Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010707
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7216010707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu a prísediacich Alžbety

Kabátovej a Kataríny Prazňákovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.3.2017 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obvinený:
F. O., nar. XX.X.XXXX v F.,
trvale bytom F., Z. IX,
t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, Floriánska 18;

j e v i n n ý, ž e

v Košiciach na ulici Palárikovej pred vchodom č. XX, dňa 25.1.2016 v čase okolo 14.45 hod požiadal
mal. C. R., aby mu požičal gitaru a keď to mal. C. R. odmietol obvinený mu povedal, že zbije alebo
zabije, načo mu C. R. z obavy o svoj život gitaru odovzdal, čím takto poškodenej, matke mal. C. R., P.
G. spôsobil škodu vo výške 49,- Eur

t e d a

použil proti inému násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký
čin spáchal na chránenej osobe;

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 0T 19/2016 zo dňa 4.2.2016, právoplatným dňa 2.3.2016,
ktorým mu bol podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
nepodmienečne do ústavu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej zrušením došlo stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného F. O. obžalobu pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. O., výsluchom
poškodenej P. G. a svedkov H. F. a H. L., prečítaním výpovede svedkov mal. C. K. a V. L. z prípravného
konania, oboznámením sa s fotografiami z bezpečnostných kamier zo záložne a fotodokumentáciou z
rekognície, prečítaním listinných správ a povestí, a na ich podklade rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a spáchanie trestného činu poprel. Uviedol,

že dňa 25.1.2016 v poobedňajších hodinách vystúpil z autobusu č. 71 na Námestí Osloboditeľov pri OC
Aupark. Videl malého chlapca, ktorý niesol gitaru. Šiel za ním, dal sa s ním do reči a požiadal ho, aby
mu gitaru požičal, že si chce zahrať. Chlapec mu odmietol gitaru požičať s odôvodnením, že sa ponáhľa
do školy. Opätovne ho požiadal o požičanie gitary, na čo ten chlapec mu gitaru, ktorá bola zabalená v
puzdre požičal. Keď už mal gitaru v ruke, odišiel preč. Chlapec následne prišiel za ním a požiadal ho,

aby mu vrátil aspoň noty. Noty, ktoré boli v puzdre na gitaru, teda chlapcovi vrátil. Chlapec mu gitaru
opäť odovzdal, a on s ňou odišiel do záložne. Dostal za ňu 12,- Eur. Chlapec ostal na mieste, kde mu
gitaru zobral a kráčal pomaly do školy. Poprel, že sa by chlapcovi vyhrážal.
Na otázku predsedu senátu, čo bolo podľa neho dôvodom, že mu chlapec gitaru dal, obžalovaný
odpovedal, že chlapec tak urobil možno preto, lebo sa ho bál. Bol v strese, ale nemal byť prečo, lebo

on sa s chlapcom pekne rozprával.
Poškodená P. G., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase spáchania skutku mal jej syn C. 11
rokov. Už 5 alebo 6 rokov hrá na gitaru a druhý rok navštevuje ZUŠ na ulici Jantárovej. Riadnu základnú
školu navštevuje na ulici Galaktickej. Na umeleckú školu chodí sám s tým, že prestupuje na zastávke
MHD na Nám. Osloboditeľov pri OC Aupark. Gitaru mu kúpil jeho dedko.

Vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby od syna vie, že potom čo vystúpil z autobusu pri OC
Aupark a išiel smerom na ulicu Jantárovú, oslovil ho neznámy od neho starší muž, ktorý sa ho pýtal
koľko je hodín. Syn mu nevedel odpovedať, pričom muž, ktorý ho oslovil išiel za ním, sledoval ho, dal sa
s jej synom do reči a tvrdil, že ho pozná. Syn ho však predtým nepoznal. Následne tento muž od syna
pýtal gitaru, ktorú mu jej syn nechcel dať. Na to mu tento muž mal povedať, že ak mu gitaru nedá, že

ho zbije alebo zabije. Zo strachu a z obavy o svoj život jej syn páchateľovi gitaru odovzdal s tým, že mu
predtým obžalovaný dovolil vybrať si noty, ktoré mal v puzdre na gitaru. Potom išiel do školy na hodinu
gitary, kde učiteľovi V. L. povedal, čo sa mu stalo.
Učiteľ V. L. jej hneď na to telefonicky oznámil, že mal. C. prepadli, že plače a požiadal ju, aby prišla do
školy. Po tom, ako prišla do školy, C. ešte plakal, bál sa a porozprával jej čo sa mu stalo. To isté povedal

