Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716210840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobkyne: Daniela Marcinková, IČO:

50019929, miesto podnikania 05 304 Studenec 129 a žalovaného: Sävütö Grand Resorts s. r. o., sídlo
Jilemnického 8, Martin 036 01, IČO: 47 906 588, o zaplatenie 222,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 222,40 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,75 % ročne
zo sumy 222,40 Eur od 15.8.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 222,40 Eur, úroky z omeškania
5,75 % ročne zo sumy 222,40 Eur od 15.8.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. V žalobe uviedla, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb č. 2016/001
dňa 1.7.2016 o vykonávaní činnosti - služby - recepčného v ubytovacom zariadení Grandhotel Spiš***.
Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť cenu za poskytnutú službu 36,67 Eur za jednu odpracovanú
smenu. Žalobkyňa odpracovala 20 pracovných smien, vystavila dňa 31.7.2016 faktúru č. 2016009 na
sumu 422,40 Eur, splatná 15.8.2016 za odpracovanú službu, kde zohľadnila poplatok za obed
(11 obedov x 1,- Eur) a zálohu 300,- Eur zaplatenú v hotovosti dňa 26.7.2016.

3. Žalovaný v telefonickom rozhovore po dátume splatnosti faktúry prisľúbil úhradu k 30.8.2016,
avšak nestalo sa tak. Po opakovanom kontaktovaní žalovaného uhradil 200,- Eur dňa 7.9.2016
prostredníctvom zamestnankyne p. Q. na recepcii hotela.

4. Následne bol žalovaný kontaktovaný telefonicky aj písomne o úhrade zvyšnej sumy z faktúry 2016009
vo výške 222,40 Eur, úhradu nevykonal. Reklamácia služieb alebo faktúry zo strany žalovaného nebola.

5. Súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/191/2016-19 zo dňa 29.9.2016.

6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 23). Uviedol, že žalobca
nemá žiaden nárok na vyplatenie sumy 222,40 Eur, nakoľko faktúra bola žalobcovi vrátená späť, aby
ju opravil a zmenil na výšku 500,- Eur. Dôvodom vrátenia faktúry bola vyfakturovaná nesprávna výška
odmeny. Žalobca odpracoval 13 pracovných smien, dochádzka, ktorá bola predložená žalobcom, je

vykonštruovaná a nezakladá sa na pravde. Dochádzku eviduje na úplne iných tlačivách. Ako dôkazový
materiál priložil evidenciu dochádzky žalobcu.7. Súd uznesením č.k. 18Cb/191/2016-27 zo dňa 26.10.2016 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu
Martin zo dňa 29.9.2016 č.k. 18Cb/191/2016-19.

8. Súd dňa 30.11.2016 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 2.11.2016 (doručenka č.l. 32/rub) spolu s poučením o procesných právach
a povinnostiach v konaní pred súdom (č.l. 32). Neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie
pojednávania nepožiadal. Súd postupoval v súlade s ust. § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a

hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Nebol teda dôvod
na odročenie pojednávania postupom podľa § 183 CSP, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami doloženými do spisu a zistil:

10. Žalobkyňa ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ podpísali dňa 1.7.2016 Zmluvu o
poskytovaní služieb č. 2016/001, uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len
„OBZ“) v znení neskorších predpisov (č.l. 9 a nasl).

11. Podľa čl. I/1, predmetom zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri
poskytovaní dohodnutých služieb v ubytovacom zariadení Grandhotel Spiš***, ktoré prevádzkuje
objednávateľ.

12. Podľa čl. I/2, poskytovateľ sa zaväzuje vykonávať činnosť recepčného ubytovacieho zariadenia
Grandhotel Spiš***.

13. Podľa čl. I/3, je opísaná hlavná náplň činnosti poskytovateľa.

14. Podľa čl. I/4, objednávateľ sa zaväzuje vytvoriť poskytovateľovi vhodné podmienky na výkon činnosti
recepčného a zaplatiť cenu za tieto služby dohodnutú v čl. III./1.

15. Podľa čl. III./1, cena poskytnutých služieb je 36,67 Eur/jedna smena.

16. Podľa čl. III./2, cena sa môže meniť na základe písomnej dohody zmluvných strán.

17. Podľa čl. IV./1, táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

18. Podľa čl. IV./4, zmluvu je možné meniť a dopĺňať len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán

formou písomných a očíslovaných dodatkov.

19. Podľa čl. IV./5, zmluva nadobúda účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

20. Žalobkyňa listom zo dňa 7.9.2016 (č.l. 5) vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 222,40 Eur ako

časť sumy vyúčtovanej vo fa č. 2016009 vo výške 422,40 Eur so splatnosťou 15.8.2016, podaný na
pošte dňa 7.9.2016 (č.l. 4).

