinnosť vyplýva priamo zo zmluvy o výkone správy
článku III. bod 2 písm. b, a to aj keď bolo rozúčtovanie vykonané spoločnosťou ENBRA SLOVAKIA s.r.o.
Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa má dlhodobé problémy s dodávkou tepla do svojho
bytu. V byte zabezpečila výmenu radiátorov a v roku 2005 sa v bytovom dome uskutočnilo hydraulické

vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktoré zabezpečil pôvodne žalovaný 2/. Pôvodne žalovaný 2/
odpredal vlastníkom bytového domu PRVN, ktoré boli inštalované na vykurovacie telesá. V roku
2004 bol vyhotovený projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome,
vychádzajúci z údajov o hodnotách a výkonoch radiátorov žalobkyne, ktorý nebral do úvahy výmenu
vykurovacích telies žalobkyne z 1998, ani výmenu vykurovacích telies u ďalších vlastníkov v bytovom

dome, pričom uvádzal výkony radiátorov žalobkyne vyššie ako boli údaje prezentované výrobcami
(č. l. 60-61). Nedostatky vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome žalobkyne konštatovala
Štátna energetická inšpekcia (č . l. 122). Kontrolné zistenia preukázali porušenie povinnosti žalovaného
zabezpečiť dodávku tepla pre spotrebiteľa v súlade s § 16 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike. Ďalej mal za preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a pôvodne

žalovaným 2/ bola prostredníctvom správcu bytového domu (žalovaného) uzavretá zmluva o dielo č.
45/08/RVN zo dňa 10. 10. 2008. Zhotoviteľ sa podľa zmluvy zaviazal vykonávať pre objednávateľa
(vlastníkov bytov) odpočty PRVN, rozúčtovania a tlač nákladov na dodávku tepla v bytovom dome
na Y. ulici X-X v N. N.. Podľa zmluvy sa pôvodne žalovaný 2/ ďalej zaviazal vykonať rozúčtovanie
nákladov na dodávku tepla medzi konečných spotrebiteľov. Rozúčtovanie vykonal vychádzajúc z údajov

o type a rozmere vykurovacieho telesa, pritom výkon telesa násobil vyhodnocovacím koeficientom
pre tepelnú väzbu snímačov teploty. Žalobkyňa reklamovala opakovane nedostatočnú dodávku tepla
a nesprávne rozúčtovanie u žalovaného dôsledkom porušenia pravidiel spravodlivého rozúčtovania
nákladov. Nedošlo k náprave stavu a žalobkyňa mesačnými úhradami za plnenia spojené s užívanímbytu uhrádzala náklady za teplo, tak ako boli vo výsledku rozpočítavané žalovaným v jednotlivých
zúčtovacích obdobiach rokov 2006 až 2011.
Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný má postavenie správcu v zmysle Zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Správu vykonával na ulici Y. X - X, preto jeho povinnosťou bolo obstarávať
služby a tovar pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne. Správca
podľa zákona zodpovedá v rozsahu svojho postavenia vlastníkom za všetky škody, ktoré v dome
vznikli v dôsledku nedostatočného plnenia jeho povinností podľa zákona, resp. podľa zmluvy o výkone
správy. Koná v mene a na účet žalobkyne aj ostatných vlastníkov bytov. V bytovom dome žalobkyne

nevzniklo spoločenstvo vlastníkov a vlastníci nemali právnu subjektivitu a možnosť samostatne uzatvoriť
s pôvodne žalovaným 2/ zmluvy potrebné na dodanie služieb spojených s užívaním bytu.
Žalovaný ako správca podľa zákona a zmluvy zastupoval vlastníkov pri založení zmluvného vzťahu
(zmluvy o dielo z 10. 10. 2008) s pôvodne žalovaným 2/, zabezpečoval a preberal plnenie zo zmluvy
od pôvodne žalovaného 2/, uhrádzal plnenia zo zmluvy v prospech pôvodne žalovaného 2/, poskytoval
pôvodne žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie nákladov a teda logicky vlastníkov aj zastupoval,

keď kontroloval predmet plnenia, ktorý preberal od pôvodne žalovaného 2/ (rozúčtovanie nákladov na
teplo). Z hľadiska zodpovednosti žalovaného nie je rozhodujúce, či povinnosť „kontrolovať správnosť
vyúčtovania“ subsumuje výslovne niektoré ustanovenie zmluvy o výkone správy alebo zákon. Táto
povinnosť správcovi vyplýva z jeho zákonného postavenia a právna úprava neuvádza a ani nie je
potrebné, aby uvádzala taxatívny výpočet všetkých povinnosti, ktoré správca by mal pri výkone správy

vykonávať v prospech vlastníkov. Ďalej krajský súd uviedol, že postavenie žalovaného ako správcu
podľa zmluvy o výkone správy je obdobné postaveniu mandatára, keď pri zariaďovaní záležitostí koná
v mene a na účet vlastníkov a je pri výkone správy v bytovom dome povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou v súlade so záujmami vlastníkov.
Poukázal na znenie zmluvy o výkone správy, jej článok III. bod 2. bod b, v ktorej je zakotvená povinnosť

