Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816010100.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Vladimíra Kuráka na verejnom zasadnutí konanom 20. júla 2017 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/36/2016 z 10.1.2017 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo z 2.5.2016, sp. zn. Pv 81/15/5507, zo
skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodeného Ing. D. J., U.. s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor. V písomnom
odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých súd obžalovaného

oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný je usvedčovaný zo spáchania skutku vrátane naplnenia znakov
jeho právnej kvalifikácie výpoveďami poškodeného Ing. D. J., PhD., svedkov J. B. a D. L., nepriamo
výpoveďou svedkyne I. Q. a znaleckým skúmaním znalca MUDr. Andreja Hajtmana. Z výpovede
poškodeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ho bezdôvodne dvakrát udrel, pretože poškodený
ho pivovou fľašou v žiadnom prípade nechcel udrieť. Prokurátor namietal aj odôvodnenie rozsudku v
časti,žejedinýmsvedkomvypovedajúcimvneprospechobžalovanéhobolibapoškodený.Vneprospech

obžalovaného vypovedali aj svedkovia B., L. a nepriamo Q.. Svedkovia L. a B. boli prítomní pri konflikte.
Prokurátor sa nestotožnil s tým, že konanie obžalovaného je nutné posúdiť ako konanie v nutnej obrane.
Z výpovede poškodeného i svedkov B. a L. vyplýva, že poškodený sa na obžalovaného pivovou fľašou
vôbec nezahnal. Obrana obžalovaného v tomto smere je účelová, lebo o týchto okolnostiach vypovedal
rozporne. Najskôr vypovedal, že poškodený chcel po ňom hodiť pivovú fľašu. Následne, že poškodený
urobil taký pohyb, ako by ho chcel s fľašou udrieť. Svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného sú

jeho kamaráti a vypovedali tendenčne. Z vykonaného dokazovania pred súdom nevyplýva skutočnosť
uvádzaná v odôvodnení rozsudku, že poškodený mal pivovú fľašu v obidvoch rukách. Prokurátor navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že v jeho neprospech skutočne

vypovedal iba poškodený. Svedok B. najskôr vypovedal, že poškodeného niekto udrel. Až neskôr
vypovedal, že to bol obžalovaný. Svedok L. dokonca vypovedal, že obžalovaného na parkete aninezaregistroval. Svedkyňa Q. nebola prítomná počas skutku, ktorý je obžalovanému kladený za
vinu. Svedkovia Mgr. J., J. a U. vypovedali, že poškodený sa na neho zahnal fľašou a chcel ho
udrieť. Výpovede svedkov nie sú tendenčné. Svedkovia boli poučení v zmysle príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako aj o následkoch krivej výpovede. Obžalovaný na záver svojho vyjadrenia
poukázal na procesné pravidlo, že nie je povinný dokazovať svoju nevinu i zásadu in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného). Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol,
pretože nie je dôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por. preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a
zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, najmä zásady ústnosti, priamosti a bezprostrednosti.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Krajský

súd sa s odôvodnením rozsudku stotožňuje a preto na toto odôvodnenie odkazuje.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Výpovede poškodeného Ing.
J. a svedka B. potvrdzovali trestnú činnosť obžalovaného tak, ako je uvedená vo výroku podanej

obžaloby. Na druhej strane výpovede obžalovaného a svedkov Mgr. J., J., U. potvrdzovali obhajobu
obžalovaného, že poškodeného udrel až po tom, ako sa poškodený na neho zahnal pivovou fľašou v
ruke. Výpovede svedkov Q., L., P. a závery znalca MUDr. Hajtmana nie sú v prospech ani v neprospech
verzie obžalovaného, či poškodeného.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý sa stal, je aj trestným činom.

Obžalovaného je nevyhnutné oslobodiť spod obžaloby, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce
stal, ale nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, napr. nutná
obrana. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej, alebo druhej skupiny dôkazov.

Po analýze výpovedí poškodeného a svedka B., ktoré majú usvedčovať obžalovaného, odvolací
súd musí konštatovať, že sú medzi nimi rozpory. Z týchto dôvodov obidve výpovede nie sú
tak jednoznačnými, spoľahlivými a bezpečnými dôkazmi, na základe ktorých možno dospieť k
nepochybnému záveru o vine obžalovaného.

Poškodený priebeh fyzického útoku obžalovaného opisoval tak, že najskôr dostal úder zozadu. Keď sa
otočil,obžalovanýhoudreldopravejavzápätídoľavejstranytváre.SvedokB.vypovedal,žeobžalovaný
sotil do poškodeného a keď sa otočil, dvakrát ho udrel do ľavej časti tváre. Poškodený a svedok B. teda
rozporne opisovali priebeh fyzického konfliktu a smerovanie úderov obžalovaného.