21. Podľa výdavkového pokladničného dokladu žalovaného zo dňa 7.9.2016 (č.l. 6) žalovaný vyplatil
žalobkyni dňa 7.9.2016 sumu 200,- Eur, doklad vyhotovil „Q.“.

22. Vo fa č. 2016009 (č.l. 7) zo dňa 31.7.2016, so splatnosťou 15.8.2016, žalobkyňa vyúčtovala
žalovanému na zaplatenie sumu 422,40 Eur za administratívne služby júl 2016, za 20 smien, každá za
cenu 36,67 Eur, spolu 733,40 Eur, odpočítaná je suma 11,- Eur za 11 obedov a záloha 300,- Eur.

23. Podľa evidencie dochádzky od žalobkyne, žalobkyňa v júli 2016 (č.l. 8) odpracovala 20 smien v
dňoch 1.7. od 8,00 - 16.00 hod; 2.7. od 7,00 - 19.00 hod; 3.7. od 7,00 - 19.00 hod; 4.7. od 22,00 - 8.00
hod; 7.7. od 16,00 - 8.00 hod; 9.7. od 7,00 - 19.00 hod; 10.7. od 7,00 - 19.00 hod; 11.7. od 19,00 - 8.00
hod; 12.7. od 19,00 - 8.00 hod; 16.7. od 7,00 - 19.00 hod; 17.7. od 7,00 - 19.00 hod; 18.7. od 19,00- 8.00 hod; 19.7. od 19,00 - 8.00 hod; 20.7. od 19,00 - 8.00 hod; 23.7. od 7,00 - 19.00 hod; 24.7. od
7,00 - 19.00 hod; 25.7. od 19,00 - 8.00 hod; 26.7. od 19,00 - 8.00 hod; 30.7. od 7,00 - 19.00 hod; 31.7.
od 7,00 - 19.00 hod.

24.Podľaevidenciedochádzkyodžalovaného(č.l.24),žalobkyňavjúli2016odpracovala13pracovných
smien v 14-tich dňoch, každý deň chýba pol hodina zo zmluvného výkonu, chýbajúci výkon je v
poslednom dni. V dňoch 1., 2. a 3. pracovala každý deň od 8.00 do 16.00 hod, 4.7. od 22,00 - 6.00 hod;
9. a 10.7. od 8,00 - 19.00 hod; 11. a 12.7. od 19,00 - 6.00 hod; 16. a 17.7. od 8,00 - 16.00 hod; 18, 19,

25, a 26.7. od 19,00 - 6.00 hod.

25. Podľa ukončenia Zmluvy o poskytovaní služieb č. 2016/001 (č.l. 40), objednávateľ a poskytovateľ
týmto vypovedajú Zmluvu o poskytovaní služieb č. 2016/001, uzatvorenú 1.7.2016, dohodou k 31.7.2016
a na znak súhlasu ju podpisujú.

26.Napojednávanídňa30.11.2016žalobkyňatrvalanauplatnenomnároku.Vypovedala,žedochádzka,
ktorú doložil žalobca k odporu, je nepravdivá. Z dôvodu, že žalovaný sa správal nekorektne aj k iným
zamestnancom, tak si sama vyhotovovala dochádzku pre svoju kontrolu. V prvý deň pracovala od ôsmej,
lebo sa zaúčala, inak pracovala vždy od 7.00 hod. ráno do 19.00 hod. alebo nočnú od 19.00 hod. do
rána do 8.00 hod. Deň 30.7. si pamätá, že pracovala, čo žalobca neeviduje a ako dôkaz navrhla vykonať

napr. videozáznam, kde na zázname podáva šampanské svadobným hosťom, lebo 30.7. bola svadba a
bola tam od rána do večera do 19.00 hod. Zmluvu ukončili so žalovaným dohodou, ktorú na pojednávaní
predložila. Súčasne žiadala vykonať dokazovanie výsluchom svedka W. na preukázanie, že v dňoch,
ako ich sama súdu prezentovala, u žalovaného aj skutočne odpracovala s tým, že svedok W. nebude
môcť dosvedčiť víkend, lebo víkendy nepracoval. K vyplatenej sume 200,- Eur vypovedala, že volala p.