správcu zabezpečiť dodávku tepla a vykonať vyúčtovanie nákladov za služby, pretože správca bytového
domu je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava ku konečnému spotrebiteľovi
(aj žalobkyni). Má povinnosť teplo rozpočítavať podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená použiť vhodné
meradlo a použiť správny spôsob merania a povinnosť dodržať pravidlá merania podľa technickej normy.
Tieto povinnosti žalovaného vyjadrujú rámec kontroly, v ktorom mal žalovaný zisťovať správnosť

vyúčtovania nákladov na teplo vyhotovené pôvodným žalovaným 2/, ktoré v mene vlastníkov preberal.
Týmto právnym názorom bol okresný súd viazaný, a preto z neho okresný súd vychádzal a na
argumentáciu krajského súdu v tomto smere v rozsudku plnom rozsahu odkázal.
Okresný súd uviedol, že žalovaný nevzniesol žiadnu právne relevantnú argumentáciu k existencii
a tvrdenej výške škody žalobkyňou a to ani napriek viacerým písomným aj ústnym výzvam zo

strany okresného súdu. Nežiadal na túto otázku vykonať dokazovanie znalcom a žiadnym spôsobom
nespochybnil ani početné odborne fundované písomné vyjadrenia a listinné dôkazy produkované v
priebehu konania zo strany žalobkyne.
Z uvedených dôvodov okresný súd považoval existenciu škody v žalovanej výške za preukázanú
všetkými pripojenými listinnými dôkazmi žalobkyňou (najmä č. l. 31, 61, 65 spisu).

V konaní nebolo spochybnené, že pri výpočte nákladov na teplo pôvodne žalovaný 2/ rade nevychádzal
zo skutočných údajov ohľadom výkonu vykurovacích telies nachádzajúcich sa v byte žalobkyne, ani
z porovnateľných vykurovacích telies. Výsledok vyúčtovania potom nemohol zodpovedať skutočnej
spotrebe tepla a v dôsledku nesprávnej kontroly výpočtu spotreby tepla zo strany žalovaného došlo
ku vzniku škody na strane žalobkyne nielen zavineným porušením povinnosti na strane pôvodne

žalovaného 2/, ale aj na strane žalovaného.
Okresný súd uviedol, že Občiansky zákonník (ďalej aj ,,OZ“) deklaruje zásadu predpokladaného
(prezumovaného) zavinenia. Teória obmedzuje túto prezumpciu na prezumpciu nedbalosti a to aj
nedbalosti nevedomej. Táto prezumpcia nastupuje vtedy, keď je preukázaná škoda a porušenie právnej
povinnosti vrátane príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi. Je potom na škodcovi, aby preukázal

skutkové okolnosti, z ktorých je možné urobiť spoľahlivý záver, že nenesie vinu na vzniknutej škode.
Nejedná sa pri tom o subjektívne presvedčenie škodcu, ale o hodnotenie podľa objektívnych kritérií.
V danom prípade žalovaný nepreukázal dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia, keď okrem
popierania samotnej zodpovednosti za vzniknutú škodu netvrdil existenciu žiadnych iných objektívnych
kritérií, na základe ktorých by mohol okresný súd vychádzať v otázke zbavenia sa jeho zodpovednosti

za vzniknutú škodu žalobkyni.
Ďalej poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že je
potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s otázkou, či existoval zmluvný záväzkový vzťah medzižalobkyňou a pôvodne žalovaným 2/ pred 10. 10. 2008 s poukazom na pripojené listinné dôkazy
žalobkyňou v odvolacom konaní.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému 2/ ako aj žalovanému za obdobie rokov

2006 a 2007 sa okresný súd už touto otázkou nezaoberal. Z pripojených listinných dôkazov, najmä
oznamu pre vlastníkov adresovaný pôvodne žalovanému 2/ ( č. l. 459 spisu), stanoviskom k reklamácii
a sťažnosti zo dňa 22. 05. 2008 (č. l. 460), zo dňa 26. 05. 2008 (č. l. 461 spisu) a zo dňa 06. 07. 2011
(č.l. 462 spisu) mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto období pôvodne žalovaný 2/ fakticky
vykonával činnosť, ktorá bola predmetom tejto zmluvy, a teda že došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy už

za obdobie roku 2008.
V danom prípade okresný súd nemal za to, že je daný dôvod, aby rozhodol v zmysle § 438 ods. 2 OZ vo
vzťahu ku žalovanému, ktorý zostal jediným žalovaným. Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd
SR v rozhodnutí citovanom odvolacím súdom (sp. zn. 5Cdo/110/2011).
Okresný súd skúmal z úradnej povinnosti aj otázku spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na
vzniknutej škode v zmysle ustanovenia § 441 OZ.

