Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219204
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5116219204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: Ing. Z. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. X/XX, B., právne zast. JUDr. Dušanom Kubánim, advokátom, so sídlom
Teplická 2251/121, Piešťany, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, Žilina, IČO:
35993499, o zaplatenie 544,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 16.07.2013 do 31.07.2013
výške 435,91 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 435,91 eur od 09.08.2013 až
do zaplatenia a za obdobie od 01.08.2013 do 05.08.2013 vo výške 108,97 eur spolu s 5,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 108,97 eur od 09.09.2013 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní

od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom v Žiline dňa 04.08.2016 si žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie náhrady mzdy
vo výške 544,88 eur s príslušenstvom a náhradu trov tohto sporu.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp.zn. 25C/296/2010-182 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.

9Co/101/2013-211 zo dňa 25.04.2013 bolo určené, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo
dňa 30.09.2010 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia,
ktorýmbolourčené,ževýpoveďzoštátnozamestnaneckéhopomerujeneplatnánastaladňa16.07.2013.
Na základe prípisu žalovaného zo dňa 29.07.2013, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby sa do troch
dní od doručenia výzvy dostavil na služobný úrad Inšpektorátu práce Žilina, žalobca podľa výzvy
žalovaného dňa 05.08.2013 nastúpil u žalovaného do práce. Žalobca po doručení výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru svojím prípisom zo dňa 07.12.2010 označeným ako „oznámenie“

oznámil žalovanému, že trvá na vykonávaní práce a plnení služobných povinnosti, ktoré vyplývajú zo
služobného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2005 a jej dodatkov. Podľa prípisu
Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 01.10.2010 - oznámenie o výške a zložení funkčného platu Č.j.: 01
k č.: 2010/34/NV550 výška funkčného platu žalobcu je suma 835,50 eur mesačne. Výplatný termín
bol dohodnutý na 8. deň príslušného mesiaca. Žalobca bol u žalovaného v štátnozamestnaneckom
pomere do 05.08.2013. Žalovaný žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 16.07.2013 do 05.08.2013
neuhradil. Žalobca preto prípisom zo dňa 01.07.2016 - výzva na doplatenie náhrady mzdy za obdobie

od 16.07.2013 do 05.08.2013 vyzval žalovaného, aby žalobcovi dlžnú sumu uhradil. Žalovaný žalobcovi
dlžnú sumu ako náhradu mzdy za toto obdobie neuhradil. Výška nevyplatenej náhrady mzdy zo strany
žalovanéhozaobdobieod16.07.2013do31.07.2013,t.j.za12pracovnýchdnípredstavujesumu435,91eur a za obdobie od 01.08.2013 do 05.08.2013, t.j. za 3 pracovné dni predstavuje sumu 108,97 eur, t.j.
celkovo spolu 544,88 eur.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že vec náhrady mzdy za obdobie

od 16.07.2013 do 05.08.2013 je predmetom ešte neukončeného súdneho sporu na Okresnom súde
Žilina, pričom žalobcovi na jeho výzvu zo dňa 01.07.2016 oznámili, že jeho nárok do rozhodnutia
súdu nebude uspokojený. Zároveň žalovaný požiadal Okresný súd Žilina o nepriznanie náhrady mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe
rozsudku Okresného súdu v Žiline v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorým súd určil,

že výpoveď je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. Po doručení rozsudku o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný vyzval žalobcu, aby sa do troch dní od doručenia
výzvy dostavil na služobný úrad za účelom uzatvorenia dohody o sporných nárokoch, resp. nástupu
do práce. Dňa 05.08.2013 žalobca nastúpil do práce a po oznámení žalovaného, že mu predkladá
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko služobný úrad nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké
miesto bola uzatvorená dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, na základe ktorej žalobca

dňom 05.08.2013 štátnozamestnanecký pomer skončil. Tým, že služobný úrad nemal žiadne voľné
štátnozamestnanecké miesto a platy štátnych zamestnancov sú rozpočtované, služobný úrad požiadal
nadriadený služobný úrad o navýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest, ako aj navýšenie na
kategóriu platy. Z tohto dôvodu nebolo možné okamžite vyzvať žalobcu k nástupu do práce. Výzva na
uzatvorenie dohody o sporných nárokoch a nástupe do práce bola žalobcovi zasielaná doporučene,

