Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010155

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2016 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému W. W.

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. W., nar. XX. XX. XXXX v N., okres A., bytom A., Ľ. P. XX/XX, nezamestnaný

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna W. W., nar. XX. XX. 2006
a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. Zn. 17C/171/2008 zo dňa 17. 12. 2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05. 01. 2009 bol zaviazaný platiť na výživu syna po 2 500,-Sk (82,98,-eur) mesačne
matke dieťaťa O. X. vždy v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom táto povinnosť
mu bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P/1/2015 právoplatným dňa 21. 08. 2015
zvýšená na sumu 180,-eur mesačne, túto povinnosť si v Prievidzi a v Anglicku v období od 01. 01. 2009

doposiaľ úmyselne neplnil v rozsahu stanovenom súdom, hoci bol zamestnaný a mal dostatočný príjem,
oprávnenej zaslal počas uvedeného obdobia len sumu 2 240,-eur, čím na výživnom zostal dlhovať
oprávnenej sumu 6 918,40eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zák.

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov,

výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu 28 (dvadsaťosem) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu X., svedka W. S., podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 35 - 107, 125 - 158, správy číslo listu 174 - 176, register

trestov číslo listu 185, trestný rozkaz číslo listu 184, odpor číslo listu 189, prehľad platenia výživného o
leasingu predložené poškodenou číslo listu 193, SMS správy z prílohovej obálky číslo listu 213.

Obžalovaný ku skutku, okrem iného, uviedol že v roku 2009 nemohol platiť výživné z dôvodu
práceneschopnosti, ktorá bola spôsobená inou osobou. Brat poškodenej mu spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví. Práceneschopný bol v mesiacoch január a február 2009. Potom čo bola prečítaná výpoveď z

prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že je pravdou,
že v priebehu roku 2009 pracoval, potom bol opätovne práceneschopný. Bolo to na jar 2009. V tej
dobe na výplatu dostával minimálnu čiastku. Nemocenské dávky dostával do výšky 200 euro. Na otázku
prokurátorky prečo skončil pracovný pomer v Hornonitrianskych baniach na vlastnú žiadosť, uviedol,
že vedľa neho zabilo kolegu, zistil tak aká je to nebezpečná práca, stal sa mu pracovný úraz, potom

odišiel do zahraničia. Na otázku prokurátorky prečo nenahlásil v Hornonitrianskych baniach vyživovaciu
povinnosť uviedol, že sa ho pýtali na syna, povedal, že syna má. Nebol upovedomený o tom, že to mal
urobiť, nahlásiť vyživovaciu povinnosť. V tej dobe sám od seba neplatil výživné, mal príjem 200 - 300
euro. Potom bolo zamestnaný vo firme N., bolo to do konca roku 2009. Potom prestúpil do škótskej
firmy. Odtiaľ už mohol posielať výživné, jeho príjmy boli dostatočné. V priebehu rokov 2010 - 2012

poslal 2 229,92 euro. Tieto peniaze poslal otcovi, tento dával peniaze poškodenej do vlastných rúk.
Poškodená prevzala tieto peniaze proti podpisu. Doklady sú súčasťou spisu. Nikdy tam nebolo uvedené,
že peniaze sú na splátku leasingu. Všetky peniaze, ktoré takto dal poškodenej boli na výživné, nie na
leasing. Osobne tiež zaplatil za to auto za 3 roky 11 000 euro. Na otázku, či videl v spise prehľad platenia
výživného, ktorý založila do spisu poškodená, uviedol že vyšetrovateľ mu to ukázal. Podľa jeho názoru

má zaplatené celé výživné. Jeho otec nikdy nevedel o žiadnom leasingu. Podľa jeho názoru poškodená
tvrdí, že jej dlhuje výživné v súvislosti s tým že jej brat išiel do väzenia v súvislosti s tým že ho napadol.
Podľajehonázoruzaslalsynoviajviacakomalplatiťnavýživné,maldostatočnépríjmy.Vurčitomobdobí
mal príjem 1 600 - 2 000 euro, zasielal aj viac ako mal mesačne platiť. Na otázku prokurátorky prečo
platil výživné komplikovane, prostredníctvom otca, uviedol, že nie je jednoduché z Anglicka posielať

finančnéprostriedkynaeurópskeúčty,sútamdosťvysoképoplatky.Vpriebehuroku 2012bolevidovaný
na úrade práce, mal zdravotné problémy, vyskočilo mu rameno. Je pravdou, že v čase keď pracoval v
zahraničí mal dobré príjmy, tvrdí, že vtedy výživné platil. Keď bol v cudzine komunikoval s poškodenou
prostredníctvom SMS správ, prostredníctvom kódu ktorý jej zasielal si mohla vybrať peniaze. Na otázku,
či ho vyzývala, že je potrebné platiť leasing, uviedol že to bolo spomenuté, v uvedenom období vyplatil

vyše 12 800 euro exekútorom. Uvedené auto za ktoré poškodená údajne platila, platil on 3 roky a
bolo mu odňaté leasingovou spoločnosťou. Je pravdou, že auto bolo zobraté na meno poškodenej. Na
otázku prokurátorky uviedol, že poškodená vždy dostala peniaze na výživné, na papieri bolo uvedené,
že je to na výživné. Na otázku samosudcu, aby uviedol, ukázal na číslo listu 43, kde je to uvedené,
uviedol, že otec jej predával peniaze osobne. Otec to môže potvrdiť. Na otázku prokurátorky uviedol,

že jeho otec si viedol o tom evidenciu. Na otázku prokurátorky, či od podania obžaloby v marci 2016
výživné platí, uviedol, že od augusta 2015 bolo výživné zvýšené, uviedol, že je nezamestnaný, tento
rok zaplatil otec. Zaplatil 300 euro, v marci 2016. Od marca 2016, keďže je nezamestnaný, výživné
nezaplatil. Je evidovaný na úrade práce od augusta 2016. Od mája 2016 je nezamestnaný. Posledným
zamestnávateľom bolo Tesco, pracovný pomer s ním zrušili. Bolo to v skúšobnej dobe, bolo to ku 17.