Hoci zo správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. l. 204 spisu) vyplynulo, že prvotnou chybou
bolo, že žalobkyňa osadila vykurovacie telesá, ktoré nemajú doklady o preukázaní zhody, súd prvej
inštancie mal za to, že takéto konanie žalobkyne nebolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.
V príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou bolo neuvedenie údajov ohľadom skutočného výkonu
týchto radiátorov potrebných pre správny výpočet skutočne spotrebovaného tepla objednávateľom, t.

j. žalovaným pre účely výpočtu realizovaného pôvodne žalovaným 2/. Kým takýto údaj nebol zistený
a nejednalo sa o certifikovaný výrobok, nemalo vôbec dôjsť ku vyúčtovaniu nákladov prostredníctvom
elektronických PRVN pôvodne žalovaným 2/. Z uvedených dôvodov podľa názoru okresného súdu sa
žalobkyňa nepodieľala na vzniku škody aj svojím zavineným porušením povinnosti, keď v čase jej kúpy
týchto radiátorov nebolo ešte rozhodnuté o spôsobe merania spotreby tepla pomerovými rozdeľovačmi.

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.
Okresný súd rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ a § 563 OZ. Do omeškania sa
žalovaný dostal po požiadaní žalobkyne o plnenie, t. j. po doručení žaloby a rozšíreného žalobného
návrhu. Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Ďalej konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle

ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., v lehote 30 dní.

3.V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 20. 06. 2016 okresný súd uviedol, že
okresný súd pripustil rozšírenie žaloby o sumu 141,72 Eur s úrokom z omeškania uznesením zo dňa 14.
11. 2012 (č. l. 297 spisu). Jednalo sa o nesprávne vyúčtovanú sumu vykurovacích nákladov na teplo za

rok 2011, t. j. rozdiel medzi vyúčtovanými a zaplatenými nákladmi za teplo a skutočnými nákladmi (č. l.
199 spisu s odkazom na doklad č. 84 a č. 83, č. l. 255 a 256 spisu).
Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 03. 2015 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75

% ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd prvej inštancie rozhodol o sume 141,72 Eur dopĺňacím rozsudkom podľa ustanovenia § 166 ods.
1 O.s.p.

4. Proti rozsudku okresného súdu a proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný včas odvolanie.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a dopĺňací rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalobcu
voči nemu zamietne. V odvolaní uviedol, že na základe Zmluvy o výkone správy a v zmysle Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol povinný zabezpečiť dodávku tepla do bytového domu,
v ktorom je aj byt žalobkyne a v rámci svojich možností aj vykonať, resp. zabezpečiť vykonanie
rozúčtovania dodaného tepla jednotlivým vlastníkom. Tieto svoje povinnosti splnil, pretože zabezpečil

dodávku tepla - uzatvoril zmluvu o dodávke tepla za vlastníkov, teda aj za žalobkyňu a zabezpečil
aj samotné rozúčtovanie dodaného tepla, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome sa dohodli, že rozúčtovanie dodaného tepla nebude vykonávané podľa podlahovej plochy bytov
a nebytových priestorov ale iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené bol povinný zabezpečiť vykonanie
rozúčtovanie spotrebovaného tepla prostredníctvom pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.

Rozpočítanie tepla prostredníctvom PRVN je závislé od technických zariadení, ktoré žiadny správca
nevyrába. Správcovia vrátane neho zabezpečujú dodanie PRVN, ako aj rozpočítavanie za použitia
týchto PRVN tretím osobám, ktoré sa takouto činnosťou zaoberajú. Napriek tomu, že všetky typy
PRVN fungujú v zásade na rovnakom princípe, nie je možné povedať, že ide o identické zariadenia, sktorými môže pracovať ktokoľvek, pretože každý jeden výrobca PRVN má k svojim PRVN vyvinutý aj
vlastný software. Podľa jeho názoru nie je v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania
okrem údajov ohľadne celkovo dodaného tepla a podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov,

pretože iné údaje sú údajmi, ktorými on nedisponuje a ani disponovať nemôže. Je teda otázne, ako mal
prekontrolovať rozúčtovanie, ktoré sa robí pre neho neznámym a hlavne nedostupným software. Jeho
zodpovednosť za škodu nemôže existovať bez porušenia jeho povinnosti, čo sa nestalo. Podľa jeho
názoru nie je povinný skontrolovať údaje, ku ktorým nemá prístup a ktoré nie sú v jeho možnostiach.
Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, je

existencia štyroch predpokladov, pričom medzi tieto predpoklady jednoznačne patrí aj zavinenie.
Skutočnosti, ktoré uviedol, dostatočne preukazujú neexistenciu jeho zavinenia, pretože riadne vybral
osobu, ktorá podniká v oblasti rozúčtovania nákladov už niekoľko rokov. Táto osoba namontovala
PRVN, ktoré sú štandardne dodávané, skontroloval rozúčtovanie, teda údaje, ktoré sa overiť dali a dajú.
Vykonal všetky úkony, ktoré možno spravodlivo od neho požadovať a nezanedbal svoje povinnosti, preto
neexistuje jeho zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. V posudzovanom prípade okresný súd vychádzal z tvrdení, žalobkyne, t. j. že si svoje
povinnosti nesplnil. Neuviedol však akým spôsobom a či vôbec si mohol označované povinnosti splniť.
Uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé,
prečo v danom prichádza do úvaha solidárna zodpovednosť, resp. prečo neprichádza do úvahy postup
podľa ustanovenia § 438 ods. 2 O.s.p.. Za nesprávny považoval aj názor okresného súdu, že žalobkyňa

celú situáciu nezavinila, a to i napriek tomu, že pristúpila k výmene radiátorov, sama si kúpila radiátory,
ktoré nemajú certifikáty, a teda nie je možné jednoznačným spôsobom určiť príslušné koeficienty.
Žalobkyňa sa nesprávala tak, aby jej škoda nevznikla. Opakovane vzniesol námietku premlčania voči
uplatnenému nároku minimálne v časti nároku za roky 2008, pretože podľa jeho názoru uplynula
subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ.