pričom žalobca túto prevzal dňa 01.08.2013. Žalobcovi bola následne predložená dohoda o urovnaní
sporných nárokoch, pričom na základe požiadavky právnej zástupkyne žalobcu bola táto žalobcovi
zaslanáanazákladeichpožiadavkybolaneskôrprepracovanánadohoduourovnaní.Vzhľadomktomu,
že žalobca bol od 28.07.2007 na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne poberateľom predčasného
starobného dôchodku, po novelizácii zákona o sociálnom poistení nemohol žalobca mať súbeh

poberania predčasného starobného dôchodku a povinného poistenia a preto súhlasil so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru k 05.08.2013. Žalovaný ďalej uviedol, že nevyplatenie náhrady mzdy v
lehote splatnosti má za následok omeškanie. Pracovnoprávne predpisy neupravujú úroky z omeškania.
Pri priznávaní úrokov z omeškania v súvislosti s náhradou mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru by mali súdy vychádzať z existujúcej právnej úpravy. Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov

z omeškania a preto je potrebné skúmať, či je možné použiť úpravu Občianskeho zákonníka. Zákonník
práce zakotvuje vo svojom ustanovení - § 1 ods. 4 subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Na základe takto zakotvenej subsidiárnej pôsobnosti
je ale zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce úroky z omeškania, keďže tieto sú upravené v jeho ôsmej časti. Podľa súčasnej právnej

úpravy by preto nemalo do úvahy prichádzať priznanie úrokov z omeškania pre náhradu mzdy
vyplývajúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol,
že súd môže na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť
mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať. Žalovaný tento návrh žiadosťou uplatnil na súde
v žalobe, v ktorej si žalobca uplatňuje náhradu mzdy a súd v tejto veci ešte nerozhodol. Na základe

uvedených skutočností preto navrhol, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 25C-6Cpr/2/2011.
4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu so svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
uviedol, že nedopatrením bol pri písaní v záhlaví predmetnej žaloby uvedený nesprávny súčet
uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od 16.07.2013 do 05.08.2013 v nesprávnej výške 569,66 eur,

pričom správna výška predstavuje sumu 544,88 eur s príslušenstvom. Žalobou vedenou na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 6Cpr/2/2011 sa žalobca domáha proti žalovanému z dôvodu neplatného
rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru náhradu mzdy s príslušenstvom za obdobie trvania
súdneho sporu. Z dôvodu čiastočnej úhrady vymáhanej náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania
štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným žalobcovi čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu zo dňa

10.01.2014 bola navrhnutá úprava petitu žaloby na zaplatenie náhrady mzdy tak, že v tomto spore
si žalobca uplatňuje sumu 17.700,96 eur s príslušenstvom. Z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu
Žilina sp.zn. 25C/296/2010-182 zo dňa 04.12.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina
sp.zn. 9co/101/2013-219 zo dňa 25.04.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2013 a vykonateľnosť
dňa 20.07.2013, žalobca svojim prípisom zo dňa 19.07.2016 navrhol Okresnému súdu Žilina, aby

pripustil úpravu petitu žaloby na zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom (len do právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Žilina v spojitosti v rozsudkom Krajského súdu Žilina) a v tom konaní si
teda uplatnil sumu 17.265,06 eur s príslušenstvom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že náhrady
mzdy za obdobie od 16.07.2013 do 05.08.2013 je predmetom ešte neukončeného súdneho sporuvedeného na Okresnom súde Žilina. Z dôvodu, že náhrada mzdy je splatná vždy mesiac pozadu, nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného, že náhrada mzdy za obdobie od 01.08.2013 do 05.08.2013 (splatná do
09.09.2013) je predmetom žaloby o náhradu mzdy z neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého

pomeru, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 6Cpr/2/2012. Predmetom tohto
súdneho sporu je náhrada mzdy po právoplatnom skončení súdneho sporu o neplatnosť rozviazania
štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. za obdobie odstránenia prekážky v práci žalovaným žalobcovi
na základe prípisu žalovaného zo dňa 29.03.2013 - výzva na uzatvorenie dohody o sporných
nárokoch a nástup do práce, t.j. za obdobie od 16.07.2013 do 31.07.2013 a od 01.08.2013 do

