Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010138
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010138.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. septembra 2017
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

T. V.

nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., U. XXX/XX, okr. W.

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/19/2017 zo dňa 10.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/19/2017 zo dňa 10.5.2017 bol obžalovaný T. V.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože
dňa 26.02.2017 o 00:23 hodine, po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu 0,56 mg/l alkoholu,
viedol po ceste III/1785, medzi obcami M. H. a E. osobné motorové vozidlo zn. H. V., evidenčné číslo A..

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 3
mesiace, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák.
mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 20 mesiacov.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním
prokurátor, čo do výroku o treste zákazu činnosti. V písomných dôvodoch uviedol, že za zákonný
považuje len výrok o vine. Výrok o treste považuje za nesprávny. Priznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. súdom, bez zohľadnenia akejkoľvek aktivity obžalovaného v iných štádiách
konania, nie je správne. Súd mal zhodnotiť význam tejto okolnosti od toho, aké možnosti, okrem
priznania a pomoci páchateľa mali orgány činné v trestnom konaní a súd na objasnenie trestného činu a

odsúdenie. Obžalovaný bol v tejto veci usvedčovaný príslušníkmi polície - členmi hliadky, ktorí ho videli
viesť motorové vozidlo, a podrobili dychovej skúške, ktorá bola pozitívna. Výstupy z tejto skúšky sú tiež
usvedčujúci dôkaz, uvedené dôkazy bez pochybností usvedčujú obvineného. Navyše obvinený v čase
spáchania skutku nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Majiteľ vozidla však uviedol, že obvinený
mohol jeho vozidlo používať, z čoho možno vyvodiť, že obvinený bez vodičského oprávnenia jazdil
pravidelne. Obvinený teda niektoré skutočnosti zatajil, zľahčoval svoje zavinenie, priznal len trestnú

činnosť, pri ktorej bol prichytený. Nevyužitie procesného práva oprávnenou osobou (obžalovaným),
prípadne vykonanie procesného úkonu, s ktorým je spojený následok spočívajúci v skrátení trestnéhokonania, nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť. Objasniť trestný čin nie je synonymom skôr
skončiť trestné konanie. Vyhlásenie o vine obžalovaného nič neobjasňuje, obžalovaný len zbavuje súd
povinnosti vykonať dokazovanie k otázke viny na hlavnom pojednávaní. Aj zákaz činnosti považuje za

mierny. V roku 2010 bol obžalovaný potrestaný zákazom činnosti v trvaní 22 mesiacov, zákaz trval do
20.07.2012. Dňa 30.04.2012 a 15.07.2013 sa dopustil dvoch priestupkov, kedy ako účastník cestnej
premávky viedol bicykel pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný ako je zrejmé z uvedeného má sklony
k požívaniu alkoholických nápojov, pričom pod ich vplyvom pácha dopravné priestupky. Skutočnosť,
že bude musieť zákaz činnosti vykonať celý , bez možnosti podmienečného upustenia od tohto súd

zhodnotil vlastne v jeho prospech pri ukladaní trestu zákazu činnosti, čo je zjavná nesprávnosť. Navrhuje
preto nahradiť výrok o treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti bez použitia ustanovenia § 36
písm. n) Tr. zák. a trest zákazu činnosti ukladať v strede upravenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry
rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora. Verejné zasadnutie bolo vykonané

v neprítomnosti obžalovaného.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne
a dostatočne presvedčivo odôvodnil.

Súd prvého stupňa priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (napomáhanie) oprel

o jeho vyhlásenie o vine na súde. K tomuto odvolací súd uvádza nasledovné.

Po uskutočnenej rekodifikácií Trestného zákona došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k významnej
kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň
došlo k výraznej zmene v tom, že zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona

priamy vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 Tr. zák.

Najvýznamnejšia zmena spočíva v tom, že v ustanoveniach §§ 36 a 37 Tr. zák. sú poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp.

znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák. bola z hľadiska pomeru týchto okolnosti jednotná
súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu priznať poľahčujúcu okolnosť alebo prihliadnuť na
priťažujúcu okolnosť, ak sú splnené v zákone uvedené podmienky. (Výnimkou je len ustanovenie § 37
písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou).

Súčasne je potrebné uviesť, že aj vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v
pochybnostiach v prospech obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej
okolnosti súd na túto neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto
obžalovanému prizná.

Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - §
36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon
v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným
v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste.V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe
takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj

vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).

Ak teda obžalovaný T. V. v tejto veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd
prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto
poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou

podľa§36písm.l/Tr.zák.(priznanieaúprimnéoľutovanie),splneniektoreješteautomatickyneznamená
aj napomáhanie príslušným orgánom.

Senát odvolacieho súdu však nemá pochybnosť v tom, (a uviedol to už v množstve svojich
predchádzajúcichrozhodnutí),že vyhlásenieovinepovažujevkonanípredsúdomzajednuznajväčších
foriem napomáhania súdu.

Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, že obžalovanému bola nesprávne
priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. n) Tr.zák. len na základe jeho vyhlásenia o vine.

Nemožno potom následne ani súhlasiť s prokurátorom v tom, že uložený trest zákazu činnosti v prvej

polovici trestnej sadzby by bol neprimerane mierny, pretože bol vymeraný v rámci upravenej trestnej
sadzby, za zohľadnenia poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaného, celkových okolností prípadu,
aj zásad generálnej a individuálnej prevencie. Odvolací súd ho považoval za postačujúci na nápravu
a prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.