5. Žalobkyňa vo vyjadreniach k odvolaniam žalovaného uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného,
že nebolo v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania, pretože iné údaje sú údajmi,
s ktorými nedisponuje a ani disponovať nemôže, pretože software výrobcu PRVN je predmetom
ochrany Autorského zákona. Uviedla, že nereklamovala ani nebolo predmetom sporu algoritmus

výpočtu softwarom pri automatizovanom spracovaní dát, ale nesprávne stanovenie vstupných hodnôt -
koeficientov výkonu Kq a koeficientu Kc, t. j. použitie predmetných koeficientov iných telies, ako sú v jej
byte skutočne inštalované pri rozpočítavaní nákladov na teplo. Nie je jasné, na aký software sa žalovaný
odvoláva, keďže výrobcom zakúpený PRVN nebola ENBRA Slovakia, s. r. o., ale SIEMENS, s. r. o..
Z tohto dôvodu neobstojí ani stanovisko žalovaného, že rozúčtovanie nákladov na teplo nekontroloval

z dôvodu, že správca neurčuje výkony vykurovacích telies a touto odbornou činnosťou sa nezaoberá,
pretože výkony vykurovacích telies nie sú a nemajú byť plodom svojvôle, ale predmetom odskúšania
v autorizovanej skúšobni podľa STN EN 442 a vyhlásenia o zhode a sú verejne známe a publikované
v katalógoch. Rozsah právnych povinností správcu pri správe bytového domu vo vzťahu k predmetu
žaloby, t. j. v súvislosti s preverovaním správnosti rozúčtovania nákladov na teplo je vymedzený zák. č.

182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike,
vyhláškou č. 630/2005 Z. z. upravujúcou pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo, zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, č. l. III. bod 2. Zmluvy o výkone správy. V zmysle uvedených noriem
bol správca (žalovaný) povinný zabezpečiť dodávku tepla v stanovenej kvalite a rozpočítať náklady na
teplo podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená, že bol povinný použiť vhodné meradlo tepla, správny

spôsob merania spotreby tepla a dodržať pravidlá merania podľa technickej normy STN EN 834, pričom
pri vykonávaní týchto povinností bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami vlastníkov bytu. Žalovaný v rámci kontroly mal zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na
teplo vyhotoveného spoločnosťou ENBRA Slovakia, s. r. o., ktoré v mene vlastníkov preberal, pričom
ona ani žiaden z vlastníkov plnenia zo zmlúv nekontrolovali, neposkytovali spoločnosti ENBRA Slovakia,

s. r. o. podklady na rozúčtovanie, ani neuhrádzali faktúry za prijaté plnenia, pretože za tieto činnosti
platili správcovi bytového domu poskytnutú odmenu. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym a nespravodlivým rozúčtovaním tepla treťou osobou. Podľa ustanovenia
§ 5 vyhlášky URSU č. 630/2005 Z. z. v platnom znení sa náklady na dodané teplo rozpočítavajú v
pomere podľa podlahovej plochy bytu v celkovej podlahovej ploche všetkých bytov v dome, ak nie sú v

dome zapojené určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Pokiaľ sú v dome
zapojené PRVN (alebo určené meradlá tepla), náklady na dodané teplo sa rozdelia na základnú zložku
a spotrebnú zložku. Princíp výpočtu nákladov na spotrebnú zložku tepla podľa PRVN je v podstate
rovnaký, ako pri ich rozpočítavaní podľa plochy, len základňou na rozpočítanie nie je plocha jednotlivýchbytov a domu ako celku, ale údaje odčítané na meradlách inštalovaných na všetkých vykurovacích
telesách v bytoch a celého domu. Ak právne normy určujú povinnosť rozúčtovať teplo správcovi,
predpokladá sa, že rozumie funkcii vykurovacieho a rozúčtovacieho systému v dome a vie, že ak je

v ustanovení § 2 písm. g) citovanej vyhlášky uvedené, že indikovaný údaj je údaj PRVN zohľadňujúci
výkon vykurovacieho telesa, tak má byť zohľadnený skutočný výkon tohto telesa tak, ako to ustanovuje
STN EN 834 a nie výkon vykurovacieho telesa iného, konštrukčne a výkonom neporovnateľného.
Správne zmapovanie skutočne inštalovaných vykurovacích telies v bytoch celého domu a následné
priradenie výkonov pre jednotlivé vykurovacie telesá je nutné urobiť skôr, ako sa inštalujú pomerové

