Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202112
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317202112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky : E. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, t.č. V. XXX, XXX XX F., proti povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi :
E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o určenie výživného pre dospelé nezaopatrené dieťa, takto

r o z h o d o l :

Povinný z vyživovacej povinnosti otec navrhovateľky E. H., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať
na výživu navrhovateľke E. H., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, ktorá suma je splatná vždy k 15. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky a to počnúc dňom 24.02.2017.

Dlžné výživné za obdobie od 24.02.2017 do 06.07.2017 vo výške 118,65 eur je povinný otec
navrhovateľky zaplatiť k rukám navrhovateľke spolu s prvým bežným výživným.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.02.2017 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej otca prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne.
Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. XXP/XXX/XXXX jej
bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizovala v Detskom domove vo Q.. Dňa XX.XX.XXXX

dovŕšilaplnoletosťaukončilapobytvdetskomdomove.ŠtudujenaStrednejodbornejškolevF.vdruhom
ročníka a býva v podnájme u svojich bývalých profesionálnych rodičov. Jej jediným príjmom je sirotský
dôchodok, ktorý je jej vyplácaný po smrti jej matky. Otec sa doposiaľ žiadnou sumou nepodieľal na je
starostlivosti, rovnako o ňu nejavil žiaden záujem. Nakoľko toho času je stále študentkou, žiaden príjem
zo závislej činnosti nemá, nemá teda dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých výdavkov
na školu, bývanie, oblečenie, hygienu, stravu.

2. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi predloženými v konaní, a to rodným listom,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výplate sirotského dôchodku, potvrdením o návšteve školy
navrhovateľky, výpisom príjmom a výdavkov navrhovateľky, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa
za rok 2017, výpoveďou navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Podľa predloženého sobášneho listu mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou E. H., nar.
XX.XX.XXXX.5. Podľa Potvrdenia o návšteve školy je navrhovateľka v školskom roku 2016/2017 žiačkou 2. ročníka
Strednej odbornej školy T.. N. V. F..

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že navrhovateľka je od januára 2017 poberateľkou
sirotského dôchodku v sume 110,20 eur mesačne. Okrem toho poberá už len prídavky na dieťa vo výške
23,52 eur.

7. Mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú tieto položky, nájomné v sume 88,99 eur, elektrina 20

eur, plyn 10 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, káblová Tv + internet 18 eur, strava 124 eur, obedy
v škole 26 eur, mobilný telefón 15 eur, doprava do školy 10 eur, lieky 6 eur, školské potreby 10 eur,
hygienické potreby 25 eur, čistiace prostriedky 25 eur, domáce potreby 15 eur, oblečenie a obuv 35 eur,
ostatné výdavky 15 eur. Celkovo výdavky predstavujú sumu 447,63 eur mesačne.

8. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Otec jej vôbec

na výživu neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Okrem sirotského dôchodku a rodinných prídavkov,
ktoré celkovo činia sumu 133,72 eur, iný príjem nemá. Zároveň vzhľadom k tomu, že je poberateľkou
sirotského dôchodku, nevznikol jej nárok na iné dávky zo strany sociálnej poisťovne.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Predmetom tohto konania bol nárok na určenie výživného pre navrhovateľku, ktorá svoj návrh
odôvodňovala skutočnosťou, že toho času študuje na strednej škole, otec je žiadnou sumou na jej výživu

neprispieva a jej jediným príjmom je sirotský dôchodok a rodinné výdavky.

Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich
zákonnou povinnosťou a táto trvá až do toho času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle §
62 ods. 2 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, je rozsah a obsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu

vymedzený na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na strane druhej schopnosťami a
možnosťami rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jeho vekom, zdravotným stavom, spôsobom
a obsahom jeho prípravy na budúce povolanie, realizovaním záujmov a iných voľnočasových aktivít,
jeho spôsobilosťou zabezpečiť si i vlastné príjmy, a to tak, aby bol zabezpečený všestranný telesný a
duševný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami

a možnosťami rodičov, t.j. ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, odôvodnené sú
len bežné potreby dieťaťa, nepresahujúce obvyklú základnú mieru nevyhnutných životných potrieb. V
prípade existencie vyživovacej povinnosti k viacerým deťom je potrebné zohľadniť všetky existujúce
vyživovacie povinnosti tak, aby životná úroveň všetkých detí bola v porovnateľnej výške.

Navrhovateľka preukázala súdu, že toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje a jej jediným
príjmom je sirotský dôchodok a prídavky na deti v sume 133,72 eur, pričom výdavky predstavujú sumu
447,63 eur.11. V danej právnej veci súd na základe predložených dokladov mal za preukázané, že nárok
navrhovateľky v danom prípade je čiastočne dôvodný, každý z rodičov dieťaťa je povinný prispievať
na jeho výživu vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima na plnoleté dieťa, a to bez

ohľadu na jeho schopností alebo pomery. Zároveň danom prípade vzhľadom na to, že zo strany otca
navrhovateľky nie sú preukázané jeho majetkové pomery, súd dospel k záveru, že otec je povinný aspoň
v minimálnej výške platiť výživné na svoju dcéru. Do 01.07.2017 bola výška minimálneho výživného
v sume 27,13 eur a od 01.07.2017 je vo výške 27,32 eur. Keďže otec navrhovateľky je povinný platiť
na jej výživu aspoň sumou minimálneho výživného, v tejto časti považuje nárok za dôvodný, preto mu

uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, ktorá suma je splatná vždy k 15. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky, a to počnúc dňom 24.02.2017.

12. Zároveň za obdobie od podania návrhu od 24.02.2017 do 06.07.2017 vznikol otcovi na výživnom
dlh vo výške 118,65 eur (za mesiace február - 5 dní, marec, apríl, máj, jún, júl - 6 dní 2017), ktoré je otec

povinný zaplatiť navrhovateľke spolu s prvým bežným výživným.

13. Vo zvyšnej časti považoval nárok za nedôvodný a preto ho zamietol.

14. O trovách konania súd nerozhodol v zmysle § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku; nakoľko návrh na rozhodnutie o tomto nároku nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.