aj učiteľovi. Keďže C. vtedy uviedol, že páchateľom mal byť Róm, napadlo ich, že gitaru mohol odniesť
do záložne. Spolu s učiteľom aj so synom išli do najbližšej záložne, kde zistili, že túto gitaru niekto založil,
avšak pracovník záložne im ju nechcel vydať, lebo za ňu zaplatil 12,- Eur. Z uvedeného dôvodu skutok
nahlásila na polícii. Doklady o zakúpení gitary aj záručný list predložila vyšetrovateľovi.
Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril v tom zmysle, že chlapcovi nasilu gitaru nevytiahol, ani sa

mu nevyhrážal smrťou. Zároveň sa poškodenej ospravedlnil, že ho veľmi mrzí to, čo urobil. Po zadržaní
keď bol v CPZ prišiel za ním policajt z kriminálky, ktorý pozrel do papierov a povedal, že mu hrozí 7
až 12 rokov.
Z výpovede svedka H. F. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že tento je pracovníkom v spoločnosti
Záložne L., ktorá vystupuje pod obchodným menom Záložňa B., V. B. na ulici Y. X v Košiciach. Svedok

si pamätal, že vydával založenú gitaru policajtom, ktorí ju hľadali v ich záložni. Jednoznačne potvrdil, že
hľadanú gitaru policajtom odovzdal vo večerných hodinách. Pokiaľ ide o poškodenú P. G. pripustil, že
táto mohla byť v záložni počas jeho pracovnej zmeny a že sa informovala o možnosti vybratia založenej
gitary. Zdôraznil, že v záložni často dochádza k prípadom, kedy policajti pýtajú veci pochádzajúce z
trestnejčinnosti,pretosinabližšieokolnostiprejednávanéhoprípadunepamätá.Ohľadomvydaniagitary

bol vyhotovený písomný záznam.
Svedok H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako zamestnanec záložne B.. Dňa
25.1.2016 uzavrel záložnú zmluvu so zákazníkom, ktorý dal do zálohy gitaru. Záložná zmluva bola
spísaná, totožnosť bola overená jeho občianskym preukazom. K okolnostiam za akých došlo k vydaniu
založenej gitary sa vyjadriť nevedel. Obžalovaného opoznal na základe informácií, ktoré mu oznámil

policajt a to na základe údajov, ktoré mal z jeho občianskeho preukazu. Osobu obžalovaného stotožnilzo záznamu vyhotoveného bezpečnostnou kamerou. Na hlavnom pojednávaní sa už na obžalovaného
nepamätal, keďže sa v záložni vystrieda veľmi veľa ľudí.
Poškodený mal. C. K. stotožnil obžalovaného ako páchateľa lúpeže aj na rekognícii, ktorá bola

vykonaná v prípravnom konaní. Zo zápisnice o jeho výsluchu súd zistil, že keď poškodený vystúpil z
autobusu na Námestí Osloboditeľov, na ceste pri ČSOB banke na neho zakričal chlapec a prikázal mu
ostať stáť. Keď zastal, obžalovaný prišiel bližšie a spýtal sa ho koľko je hodín, na čo mu maloletý nevedel
odpovedať. Následne ho obžalovaný žiadal, aby dovolil zahrať si na gitare, s čím poškodený nesúhlasil.
Obžalovaný ho doprevádzal až ku škole a cestou sa poškodeného pýtal ako sa volá, kde chodí do školy,

na čo mu poškodený C. K. odpovedal. Pri škole od poškodeného opakovane žiadal gitaru, že mu ju
vráti, čo poškodený odmietal. Až keď sa mu obžalovaný vyhrážal, že ho zbije alebo zabije, zo strachu
obžalovanému gitaru odovzdal. Následne v škole povedal svojmu učiteľovi, čo sa mu stalo.
Výpoveď poškodeného zreprodukoval aj svedok V. L., čo je zrejmé zo zápisnice o jeho výsluchu z
prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná.
Zo zápisníc a rozhodnutí o vydaní veci a vrátení veci je zrejmé, že gitara, ktorú obžalovaný zaniesol do

záložne bola vrátená matke poškodeného.
Na podklade fotografií vyhotovených bezpečnostnou kamerou v záložni je evidentné, že obžalovaný v
inkriminovanom čase v záložni bol a že dal do zálohy spomínanú gitaru.
Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol, uznať skutok aj vinu v zmysle
podanej obžaloby, pričom poukázal najmä na výpoveď poškodeného mal. C. K., na výpoveď matky

poškodeného P. G. a na výpoveď ďalších svedkov. Obhajobu obžalovaného, že sa poškodenému
nevyhrážal, považoval za účelovú s úmyslom zmieniť následky trestného stíhania. Navrhol, aby súd
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajoba poukázala na skutočnosť, že obžalovaný od počiatku trestného stíhania nepopiera, že sa