Š., kedy dostane peniaze a ten jej oznámil, že má prísť pre ne na recepciu. Pracovníčka na recepcii jej
povedala, že dostala pokyn vyplatiť jej len sumu 200,- Eur, viac žalobkyni nepovedala. Na to žalobkyňa
volala p. Š., zdvihol to p. S.. Pýtala si vysvetlenie, prečo jej nebola vyplatená celá suma, on jej povedal,
že boli nejaké chyby, ktoré jej boli zosobnené. Navrhla, aby sa spolu stretli a túto záležitosť (tvrdené
chyby) spolu vyriešili, nakoľko p. Trnka sa nevedel konkrétne k týmto chybám vyjadriť. Nepovedal jej, že

zvyšná vyúčtovaná suma jej nebola vyplatená preto, lebo neodpracovala zodpovedajúci počet smien.
Ďalej vypovedala, že p. S. následne volal recepčnej, aby jej doplatila zvyšné peniaze, ale recepčná
mala v pokladni hotovosť len 250,- Eur, preto jej vyplatila len sumu 200,- Eur. O tomto pokyne p. Trnku
jej recepčná povedala. Recepčná informovala žalobkyňu, že pokyn vyplatiť žalobkyni sumu len 200,-
Eur dostala od p. Š..

27. Podľa výpisu z OR žalovaného súd zistil, že p. Š. S. je jediným konateľom žalovaného od
9.10.2014, oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti a podpisovať za ňu rovnako od 9.10.2014.

28. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie upravená ako typ zmluvy,
ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

29. Podľa § 407 ods. 3 OBZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

30. Súd dokazovanie v zmysle návrhu žalobkyne (výsluchom p. Bukovinského na okolnosti, že skutočne
odpracovala smeny ako ich evidenciu predložila žalobkyňa súdu v zmysle č.l. 8) nevykonal; keďže
nepracoval víkendy, ako to uviedla sama žalobkyňa, nebolo relevantné ani hospodárne vykonávať toto
dokazovanie. Videoznám zo dňa 30.7.2016, ktorý má preukázať, že skutočne v tento deň odpracovala,

hoci žalovaný tento deň vo svojej evidencii neuvádza, súd nevykonal, nakoľko súd vychádzal z dôkazu
- výsluchu žalobkyne v súlade s ust. § 187 ods. 2 CSP. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede
žalobkyne o tom, že skutočne 30.7.2016 smenu u žalovaného odpracovala, keď presne vnímala tento
odpracovaný deň cez konkrétnu udalosť - svadbu a preto z tejto výpovede žalobkyne súd vychádzal.
O pravdivosti výpovede žalobkyne súd nemal pochybnosti aj s ohľadom na iné, v konaní preukázané

skutočnosti, o ktorých sama vypovedala - napr. okolnosť vyplatenia časti vyúčtovanej sumy vo fa č.
2016009 v rozsahu 200,- Eur recepčnou dňa 7.9.2016 - p. Q., čo dotvrdzuje výdavkový pokladničný
doklad v zmysle č.l. 6.31. Žalovaný o tom, že žalobkyňa neodpracovala pracovné smeny podľa evidencie dochádzky
doloženej žalovanou (č.l. 8), nepreukázal a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie, že je
správna evidencia dochádzky, ktorú doložil k odporu žalovaný.

32. Žalobkyňatvrdeniežalovanéhovodpore,žefaktúrajejbolažalovanýmvrátenáspäť,rozporovala
(v žalobe uviedla „reklamácia služieb alebo faktúry zo strany odporcu vystavená nebola.“). Žalovaný o
tom, že žalobkyni vrátil faktúru späť, aby opravila a zmenila výšku odmeny na 500,- Eur, nedoložil žiadne
dôkazy, pričom žalobkyňa dokladovala podacím lístkom zo dňa 7.9.2016 (č.l. 4), že žalovaného vyzývala

listom zo dňa 7.9.2016 na doplatenie práve sumy vyúčtovanej vo fa č. 2016009. Pritom bolo preukázané,
že fa mu bola doručená ešte pred dátumom jej splatnosti, tj. do 15.8.2016, („odporca po telefonickom
kontaktovaní,podátumesplatnostifaktúry,prisľúbilúhradu...“)adoručeniefaktúryžalovanýanivodpore
protiplatobnémurozkazunerozporoval,lennamietal,žefaktúrabolavrátenánaopravu,čovšakvkonaní
nepreukázal a o tom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Tiež nenavrhol vykonať dokazovanie, že
žalobkyňa skutočne neodpracovala smeny v zmysle vyúčtovania vo faktúre.