rozdeľovače a začne samotné meranie tepla a rozpočítavanie nákladov. Táto činnosť a znalosť
problematiky nie je podmienená existenciou rozpočítavacieho software. Podľa jej názoru žalovaný
porušil svoje povinnosti správcu, a to vykonať správu domu s odbornou starostlivosťou, pretože zveril,
resp. zaplatil za vypracovanie projektovej dokumentácie spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o., ktorá na
projektovanie nemá oprávnenie. Žalovaný pri preberaní projektu mal venovať viac pozornosti správnosti
uvedených údajov týkajúcich sa výkonov vykurovacích telies, prednastavenia regulačných armatúr,

ktoré s výkonmi priamo súvisia a bol teda povinný skontrolovať, či zmapovanie a stanovenie výkonov
vykurovacích telies zodpovedá výkonom radiátorov uvedených jednotlivými výrobcami v katalógoch,
resp. v osvedčeniach o vykonaných skúškach, a to aj z toho titulu, že výkony jej vykurovacích telies
boli do výpočtu v projektovej dokumentácii stanovené naddimenzované, v dôsledku čoho bola doslova
odstrihnutá od prívodu tepla (dvakrát vyššie ako skutočné) a iracionálne (menšie vykurovacie teleso má

dvakrát väčší výkon ako vykurovacie teleso väčšie). Žalovaný nikdy nereklamoval chybné vypracovanie
projektovej dokumentácie u zhotoviteľa, a to napriek tomu, že do jej bytu po celé obdobie nebolo
dodávané teplo v stanovenej kvalite. Žalovaný riešil jej reklamácie nedostatočnej dodávky tepla do bytu
odpoveďou, že teplo sa do jej bytu nedostane, pretože výkony jej radiátorov boli poddimenzované. Ak
by boli výkony radiátorov poddimenzované, čo neboli, pretože ich skutočný výkon zodpovedá výkonu

pôvodných radiátorov (D.), alebo ak o tom bol žalovaný presvedčený, bol povinný chybné zhotovenie
projektu reklamovať, uplatniť v mene vlastníkov náhradu škody u zhotoviteľa a nedostatky odstrániť.
Nedostatok odbornej starostlivosti žalovaného v súvislosti so správnym vyregulovaním vykurovacej
sústavy malo za následok, že jednak sa do jej bytu nedostalo teplo v kvalite stanovenej zákonom a
neboli splnené elementárne predpoklady pre rozpočítavanie tepla podľa pomerových rozdeľovačov.

Povinnosťou správcu je rozpočítavať teplo podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená aj povinnosť použiť
vhodné meradlo a správny spôsob merania, čo pri rôznorodosti radiátorov, aké boli v jednotlivých bytoch
obytného domu nainštalované (napr. typu D., G., H. atď.), bolo nainštalovanie pomerových rozdeľovačov
absolútne nevhodné a pri náležitej odbornej starostlivosti mal vlastníkom odporučiť meranie dodaného
tepla podľa určených meradiel. Žalovaný umožnil uviesť konečných spotrebiteľov do omylu ohľadom

princípov, na základe ktorých sa rozpočítavanie tepla podľa PRVN vykonáva, pretože v reklamnom
letáku, ktorý bol vlastníkom daný k dispozícii žalovaným a ktorý bol podnetom k vysloveniu súhlasu s
inštalovaním pomerových rozdeľovačov, je uvedené, že „Prístroj vyhodnocuje množstvo tepla vyžiarené
radiátorom. Po ukončení rozúčtovacieho obdobia sa hodnoty namerané prístrojom odpočítajú a podľa
nich budú náklady na teplo spravodlivo rozdelené. Pre konečného spotrebiteľa to znamená, že nikto

neplatí za ostatných, ale len to, čo sám spotrebuje.“ Ak sa žalovaný rozhodol odporučiť pomerové
rozdeľovače od ENBRY Slovakia, s. r. o., bol povinný skontrolovať, či je výkon všetkých vykurovacích
telies v obytnom dome známy a náležitým spôsobom certifikovaný, vzhľadom k tomu, že podľa STN
EN 834 sa PRVN nesmú montovať na radiátory, ktorých výkon nie je jednoznačne definovaný a či
boli PRVN spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o, spôsobom predpísaným STN EN 834 odskúšané.

Žalovaný bol teda povinný skontrolovať certifikáty týkajúce sa odskúšaných daných PRVN vo vzťahu ku
koeficientu Kq a ku koeficientu prestupu tepla Kc ešte skôr, ako dal o nákupe inštalácie a rozpočítaní
tepla podľa PRVN vlastníkom bytov hlasovať. Keby si bol žalovaný riadne plnil svoje povinnosti, mal
ju o zistených skutočnostiach informovať, čím sa mohlo škode predísť, pretože v jej byte sa mohla
dodávka tepla merať určeným meradlom. Žalovaný v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo č. 11/05/

