Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201625
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216201625.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko
Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., J. XXX/X,
zastúpenej S.. I. H., advokátkou, so sídlom U., K. R. XX a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.

nadD.,I.XXXX/X,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouD.onávrhumatkynaúpravuprávapovinností
rodičovkmaloletémudieťaťu,oodvolanímatkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduBánovcenadBebravou
zo dňa 18. apríla 2017, č.k. 3P/59/2016-262, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní náhrady trov konania otcovi maloletého
dieťaťa z m e ň u j e tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Vo výroku o povinnosti matky maloletého dieťaťa zaplatiť náhradu trov konania štátu napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že otec maloletého je p o v
i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 228,48 Eur a matka maloletého je p o v
i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 228,48 Eur, obaja na účet súdu prvej inštancie v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie. Otcovi maloletého priznal právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu a matku maloletého zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu
náhradu trov konania štátu vo výške 456,96 Eur. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s
poukazom na § 29, § 54, § 55, § 57, § 58 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletého sa domáhala zverenia maloletého I. O. do
osobnej starostlivosti a zaviazania otca maloletého prispievaním na výživu maloletého sumou 300 Eur
mesačne. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 3P/59/2016-156 zo dňa 16.08.2016, nariadil znalecké
dokazovanie a za znalca ustanovil Mgr. N. K., PhD. - znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých s miestom výkonu znaleckej činnosti v Trenčíne. Po
otvorení pojednávania však vzala matka maloletého svoj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k

maloletému I. O. v celom rozsahu späť. So súhlasom otca maloletého a zástupcu kolízneho opatrovníka,
súd prvej inštancie v súlade s § 29 Civilného mimosporového poriadku, konanie o podanom návrhu
matky maloletého zastavil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tým, že matka maloletého vzala
svoj návrh vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu počas konania späť,
procesne zavinila zastavenie konania. Z toho dôvodu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
otcovi maloletého, ktorý na pojednávaní zo dňa 18.04.2017 žiadal, aby mu súd nárok na náhradu

trov konania priznal z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a neúčelnosti konania. O povinnosti matky
maloletého dieťaťa nahradiť trovy konania, spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania súd prvejinštancie rozhodol podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku. Za znalecký posudok bola na
základe podkladov znalkyne Mgr. N. K., PhD. o priznanie znaleckej odmeny (vyúčtovanie) uznesením
súdu č. k. 3P/59/2016-208 zo dňa 21.12.2016 znalkyni priznaná odmena vo výške 756,96 eur. Znalkyni

bolo preddavkovo vyplatených 300,- eur zo zložených preddavkov zo strany rodičov mal. dieťaťa. Z
dôvodu, že zložený preddavok (vo výške 300,- eur) nepokrýval odmenu znalkyne, rozdiel 456,96 eur
je matka mal. dieťaťa ako neúspešná účastníčka v konaní (konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu
zastavené) znalkyni uhradiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, a to proti výroku o
priznaní náhrady trov konania otcovi maloletého a proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť náhradu
trov konania štátu. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, či bol nárok otcovi maloletého priznaný v zmysle § 54 alebo § 55 CMP. Podľa § 52 CMP,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon
z tejto generálnej klauzuly pripúšťa len dve výnimky upravené, ktoré sú upravené v § 53 CMP a § 55

CMP, pričom neumožňuje ani aplikáciu ustanovení CSP. V ustanovení § 54 CMP je zakotvená zásada
zodpovednosti za zavinenie a náhodu pri trovách, ktoré by inak neboli vznikli. Ide však o nárok na
trovy, ktorý nie je závislý od výsledku konania a toto ustanovenie nemožno vzťahovať na skutočnosť,
že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu matky. Ustanovenie § 54 CMP znením
zodpovedá § 256 ods. 2 CSP a nie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je možné rozhodovať o

trovách konania z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania. Ani s poukazom na ustanovenia
Civilného sporového poriadku nemožno otcovi priznať právo na náhradu trov konania podľa § 54 CMP, z
dôvodu, že matka procesne zavinila zastavenie konania, pretože toto ustanovenie sa na takéto prípady
nevzťahuje. V danej veci možno priznať druhému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania
iba vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Takýto dôvod však súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza. Matka maloletého sa v odvolacom konaní
domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že žiadnemu z účastníkov nebude nárok na náhradu
trov konania priznaný a na zaplatenie trov konania štátu budú obaja rodičia zaviazaní rovným dielom,
t.j. po 228,48 Eur.