gitary zmocnil a že gitaru odovzdal do záložne. Obžalovaný však jednoznačne poprel, že gitaru získal
násilím alebo hrozbou násilia s tým, že použitie násilia ani poškodený mal. C. K. nepotvrdil. Tvrdenie
poškodeného, že sa mu obžalovaný vyhrážal zabitím alebo bitkou podľa obhajoby objektivizované inými
dôkazmi nebolo. Výpovede ďalších svedkov na jeho výpoveď iba sprostredkovane poukazujú. Za danej
situácie obhajca navrhol, aby obžalovaný nebol stíhaný za zločin lúpeže a aby mu bol uložený trest

na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže sa obžalovaný ku spáchaniu skutku v
podstate priznal.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a
jeho páchateľom bol obžalovaný F. O.. Obžalovaný naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty z hľadiska
objektívnej stránky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, keďže hrozbou

bezprostredného násilia sa zmocnil cudzej veci a čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov, teda na
chránenej osobe. Zavinenie obžalovaného bolo preukázané vo forme priameho úmyslu.
K obhajobe obžalovaného sa vyžaduje zdôrazniť, že poškodený vydal gitaru obžalovanému preto, lebo
sa ho bál. Aj obžalovaný túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi, aj keď nevedel vysvetliť, prečo
by mal mať poškodený z neho strach. Tvrdenie obhajoby, že obžalovaný násilie ani hrozbu násilia

nepoužil a dôkaz o použití násilia nebol zabezpečený, súd považoval za možnosť obžalovaného brániť
sa akýmkoľvek spôsobom. Na prekonanie odporu poškodeného postačovalo, že obžalovaný využil svoju
fyzickú prevahu a hrozbu násilia. Bez použitia tejto hrozby by poškodený nemal dôvod gitaru odovzdať
ani pod zámienkou jej požičania obžalovanému, ktorého dovtedy vôbec nepoznal. Preto už z priebehu
skutku je zrejmé, že k použitiu hrozby násilia došlo.

Podľa názoru súdu bola obhajoba obžalovaného vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného C. K.,
ktorý bez akýchkoľvek pochybností konanie obžalovaného popísal. Potvrdil, že obžalovaný od neho
opakovane žiadal gitaru, najprv pod zámienkou, že si ju chce iba požičať. Keď mu poškodený nevyhovel,
obžalovaný sa vyjadril v tom význame, že ho zbije alebo zabije. Hrozba násilia zo strany obžalovaného
bola spôsobilá vyvolať obavu, že poškodenému obžalovaný ublíži, keď mu poškodený gitaru neodovzdá.

Obžalovaný si zámerne vyhliadol mladšiu osobu, u ktorej nepredpokladal výraznejší odpor, aby mal
väčšiu pravdepodobnosť úspešného dokonania trestného činu. Pri tom je potrebné zohľadniť, že v čase,
keď k trestnému činu došlo, mal poškodený 12 rokov a jeho výzor bol tomuto veku zodpovedajúci.
Poškodený je preto chránenou osobou - dieťaťom, ako sa vyžaduje v ustanovení § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona sa za dieťa považuje osoba mladšia ako 18

rokov. Toto ustanovenie vysvetľuje pojem dieťa ako obeť trestného činu, aj ako predmetu útoku.
Osobu páchateľa súd hodnotil na podklade vyžiadaných správ, hodnotení, odpisu registra trestov a
predchádzajúcich trestných spisov obžalovaného. Obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdom trestaný.Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 0T 19/2016 zo dňa 4.2.2016 za prečin
krádeže, ktorej sa dopustil 2.2.2016.
Obžalovaný bol nezamestnaný, v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, prostriedky na obživu si

zabezpečoval aj páchaním podobnej trestnej činnosti.
V súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej

výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného prevažovala priťažujúca okolnosť, že za trestný čin už bol odsúdený (§ 37 písm. m)
Trestného zákona).

Podľa § 38 ods. 3, 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona sa sprísňujúce zásady ukladania trestov z pohľadu priťažujúcich
okolností nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2

alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere
sedem až dvanásť rokov.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom.
Na pomer poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností v prejednávanom prípade súd neprihliadal v súlade

s ustanovením § 38 ods. 7 Trestného zákona.
Horná hranica trestnej sadzby za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona sa s použitím
zásad pre ukladanie súhrnného trestu v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšila
na 16 rokov.
Vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby podľa najprísnejšieho ustanovenia, a teda trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný
čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Posledný trestný rozkaz bol v prípade obžalovaného vyhlásený neskôr, než obžalovaný spáchal
prejednávaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný zároveň dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia stanovenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 0T/188/2015 zo dňa
11.11.2015.
V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušil výrok o treste, uloženého

obžalovanémutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.0T19/2016zodňa4.2.2016,ktorým
mu bol podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej zrušením došlo stratili podklad.
Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatňovala, preto o nároku na náhradu škody súd

nerozhodoval.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.