LAS porušil povinnosti, a to prebral od spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o. iný ako dohodnutý predmet
plnenia, t. j. prebral a následne umožnil nainštalovať jednočidlové pomerové rozdeľovače namiesto
rozdeľovačov dvojčidlových, ktoré by boli aspoň zohľadnili nízku teplotu miestnosti v jej byte a neprevzal
od zhotoviteľa diela príslušné certifikáty za použitý materiál napriek tomu, že bol k tomu zaviazaný.
Zároveň ju mal ihneď informovať o nemožnosti použitia zakúpených PRVN na jej radiátory a snažiť

sa nájsť náhradné riešenie (iným vhodným meradlom). Zároveň žalovaný jej reklamácie nevybavoval
zákonným spôsobom, nebol jej zaslaný písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie ani spísaný
reklamačný protokol. Najneskôr pri prvej reklamácii vyúčtovania nákladov na teplo zo dňa 04. 06. 2007
žalovaný zistil, že náklady na teplo sú u nej rozpočítané podľa iných ako skutočne namontovanýchradiátorov a napriek tomu nevykonal žiadnu nápravu a udržiaval protiprávny stav. Žalovaný eventuálne
mohol zamietnuť jej prvú reklamáciu v zmysle ustanovenia § 18 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa len na základe odborného posúdenia, teda na základe vyjadrenia znalca alebo stanoviska

vydaného autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou a pri následných reklamáciách
bol povinný pri zamietnutí reklamácie uviesť, kam môže ona zaslať rozpočítanie nákladov na odborné
posúdenie. Ďalej uviedla, že sa viackrát bezúspešne domáhala kontrolného merania, avšak žalovaný
do ukončenia zmluvného vzťahu o takéto odborné posúdenie nepožiadal, hoci k takémuto postupu
boli splnené podmienky a takýto postup by bol býval žiaduci a odôvodnený. Zo strany žalovaného

došlo k porušeniu povinnosti správne hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu, dodávať teplo do
jej bytu v kvalite stanovenej právnymi predpismi a postupovať s odbornou starostlivosťou pri výkone
správy obytného domu, ktorej súčasťou bola aj kontrola rozpočítavania nákladov na teplo v súlade s
platnými normami, čím jej spôsobil škodu. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že
súd prvej inštancie posúdil zodpovednosť žalovaného na základe vykonaného dokazovania výsluchom
stránichzástupcov,ichpísomnýmivyjadreniami,zmluvouovýkonesprávyazožalovanýmpredložených

listinných dôkazov. Podľa jej názoru žalovaný mal možnosť kontrolovať množstvo dodávaného tepla
určeným meradlom, požiadať odborníka o posúdenie a stanovisko, ak to sám nevedel posúdiť
(napr. projektanta hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy domu) a povinnosť postupovať pri
reklamáciách v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný počas konania nepreukázal svoje
tvrdenie, že všetci koneční spotrebitelia v dome ho požiadali o zapojenie PRVN a o rozpočítavanie

nákladovnateploprostredníctvomnich.Zopakovala,ževýrobcomnainštalovanýPRVNtypS.vbytovom
dome bola spoločnosť SIEMENS, a. s. a rozúčtovateľom spoločnosť ENBRA Slovakia, s. r. o., s ktorou
žalovaný uzatvoril zmluvu o rozúčtovaní tepla č. 195/06/MAR a 45/08/RVN. V konaní bolo preukázané,
že rozúčtovateľ v posudzovanej veci použil koeficienty prislúchajúce k iným vykurovacím telesám, ako
boli v jej byte inštalované. Žalovaný mal včas dostatok informácií o tom, že vyúčtovanie nákladov

na teplo u nej je nesprávne, a teda škode mohol predísť, ak by si svoje povinnosti správcu riadne
plnil spôsobom stanoveným právnou úpravou. Z posudzovanej veci nie je daná delená zodpovednosť,
ktorá môže byť stanovená iba v odôvodnených prípadoch. Na škode sa podieľali obe spoločnosti
spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie okresného súdu o tom, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala
na vzniku škody je vecne správne. Celková výmena radiátorov bola realizovaná v roku 1998, t.

j. po 23 rokoch pri ohlásenej a povolenej rekonštrukcii bytu z dôvodu, že pôvodné radiátory D.
boli opotrebované a nedodávali teplo. Radiátory boli riadne zakúpené v maloobchodnej predajni, čo
konštatovala aj SOI KI Žilina, preto nemala dôvod skúmať, či sú certifikované alebo nie. Podľa jej
názoru žalovaného neoprávňovalo pripustiť, resp. dohodnúť v projektovej dokumentácii hydraulického
vyregulovania vykurovacej sústavy domu, aby projektant v jej byte určil výkony radiátorov dvojnásobne

vyššie, ako sú vypočítané L.. G. z verejne publikovaného Katalógu výrobcu MC METAL, s. r. o., resp.
pripustiť rozúčtovanie vysokých nákladov na teplo na typovo a rozmerovo iné neporovnateľné radiátory
s oveľa vyššími výkonmi, ako mali radiátory H. a najvyšším koeficientu prestupu tepla Kc, ktorý mal
byť podľa výrobcu PRVN najnižší a nedovoliť nainštalovať určené meradlo spotreby tepla pred jej
byt. Zdôraznila, že podnikla všetky kroky, ktoré je možné od nej spravodlivo požadovať za účelom

nájdenia náhradného riešenia (napr. rozúčtovaním podľa priemerných nákladov). Pokiaľ ide o námietku
premlčania nároku za rok 2008, aj táto je neopodstatnená, pretože okresný súd medzirozsudkom č. k.
9C/8/2012-411 zo dňa 30. 01. 2013 a odvolací súd rozsudkom č. k. 17Co/120/2013-486 zo dňa 09. 04.
2013 potvrdil, že subjektívna doba jej začala plynúť odo dňa 07. 10. 2010, t. j. odo dňa, kedy získala
možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenie spoločnosti SIEMENS, z ktorého vyplýval jednak vznik