05.08.2013 s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca je od 08.07.2011 na starobnom dôchodku,
pričom podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, súbeh príjmu zo štátnozamestnaneckého
(pracovného) pomeru a starobného dôchodku nie je zakázaný a starobný dôchodok žalobcu nemá
nič spoločné s uplatneným nárokom žalobcu v tomto súdnom konaní o zaplatenie náhrady mzdy.
Žalobca opodstatnenosť svojho uplatneného nároku zdôvodňoval a preukázal aj niektorými súdnymi
rozhodnutiami Okresného súdu Trnava, ktorý rozhodoval o obdobnom nároku zamestnanca proti

zamestnávateľovi ako je predmetom tohto sporu.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe zo
dňa 18.08.2016, pričom žalovaný splnil základnú podmienku a požiadal súd, aby za čas presahujúci
12 mesiacov primerane náhradu mzdy znížil, resp. túto žalobcovi vôbec nepriznal. Nakoľko žalovaný
podal žiadosť na súd o zníženie, resp. nepriznanie náhrady nad 12 mesiacov žalobcovi, keď tento

mal vyplatených 12 mesačných platov a súd v tejto veci ešte nerozhodol, požiadal opätovne súd, aby
pojednávanie odročil do vyriešenia tejto otázky Okresným súdom Žilina.
6. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016 právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na
podanej žalobe a žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel.
7. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka podanej žaloby žalovaný nemá

problém pokiaľ sa týka základu, uznať žalobu čo do základu a výšky, teda dlžnú sumu a náhradu mzdy,
poprel však nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania, nakoľko mal za to, že Zákonník práce ani
zákon o štátnej službe takýto nárok neupravuje. Ďalej doplnil, že rozsudok Krajského súdu v Žiline,
ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o tom, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo
dňa 30.09.2010 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá, nebol dostatočne odôvodnený, bol

prekvapivý. V inom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 6Cpr/2/2011 bol
doposiaľ vydaný neprávoplatný rozsudok. Proti uvedenému rozsudku chcú podať odvolanie a ak Krajský
súd v Žiline opätovne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, budú to rešpektovať. Mali záujem so
žalobcom uzatvoriť dohodu ako s iným jeho kolegom v obdobnom prípade, k tomuto však nedošlo.
Okresný súd v Žiline ich žiadosť, aby súd nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov

nerešpektoval a takto nerozhodol.
8. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a
ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 25C/296/2010-182 zo dňa 04.12.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/101/2013-211 zo dňa 25.04.2013 bolo určené, že

výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30.09.2010 je neplatná a štátnozamestnanecký
pomer trvá. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.07.2013 a vykonateľnosť dňom
29.07.2013. Žalovaný listom zo dňa 29.07.2013 vyzval žalobcu, aby sa do troch dní od doručenia
prípisu dostavil na služobný úrad, pričom žalobca na základe tejto výzvy dňa 05.08.2013 nastúpil u
žalovaného do práce. Žalobcovi bola daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným

listom zo dňa 30.09.2010, pričom žalobca listom zo dňa 07.12.2010 žalovanému oznámil, že naďalej trvá
na vykonávaní práce a plnení povinností, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 01.08.2005 a jej dodatkov. Žalobca preto výzvou zo dňa 01.08.2016 vyzval žalovaného,
aby mu uhradil mzdu za obdobie od 16.07.2013 do 05.08.2013, nakoľko dňa 05.08.2013 mu žalovaný
doručil výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a preto pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol

skončenýdňom05.08.2013.Žalobcaažalovanýuzatvorilidňa08.08.2013dohoduourovnaní(čiastočnú
dohodu o sporných nárokoch a započítaní pohľadávok), na základe ktorej sa dohodli na poskytnutí
náhrady mzdy za 12 mesiacov vo výške 9.435,73 eur, ktorá mala byť splatná najneskôr do 10.09.2013.
Podľa oznámenia žalovaného o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.12.2010 predstavoval
funkčný plat žalobcu výšku 835,50 eur. Podanou žalobou si preto žalobca voči žalovanému nárok na

náhradu mzdy za obdobie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina do dňa, kedy bol opätovne
bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu.10. V uvedenom spore nebola medzi sporovými stranami sporná žalovaná istina, žalovaný na
pojednávaní uznal podanú žalobu čo do základu a výšky pokiaľ sa týka uplatnenej istiny. Žalovaný
sporoval nárok žalobcu týkajúci sa priznania úroku z omeškania.

11. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 21.08.2013 zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
12. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podanou žalobou si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému
právo na náhradu mzdy za obdobie od 16.07.2013 do 05.08.2013 vo výške 544,88 eur. Vzhľadom
ku skutočnosti, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016 uznal žalobu žalobcu čo do

základu a výšky, pokiaľ sa týka uplatnenej istiny, súd žalobe vo výške uplatnenej istiny v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal zaplatiť žalovaného náhradu mzdy vo výške 544,88 eur. Táto skutočnosť teda nebola
medzi sporovými stranami sporná, v konaní bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline
sp.zn. 25C/296/2010-182 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
9Co/101/2013-211zodňa25.04.2013bolourčené,ževýpoveďdanážalobcovilistomžalovanéhozodňa

30.09.2010 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. Podanou žalobou si teda uplatnil žalobca
náhradu mzdy za obdobie od právoplatnosti tohto rozsudku do dňa, kedy bol jeho štátnozamestnanecký
pomer u žalovaného skončený, t.j. do 05.08.2013. Výšku funkčného platu žalobcu u žalovaného mal súd
za preukázanú z oznámenia žalovaného o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.12.2010, kedy
funkčný plat žalobcu predstavoval sumu 835,50 eur. Keďže ohľadom tejto skutočnosti nebolo medzi

stranami sporu, súd žalobe v tejto časti vyhovel.
18. Medzi sporovými stranami ostala sporná skutočnosť, či má žalobca nárok na úroky z omeškania
alebo nie, nakoľko s poukazom na tvrdenie žalovaného, žalobcovi nepatria úroky z omeškania, nakoľko
Zákonník práce takýto inštitút neupravuje, a teda podľa názoru žalovaného na úroky z omeškania nemá
nárok. Súd v tejto súvislosti odkazuje na ustanovenie § 1 ods. 4 citovaného zákonníka, ktorý upravuje

subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka na právne vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom
závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovno-právne
vzťahy. Podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce je mzda splatná mesačne pozadu. Podľa
oznámenia o výške a zložení funkčného platu bola mzda žalobcu 835,50 eur a výplatný termín bol
dohodnutý na 8. deň príslušného mesiaca. Keďže bolo preukázané, že v deň výplaty nebola splatná

mzda v prospech žalobcu uhradená, súd priznal žalobcovi príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to
5,5% ročný úrok z omeškania zo sumy dlžných platov za mesiace júl a august 2013 od prvého dňa
po splatnosti výplaty, t.j. od 09.08.2013 a od 09.09.2013 až do zaplatenia, nakoľko mzda je tak isto
peňažné plnenie a súd mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením.
Neobstojí názor žalovaného, že žalobca nemá na úroky z omeškania nárok. Práve naopak, Občiansky

zákonník podporne upravuje subsidiárne ustanovenia, ktoré nie sú vyslovene a priamo upravené v
Zákonníku práce. Opačný výklad by nemal zmysel, pretože by znamenal, že mzda nie je peňažné
plnenie a pri omeškaní so zaplatením mzdy nevzniká právo na úroky z omeškania. Súd teda priznal
žalobcovi príslušenstvo uplatnenej mzdy a zaviazal žalovaného zaplatiť mu príslušný úrok z omeškania
z jednotlivých dlžných súm tak, ako si to podanou žalobou uplatnil žalobca.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2016 navrhol, aby súd prerušil konanie až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 25C-6Cpr/2/2011.
Keďže mal súd za preukázané, že Okresný súd v Žiline rozsudkom 6Cpr/2/2011-311 zo dňa 26.10.2016
neprávoplatne vo veci rozhodol, pričom žalovaný uznal žalobu žalobcu čo do uplatnenej istiny, súd návrhna prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, nakoľko nebol dôvod, aby súd prerušoval konanie,
keďže samotný žalovaný uznal dlžnú istinu. Z tohto dôvodu preto súd konanie neprerušil.

20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.