3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej
inštancie jednoznačne uviedol, na základe akých ustanovení a akých dôvodov rozhodol o náhrade trov
konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že zastavenie konania procesne zavinila matka
a preto priznal náhradu trov konania otcovi maloletého podľa § 256 ods. 1 CSP. Otec maloletého
poukázal na znenie § 2 CSP, podľa ktorého sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný

sporový poriadok, Správny súdny poriadok, alebo iný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva,
že CMP je vo vzťahu k CSP zákonom špeciálnym, čiže prichádza aj v prípade konaní vedených podľa
Civilného mimosporového poriadku do úvahy aplikácia ustanovení CSP týkajúcich sa náhrady trov
konania v prípade zavinenia zastavenia konania. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii § 55 CMP /možnosť
priznania náhrady trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé/ bol otec názoru,

že aj tento dôvod bol v tomto prípade naplnený, nakoľko návrh matky na zmenu zverenia považoval
za neopodstatnený a neúčelný čo vyvodzoval aj zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania.
Skutočnosť, že matka maloletého vzala svoj návrh späť, podľa názoru otca svedčí o tom, že matka
maloletého nemala skutočne vážny záujem o starostlivosť o maloletého. Otec poukázal na to, že
matka nerešpektuje právoplatné súdne rozhodnutie o určení styku s maloletým, keďže styk takmer

nerealizuje. V 1. polroku 2017 prišla po maloletého len dvakrát a to napriek tomu, že žiadala o osobnú
starostlivosť o maloletého. Pokaľ by jej záležalo na stretávaní sa s maloletým, realizovala by styk aspoň
v takej miere ako bol súdom schválený. Na základe uvedeného otec považoval návrh matky za zjavne
neopodstatnený a neúčelný, čo vyplýva, aj z momentálneho postoja matky k maloletému. V odvolacom
konaní sa domáhal potvrdenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti z

dôvodu jeho vecnej správnosti.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu medzi účastníkmi a vo výrok o náhrade trov konania štátu) podľa § 65 a § 66 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) /nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem/ a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je
dôvodné.5. V priebehu konania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, a
zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, ktorý okrem iného zrušil zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o priznaní práva na plnú náhradu trov konania otcovi
maloletého na tom závere, že matka zavinila zastavenie konania tým, že vzala späť návrh, ktorým sa
domáhala zverenia maloletého I. O. do svojej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa však s týmto
záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov:

13. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (CSP) sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(CMP). Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie

plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania.

14. Na rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v
mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až
55 CMP.

15. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní

o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia
konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní
úspech(§53CMP),pokiaľdruhémuúčastníkovispôsobilvzniktrovsvojimprocesnýmzavinením.Treťou
a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto

ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.16. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že Civilný mimosporový poriadok neumožňuje subsidiárnu
aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v otázke náhrady trov konania. Nie je prípustné, nad
rámec ustanovení § 53 až § 55 CMP, aplikovať v mimosporových konaniach zásady platné v civilnom

sporovom konaní (zásadu úspechu, zásadu zavinenia zastavenia konania). Z dikcie § 52 CMP totiž
jednoznačne vyplýva, že priznať niektorému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania je
možné len v prípadoch stanovených týmto zákonom (t.j. v § 53 až § 55 CMP).

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá

ustanovenie § 53 CMP ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov konania otcovi maloletého upravený v § 55 CMP (t.j. ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé).

18. Na základe obsahu spisu, ako aj z vypracovaného znaleckého psychologického posudku č. 02/2016
znalkyne Mgr. N. K., je zrejmé, že z pohľadu matky maloletého išlo o dôvodne podaný návrh. Matka

maloletého má všetky osobnostné, charakterové, sociálne i ekonomické predpoklady pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloletého. Skutočnosť, že matka rešpektovala závery znaleckého dokazovania
naznačujúcie mierne lepšie podmienky pre rozvoj maloletého v doterajšom prostredí u otca, ako i vôľu
maloletého I. a vzala podaný návrh späť, nemôže predstavovať okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať
nárok otca na náhradu trov tohto konania, poťažmo ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec

maloletého sa po podaní návrhu na zmenu zverenia matkou, začal maloletému aktívnejšie venovať /
trávil s ním viac času, viac sa s ním hral a vypĺňal mu rôznorodo program /č.l. 203/. Odvolací súd za
daných okolností nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé zaviazať matku maloletého dieťaťa
na náhradu trov konania otcovi maloletého.

19. Čo sa týka napadnutého výroku o povinnosti matky zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške
456,96 Eur, odvolací súd dospel k záveru, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme všetkých
účastníkov, preto je spravodlivé, aby sa na náhrade jeho nákladov podieľali obaja rodičia maloletého
rovným dielom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3P/59/2016-208 priznal súdnemu znalcovi odmenu
vo výške 756,96 Eur, z čoho 300 Eur bolo krytých preddavkami zloženými rodičmi maloletého.

Zostávajúcu časť odmeny vo výške 456,96 Eur, odvolací súd rozdelil rovným dielom medzi oboch
rodičov maloletého a každého z nich zaviazal na zaplatenie sumy 228,48 Eur, a to na účet súdu prvej
inštancie.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o

nároku otca na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo výroku o povinnosti matky nahradiť štátu
trovy konania vo výške 456,96 Eur, podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).