škody a jednak, kto za ňu nesie zodpovednosť.
Zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 17Co/120/2013 vyplynulo, že žalovaný ako správca
bytu bol povinný dohliadať na správnosť rozúčtovania dodaného tepla do bytového domu vlastníkov
bytov, a to aj napriek vykonávaniu rozúčtovania žalovaným 2/. Ďalej poukázala na stanovisko Štátnej
energetickej inšpekcie, ktorá po kontrole u žalovaného na jej podnet skonštatovala porušenie povinnosti

správcu tým, že neudržiaval hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove po výmene
vykurovacích telies vo viacerých bytoch a uložila mu povinnosť zistený nedostatok odstrániť. Z
uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný mať prehľad o výkonoch vykurovacích telies v dome,
pretože pri ich výmene vlastníkmi bytov musí zabezpečiť výmenu za telesá s totožným výkonom, aby
nedošlo k narušeniu hydraulicky vyváženého vykurovacieho systému domu a bytov. Zo stanoviska

Štátnej energetickej inšpekcie ďalej vyplynulo, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú v § 16 ods. 1
zák. č. 657/2004 Z. z., a to zabezpečiť jej dodávku tepla v určenej kvalite. Tvrdenia žalovaného o tom,
že nie je v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania, ktorý sa robí pre neho neznámym
a nedostupným softwarom a nedisponuje potrebnými údajmi, je len subjektívne a zavádzajúce, pretožeobjektívne správca musí mať a aj mal mať údaje o parametroch všetkých vykurovacích telies v dome
zdokumentované v projektových dokumentáciách. Podľa Technickej správy bol projekt vypracovaný
podľa požiadaviek žalovaného na osobných jednaniach. Listom zo dňa 04. 06. 2007 reklamovala u

žalovaného už prvé vyúčtovanie dodávky tepla do jej bytu. Žalovaný opakovane tvrdil, že podľa neho
príčinou nízkej teploty v jej byte boli nedostatočné výkony inštalovaných vykurovacích telies, čo je v
rozpore s elementárnou logikou, keďže náklady jej vyúčtované na teplo počas žalovaného obdobia patrili
medzinajvyššievdomeprinízkejteplotevbyte,apretojezrejmé,žeprevýpočetjejnákladovbolipoužité
výkony iných vykurovacích telies, ako boli v skutočnosti inštalované. Žalovaný od začiatku disponoval

rozúčtovania nákladov na teplo prostredníctvom pomerových rozdeľovačov dostatkom informácií o tom,
že vyúčtovanie nákladov na teplo jej dodávané nie je správne, a teda škode mohol predísť, ak by
poznal právnu úpravu povinností správcu pri výkone správy domu, resp. ak by ustanovenia príslušných
právnych noriem rešpektoval. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu bolo podané dňa 10. 04. 2015, teda ešte za

účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo

potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 03. 2015 v odvolaním napadnutom výroku
(prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 06. 2016 ako vecne správne potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný

právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.12. Správou domu je podľa zákona obstarávanie služieb a tovaru, ktorým správca alebo spoločenstvo
zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome: a/ prevádzku, údržbu, opravy a
udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b/

službyspojenésužívanímbytualebonebytovéhopriestoru,c/vedenieúčtudomuvbanke,d/vymáhanie
škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e/ iné činnosti, ktoré
bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome.

13.Medzi charakteristické znaky výkonu správy domu formou správcu je, že správca koná pri výkone
správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy správcom vychádza
z princípu priameho zastúpenia.

14. V ustanovení § 420 OZ je zakotvená tzv. všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb
za škodu. V odseku 1 tohto ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj

právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími

podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktoré je potrebné v
konaní preukázať.

15. Právna zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov je zakotvená v ustanovení § 8 ods. 5 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

16. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v pozícii správcu bytu bol povinný plniť si svoje povinnosti
vyplývajúce zo Zákona o vlastníctve bytov ako aj povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy
uzatvorenej s vlastníkmi bytov, a to okrem iných zabezpečiť dodávku tepla v určenej kvalite podľa § 16
ods. 1 zák. č. 567/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov a rozpočítať náklady

na teplo podľa pravidiel rozpočítania.