Na druhej strane výpovede obžalovaného a svedkov Mgr. J., J., U. netrpia žiadnymi podstatnými
vnútornými rozpormi, ani nesúladom navzájom. Obžalovaný v celom priebehu trestného konania
vypovedal, že poškodeného reflexne udrel do tváre, lebo poškodený ho chcel udrieť pivovou fľašou,
ktorúdržalvruke.Užpredtýmbolosprávaniepoškodenéhoarogantné,popálilhocigaretou.SvedokMgr.
J. vypovedal, že poškodený sa na obžalovaného zahnal rukou, v ktorej mal pivovú fľašu. Obžalovaný ho

preto jedenkrát udrel. Svedok J. obdobne vypovedal, že poškodený sa na obžalovaného zahnal s fľašou
v ruke a ten ho udrel. Poškodený predtým obžalovaného aj popálil cigaretou. Svedok U. vypovedal, že
poškodený obžalovaného popálil cigaretou, oblial ho pivom. Ten ho odstrčil a potom sa poškodený naobžalovaného zahnal pivovou fľašou. Obžalovaný ho z tohto dôvodu reflexne udrel päsťou do tváre.
Poškodený pripustil, že mal v ruke pivovú fľašu a cigaretu (č.l. 311 spisu).

Svedkovia Q., L. a P. ku skutkovému deju priamo nevypovedali. MUDr. T. v odbornom vyjadrení
a znalec MUDr. Hajtman v znaleckom posudku zhodne pripustili, že zranenia poškodeného mohli
byť spôsobené aj jedným úderom. Znalec MUDr. Hajtman dospel dokonca k záveru, že zranenia
poškodeného neobmedzovali v obvyklom spôsobe života a práceneschopnosť ani nemusela byť
vystavená.

Po preskúmaní veci aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní
bolo nepochybne a jednoznačne preukázané len, že obžalovaný poškodeného jedenkrát udrel do tváre.
Obžalovaný v priebehu celého trestného konania túto skutočnosť priznával. O ďalších skutkových
okolnostiach existujú dve verzie, pričom ani po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov nemožno
vylúčiť tvrdenie obžalovaného, že udrel poškodeného reflexne po tom, ako sa na neho poškodený

zahnal pivovou fľašou. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že skutkové závery okresného súdu
sa zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Závery súdu boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci, teda náležitého zistenia
skutkového stavu. Uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo
vnútorné (najmä logické) rozpory. Z týchto dôvodov im nemožno v neprospech obžalovaného úspešne

odporovať opravnými prostriedkami preto, lebo súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol
spravoval inými úvahami.

Okresnýsúdpretopostupovalsprávne,keďobžalovanéhooslobodilspodobžalobypotom,akoaplikoval
zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) pri vyhodnotení skutkového deja

a zároveň správne dospel k záveru, že obžalovaný konal v nutnej obrane.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci
útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana
bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim

sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v predošlej
vete, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku
zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Podstatou nutnej obrany je odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka na chránené

záujmy, a to konaním namiereným proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane
napadnutého útokom a útočníka, ktorý by bol, keby nebol útočníkom, chránený. Pri nutnej obrane sú
tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Jej význam spočíva v tom, aby sa trestne
nestíhali osoby, ktoré pri rešpektovaní určitých podmienok bránia, resp. vystúpia na ochranu záujmov
chránených Trestných zákonom. Ak teda osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo

trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite, ide o nutnú obranu.

Konanie obžalovaného napĺňa znaky nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák., pretože odvracal priamo
hroziaci útok poškodeného pivovou fľašou. Jeho obrana smerovala voči útočníkovi. Obžalovaný mohol
byť navyše v konfliktnej situácii silno rozrušený, pretože podľa vykonaného dokazovania sa poškodený

po tanečnom parkete pohyboval s cigaretou a fľašou piva v ruke. Už predtým do obžalovaného buchol
a popálil ho cigaretou.

Obrana obžalovaného nebola v danej situácii zjavne neprimeraná, lebo poškodený sa na neho zahnal
pivovoufľašouvruke.Akbyobžalovanéhofľašouudrel,moholmuspôsobiťvážnezranenia.Obžalovaný

udrel poškodeného tak, aby mu spôsobil čo najmenšie následky na zdraví. Objektívnym znaleckým
skúmaním, odhliadnuc od výpovede obžalovaného a v jeho prospech vypovedajúcich svedkov bolo
preukázané, že úder mohol byť len jeden a bol vedený iba strednou intenzitou.

Okresnýsúdtaktiežpostupovalsprávne,keďpodľa§288ods.3Tr.por.odkázalpoškodenéhosnárokom

na náhradu škody na civilný proces. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd oslobodí obžalovaného
spod obžaloby, rozhodne o nároku poškodeného vždy tak, že ho s nárokom na náhradu škody odkáže
na civilný proces.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd, keďže odvolanie prokurátora nepovažoval za
dôvodné, ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.