34. Súd vychádzal z obsahu žaloby, výsluchu žalobkyne a doložených listinných dôkazov - faktúry (č.l.
7), výdavkového pokladničného dokladu (č. l. 6), ako aj opísaného konania žalobkyne po vystavení
faktúry, že trvala na jej úhrade, čo preukazuje predsúdna výzva zo dňa 7.9.2016 na úhradu
nezaplatenej sumy z fa č. 2016009, ktorú podľa podacieho lístka na č.l. 4 žalovanému skutočne aj

zaslala. Uvedené dokazovanie preukazuje tvrdenie žalobkyne o tom, že vyúčtovanie za 20 smien vo fa č.
2016009 zodpovedá skutočne odpracovaným smenám, a to aj preto, že žalovaný od doručenia faktúry,
kde bola odmena za tieto smeny vyúčtovaná, až po doručenie platobného rozkazu, tj. od 15.8.2016 do
6.10.2016, nepreukázal konanie opísané v odpore proti platobnému rozkazu, t. j., že namietal výšku
vyúčtovania vo faktúre a počet odrobených smien.

35. Súd na základe uvedeného mal preukázaný nárok žalobkyne ako zmluvný nárok zo Zmluvy o
poskytovaní služieb č. 2016/001, ktorú súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa §
269 ods. 2 OBZ. V čl. I. si zmluvné strany určili predmet svojich záväzkov a v čl. I./4 a čl. III./1 dohodli
cenu za poskytnuté služby 36,67 Eur/jedna smena. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v mesiaci júl

2016 odpracovala celkom 20 smien, preto bola dôvodná odmena vyúčtovaná vo fa č. 2016009 vo výške
733,40 Eur. Žalovaný nepreukázal, že zaplatil žalobkyni žalovanú sumu 222,40 Eur, ktorá je uplatnená
žalobkyňou ako nesplatená časť vyúčtovania z fa č. 2016009. Vo fa č. 2016009 bola vyúčtovaná na
zaplatenie suma 422,40 Eur, žalobca zaplatil podľa výdavkového pokladničného dokladu sumu 200,-
Eur dňa 7.9.2016. Súd v súlade s § 407 ods. 3 OBZ toto plnenie vyhodnotil ako uznanie zvyšku dlhu

vyúčtovaného v predmetnej faktúre, nakoľko bolo možno usudzovať na to, že plnením sumy 200,- Eur
žalovaným dňa 7.9.2016 uznáva aj zvyšok záväzku vyúčtovaného v predmetnej faktúre a to 222,40
Eur, ktorá je uplatnená v tomto konaní a žalovaný nepreukázal opak. Tvrdenie v odpore, že faktúru
vrátil späť, aby ju žalobkyňa opravila, ostalo len v teoretickej rovine bez preukázania takéhoto postupu
žalovaným. V odpore označený dôkazový materiál - evidencia dochádzky žalobcu (č.l. 24) bez ďalšieho

tvrdenie žalovaného o jeho postupe nepreukazuje. Naopak, konanie žalovaného vyplatením sumy 200,-
Eur žalobkyni dňa 7.9.2016 v zmysle výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 6) práve na vyúčtovanie
vofač.2016009(inýzáväzokžalovanéhoanitvrdenýnebol)preukazujetvrdeniežalobkyneopravdivosti
jej tvrdení. Žalovaný bez toho, aby bola fa č. 2016009 opravená, na túto faktúru reálne plnil, čo vyvracia
tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že faktúru mal žalobkyni vrátiť na opravu.

Pracovníčka žalovaného p. Q., ako to vyplýva z výpovede žalobkyne a výdavkového pokladničného
dokladu, žalobkyni vyplatila sumu 200,- Eur z dôvodu, že nemala väčšiu hotovosť v pokladni. P. Q.
informovala žalobkyňu, že od štatutárneho zástupcu žalovaného, p. S., mala pokyn vyplatiť žalobkyni
celú sumu v zmysle vyúčtovania v uvedenej faktúre. Pokiaľ p. Q. informovala žalobkyňu, že od p. Š. má
pokyn vyplatiť jej len sumu 200,- Eur bez ďalšieho vysvetlenia, uvedenia dôvodov, súd poukazuje, že

p. Š. podľa výpisu z obchodného registra žalovaného nie je štatutárnym orgánom žalovaného a tiež, že
žalovanýnepreukázal,ževčaseplneniasumy200,-Eurpopieralnárokztitulu,akototvrdilvodporeproti
PR - t. j. odpracované smeny, preto bola dôvodná aj aplikácia ust. § 407 ods. 3 OBZ. Faktické správanie
sa žalovaného - reálne vyplatená suma žalobkyni 200,- Eur dňa 7.9.2016, korešponduje s tvrdeniami
žalobkyne v žalobe a s jej výpoveďou na pojednávaní a nepreukazuje tvrdenie, ktoré žalovaný uviedol

v odpore proti platobnému rozkazu.

36. Úrok z omeškania súd priznal v zmysle ust. § 369 ods. 1 OBZ, podľa ktorého ak výška úrokov
z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovíVláda SR nariadením v spojení s ust. § 1 ods. 1 NR SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OBZ, podľa ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej

o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalovaná mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.