17. Tieto povinnosti si žalovaný voči žalobkyni riadne neplnil, pričom vyúčtovania nákladov za teplo
za obdobie rokov 2008 až 2011 nezodpovedali skutočnej spotrebe tepla žalobkyňou v tomto období.
V dôsledku nesprávneho vyúčtovania spotreby tepla došlo k vzniku škody na strane žalobkyne, a to

zaplatením nesprávnej výšky za reálne spotrebované teplo, preto žalobkyni vznikol voči žalovanému
nárok na náhradu škody.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty žalovaného sú vo vzťahu k jeho zodpovednosti
škoduvzniknutúžalobkyniprávneirelevantné.Zákonnoupovinnosťoužalovanéhobolototižokreminých

dbať na ochranu práv vlastníkov bytov (vrátane práv žalobkyne) a uprednostňovať ich pred vlastnými,
vykonávať svoje povinnosti správcu s odbornou staroslivosťou, zabezpečovať všetky ďalšie činnosti
potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a Zmluvou o výkone správy (okrem iných zabezpečiť dodávku tepla v normách a za podmienok
obsiahnutých v právnych predpisoch, zabezpečiť riadne vyúčtovanie nákladov za služby vrátane

dodávky tepla). Žalobkyňa opakovane reklamovala množstvo dodaného tepla i nesprávne vyučtovanie
dodávky tepla u žalovaného, žiadala o vykonanie kontroly v byte a prehodnotenie koeficientov výpočtu,
avšak bezvýsledne.

19. V súvislosti s odvolacími argumentmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak žalovaný

nemal zariadenia (vrátane softwerov) na rozúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté služby, resp.
na vykonanie kontroly tohto vyúčtovania vyhotoveného pôvodne žalovaným 2/, nemal s vlastníkmi bytov
uzatvoriť Zmluvu o výkone správy, na základe ktorej sa zaviazal zabezpečiť vyúčtovanie nákladov
za služby a spracovať vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté služby do 60 dní od zistenia
skutočných nákladov, minimálne 1x ročne.

20. Odvolací súd sa stožňuje s názorom okresného súdu, že škoda nebola spôsobená zavinením
žalobkyne (§ 441 OZ), keďže ku kúpe radiátorov typu H. u predávajúceho CONUS-L.. M. Z., so sídlom
Internátna 24, Banská Bystrica, IČO: 22 718 958, došlo ešte v r. 1998 (25. 02. 1998), t.j. pred kúpoua namontovaním pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov v jej byte pôvodne žalovaným 2/
zo dňa 17. 10. 2005, ktorý sa pred ich namontovaním oboznámil s typom radiátorov u žalobkyne (viď.
Mapovací a montážny list - č.l. 33 spisu) a vykonal hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy.

21. Okresný súd správne konštatoval, že v posudzovanej veci nie je možné aplikovať ani ustanovenie
§ 438 ods. 2 OZ, keďže žaloba smeruje jedine voči žalovanému, s ktorým bola uzavretá Zmluva o
výkone správy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na Čl. VI. Zmluvy o výkone správy, z ktorého
vyplýva: ,,Škodu spôsobenú vlastníkovi správcom pri výkone správy v rozpore s touto zmluvou, znáša

správca v plnom rozsahu.“ (č.l. 21 spisu)

22. Ohľadne všeobecnej námietky premlčania vznesenej žalovaným týkajúcej sa náhrady škody
vzniknutej zaplatením nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za rok 2008 odvolací súd poukazuje
na to, že i táto je nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na medzitýmny rozsudok okresného súdu č.k.
9C/8/2012-411 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

17Co/120/2013-486 zo dňa 09. 04. 2014, z ktorého vyplýva, že jedine právo žalobkyne na náhradu
škody voči žalovanému z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov
2006 a 2007 je premlčané.

23. Odvolací súd uvádza, že objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na

uplatnenie práva na náhradu škody. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej
udalosti.

24. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o škode a kto za ňu zodpovedá.

25. V posudzovanej veci nedošlo k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na náhradu škody (§ 106 ods. 2 OZ), ktorá začala plynúť dňom po zaplatení nákladov za teplo na
základe vyúčtovania nákladov za r. 2008 zo dňa 21. 04. 2009 žalobkyňou (č.l. 40 spisu), ani k uplynutiu
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 OZ), pričom žalovaný nepreukázal (neuniesol

dôkané bremeno), že by žalobkyňa získala vedomosť o škode a o tom, že žalovaný zodpovedá za škodu
skôr, než po oboznámení sa s obsahom oznámenia spoločnosti Siemens s.r.o., so sídlom Stromova 9,
Bratislava, a to dňa 07. 10. 2010 (viď. medzitýmny rozsudok okresného súdu č.k. 9C/8/2012-411 zo dňa
30. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/120/2013-486 zo dňa
09. 04. 2014). Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 10. 01. 2012.

26. Výšku náhrady škody vrátane jej príslušenstva odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť jej výpočtu.

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súlade s ustanovením § 166 ods. 1 O.s.p.
(od 01. 07. 2016 § 225 ods. 1 CSP) rozhodol o sume 141,72 Eur dopĺňacím rozsudkom dňa 20. 06.
2016, keďže v rozsudku zo dňa 20. 03. 2015 nerozhodol o tejto časti predmetu konania.

28. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zo

dňa 20. 03. 2015 odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
20. 06. 2016 ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

29. Pretože okresný súd ohľadne trov konania postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania okresného súd, o trovách konania (vrátane odvolacieho konania )

rozhodne okresný súd.

30. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).