Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813202575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: V., podnikajúca na území SR prostredníctvom
organizačnej zložky BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR, Eisteinova 24, Bratislava,
IČO 36 819 638, zast. B & S Legal, s.r.o., Grosslingová 5, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: U.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, X. nad Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou
U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 15XX/X, X. nad Z., o zaplatenie sumy 3.152,62 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/147/2013-70 zo dňa 29.09.2015,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s dopĺňacím rozsudkom, t. j. vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
v zaplatiť žalobcovi sumu 2.812,56 € spolu s ročným úrokom z omeškania od 05.10.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 135,- € za zaplatený súdny poplatok a nahradiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 215,10 € advokátovi žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V

prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 48, § 53, § 54, § 457, 517, § 528 Občianskeho zákonníka, §
2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2010 Z. z., § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 369,
§ 497 Obchodného zákonníka.

3.Vychádzalzozistenia,žemedzižalobcomažalovanoubolauzavretáúverovázmluva. Podľazmluvya

Všeobecných obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd prvej inštancie daný právny
vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V ďalšom sa súd prvej inštancie
zaoberal odstúpením od zmluvy uskutočneným listom žalobcu zo dňa 04.10.2011 a na to nadväzujúcimi
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. Právna úprava odstúpenia od zmluvy

v Občianskom zákonníku je pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšia, preto súd prvej inštancie
odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odstúpenie
žalobcu od úverovej zmluvy malo účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená,je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný čerpal úver v sume
3319,39 €, pričom žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu v celkovej výške 506,83 €. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu zvyšku sumy, a to vo výške 2.812,56 € a v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výšku úroku priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., teda vo výške 9 % ročne, keďže základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola 1%. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP) pričom vychádzal z pomeru úspechu strán sporu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. výroku,
ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie použil ustanovenia
nepríslušného právneho predpisu na posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v dôsledku čoho
nesprávne vyhodnotil aj následky odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu porušenia povinnosti
dlžníka. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských

zmluvách, no zároveň nevylučuje aplikáciu ust. Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úverovú zmluvu
ako absolútny obchod. Navyše, v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je ako veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Namieta, že v čase
uskutočnenia právneho úkonu, ktorým žalobca odstúpil od zmluvy, ešte nebola do ust. § 52 ods. 2
OZ začlenená jeho posledná veta, ktorá určuje primárnu aplikáciu OZ, a teda žalobca nemohol mať

vedomosť o tom, že by malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Právny úkon vykonaný ešte
v roku 2011 by teda nemal byť posudzovaný podľa novej právnej úpravy, a to nielen s poukazom na
zásadu zákazu retroaktivity. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil jeho nárok na náhradu trov konania, keďže ustálil, že bol úspešný len čiastočne. Žalobca ďalej
namieta, že napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom

konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V prípade, že sa odvolací súd nestotožňuje s podaným odvolaním
a argumentmi odvolateľa, žiada, aby odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia pripustil dovolanie.
Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. potvrdiť a v časti
výroku II. zrušiť a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ súčasne
navrhol opravu chyby v písaní vo výroku I. rozsudku v časti úroku z omeškania, a to nasledovne: „spolu

s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.10.2011 do zaplatenia“.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalobcu o opravu chýb v písaní vo výroku I. rozsudku a dňa

10.12.2015 vydal dopĺňací rozsudok č. k. 5C/147/2013-98 s tým, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.812,56 eur od 05.10.2011 do zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd vec

posudzoval podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalobca v odvolaní nenapadol, nebol

preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

11. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

13. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v

odseku 2 neustanovuje inak.

15. Podľa § 25 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a
2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej

sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

16. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd
prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka o odstúpení od zmluvy, jeho zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania a skutočností,
ktoré boli nesporné, pričom sám žalobca v žalobe konštatoval, že podaním zo dňa 04.10.2011 odstúpil
od zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,
resp. ústavne nekomfortné.

18. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

19. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

20. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

21.Ustanovenie§54ods.1OZjeustanovenímlexspecialissdopadomnavšetkyspotrebiteľskézmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva,
že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.

22. Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa
domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, vktorom je naň priamy odkaz). (porov. Dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk ,,(§
54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok
s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od

zákonnejúpravy,ktorébybolivneprospechspotrebiteľa.Neplatnésútakédojednaniavspotrebiteľských
zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také
ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

23. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v

súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

24. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované
použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky
pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

25. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom
vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co
81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS

402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

26. Odvolací súd reflektuje na judikatúru, ktorá podporuje odstúpenie od zmluvy bez rušenia práv
zo zmluvy, ktoré vznikli pred odstúpením (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MObdo V

2/2007, Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 33Odo 131/2003).

27. S uvedenou judikatúrou v spoločenských vzťahoch vzniknutých pred zakotvením ustanovenia § 54
OZ do Občianskeho zákonníka sa dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba
povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ.

28. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

30. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2),
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a

povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

31. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne

zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom
zákonníku.

32. Žalobca poukazuje na to, že sa použitím právnej úpravy o odstúpení od zmluvy podľa predpisov
občianskeho práva dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a v rozpore s princípom právnej istoty.

33. Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí. Naopak spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné

podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich
dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty,
dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka vzáujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy,
Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

34. Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. strata výhody
splátok).

35. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

36.Odvolacísúdnemá pochybnostiosúladeustanovenia§54ods.1OZsprávomEurópskejúnie,ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernicaRady93/13/EHS(čl.8smerniceRady93/123EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,

porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

37. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§
153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú
kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné

klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

38. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52

až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. V celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva by sa malo použiť vždy obchodné

právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolacieho súdu zásadne nedá
súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach
by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti
Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie.

40. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade
dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. oproti použiť právna úprava podľa Občianskeho
zákonníka v prípade, že jej aplikáciou . Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného
práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

41. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany
v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne
priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o

obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

42. Iná vec je možnosť dojednania iných dôsledkov odstúpenia, a to priaznivejších pre spotrebiteľa.
Napríklad typickým výhodnejším dojednaním oproti zrušeniu zmluvy od jej začiatku by bolo dojednanies cieľom ponechať splátky nesplatenej časti úverových prostriedkov. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie
splácať istinu, ako jednorazovo vrátiť (spravidla už spotrebované) úverové prostriedky. Ustanovenie §
48 ods. 2 OZ teda pripúšťa dohodu aj o inom následku, než je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku

(ex tunc).

43. Z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca si uplatňuje aj úroky, a to napriek tomu, že zmluvu zrušila.

44. V rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok sa musia posudzovať zmluvné podmienky spolu s

konzekvenciami vyplývajúcimi s ostatných zmluvných podmienok (čl. 3 smernice ,, Bez toho, aby boli
dotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“.

45. Napokon nie je dôvodnou ani odvolacia námietka vo vzťahu k aplikácii ust. § 13 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Predmetný zákon je
účinný odo dňa 02.04.2010. Z obsahu spisu je nepochybné, že zmluva o poskytnutí hotovostného úveru
„mPÔŽIČKA“ bola uzavretá dňa 18.12.2008.

46. Pravidlom pri aplikácii hmotnoprávnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, v zásade

niespätne.Zprechodnýchustanovenívyplýva,ženaprávnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov (zákon č. 258/2001 Z.
z.ospotrebiteľskýchúveroch),aktentozákonvodseku2neustanovujeinak.Zust.§25ods.2nevyplýva
aplikabilita ust. § 13 zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac odvolací súd konštatuje, že predmetné
ustanovenie upravuje situáciu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Čo nie je daný prípad.

47. V súvislosti s namietaným posúdením otázky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej cit: „Podľa
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája
2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a
účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vtedy, keď to zákon umožňuje, a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené
dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol
podaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p., resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy
samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť
procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie
najvyššieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim

zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku
zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho
rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo
iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať
alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho

súdu opodstatnenie.
V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnutérozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym
dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor
navrhuje zrušiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).

48. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidel dôvod na pripustenie dovolania vo vzťahu k
otázky, či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ObZ medzi veriteľom a
dlžníkom, ktorý je spotrebiteľ, ktoré je vykonané podľa § 506 ObZ z dôvodu omeškania dlžníka, sa účinky
odstúpenia posudzujú podľa § 48 v nadväznosti na § 451 a nasl. OZ a teda je dlžník povinný vrátiť
poskytnutú sumu istiny úveru ako bezdôvodné obohatenie alebo sa účinky odstúpenia posudzujú podľa

§ 506 ObZ a dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu úveru spolu s úrokmi z istiny.

49. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

50. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

51. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

52. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).