05. 2016. V auguste 2016 sa zaevidoval, pretože dovtedy si hľadal prácu. V tej dobe dostal aj trestný
rozkaz v tejto veci, v prípade, že bude odsúdený nebude sa môcť u nijakého zamestnávateľa v Českej
republike zamestnať. Keď dostal trestný rozkaz, nerozprával sa s poškodenou o tejto veci, že peniaze išli
na výživné, nie na leasing, s poškodenou sa o tomto nedá rozprávať. Konfrontáciu pred vyšetrovateľom
z tohto dôvodu odmietol, podľa jeho názoru je to nezmysel, to, že peniaze, ktoré posielal išli na leasing.

Na otázku samosudcu, že je zaujímavé, že na žiadnom doklade v spise to nie je uvedené, uviedol, že to
nie je uvedené ani na bankových transferoch. Bankové transfery vybavoval cez víkendy, v pracovných
dňoch dlho pracoval. Osobne nedával poškodenej žiadne peniaze. Potom čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že poškodenej osobne dal nejaké peniaze, tiež jej
matka; uviedol, že áno, dostávala to matka poškodenej. Myslel to tak, že osobne to preberala z ruky do

ruky od niekoho iného. Na otázku prokurátorky, koľko podľa jeho názoru poškodenej dlhuje na výživnomuviedol, že cez Western Union poslal sumu 2 229 euro, v priebehu rokov 2013, 2014 poslal 5 612 eura.
Na otázku prokurátorky, že vo výsluchu 04. 01. 2016 uviedol, že chce dlžné výživné zaplatiť a čo preto
urobil, uviedol že rozprával sa o tom s otcom, je absurdné, že by poškodená splácala motorové vozidlo.

Na otázku samosudcu, či splácal nejaký leasing uviedol, že asi do roku 2008. Bolo to vozidlo Sharan
o ktorom sa rozprávajú v hodnote do 10 000 euro. Od roku 2009 nesplácal žiaden leasing. Splácal
rôzne exekúcie z bánk. Súviselo to s bankovými úvermi. Na otázku samosudcu, že podľa materiálov
poškodenej, ktoré doložila do spisu vyplýva, že od roku 2011 na ten leasing niečo splácala ona a niečo
on, uviedol, že tabuľku v spise videl len zbežne. Vyšetrovateľ mu odmietol túto dať. Na ďalšiu otázku

prečo, ako vyplýva z tej tabuľky, že napríklad 19. 08. 2011 poslal finančné prostriedky nielen na výživné,
ale aj na leasing, pričom suma prevyšovala mesačné výživné, prečo to urobil, uviedol, že vždy posielal
túto sumu 200 euro. Vždy jej posielal peniaze vo vyššej sume ako bolo určené výživné. Ak poslal niečo
navyše, vždy to bolo na výživné. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadril prečo podľa jeho názoru podala
poškodená trestné oznámenie za neplatenie výživného od 1. 1. 2009 až v roku 2014, uviedol že už
aj predtým sa vyhrážala poškodená, že to má ako príučku od jej brata. Na ďalšiu otázku, že z výpisu

SMS komunikácie a mailovej komunikácie z roku 2014 vyplýva, že mal mať vedomosť, že poškodená
spláca leasing, uviedol, že poškodená posielala SMS správy, že potrebuje peniaze, peniaze jej posielal.
Pripúšťa, že tam bolo spomenuté, že peniaze potrebuje aj na leasing.

Svedkyňa X. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 08. 2016, okrem iného, uviedla že neplatenie výživného

súviselo s tým, že obžalovaný si zobral viaceré pôžičky, potom exekútori naháňali ju, bola dohoda medzi
nimi, že bude posielať 200 euro, z čoho bude 82,98 eura na výživné a zvyšok bude na splácanie dlžôb.
Toto teraz samozrejme, obžalovaný popiera. Zrazu takáto dohoda nie je, má o tom aj písomný dôkaz vo
forme SMS správ, iný dôkaz nemá, pretože obžalovanému uverila, že dodrží slovo. Obžalovaný posielal
to výživné spolu s lízingom podľa jeho možností, keď mal peniaze poslal, keď peniaze nemal neposlal.

Finančné prostriedky posielal nepravidelne. Za 2 roky poslal možno dohromady 300 euro na výživné. Je
pravdou, že do podania obžaloby poslal sumu 2 240 eura a na výživnom zostal dlhovať 5 478,40 eura.
Na otázku prokurátorky, aby sa poškodená vyjadrila, že obžalovaný nevie o žiadnom splácaní leasingu,
uviedla, že to nie je pravda. Obžalovaný v roku 2014 určite vedel, že z peňazí, ktoré zasielal sa spláca
aj leasing. Auto, ktoré sa bralo na leasing kupoval on, v tej dobe ona ani auto nešoférovala. Toto auto

bolo jeho, auto mu neskôr vzali. Tento leasing zostal písaný na jej osobu, preto exekútori naháňali ju.
Obžalovaný bral auto na jej osobu, vtedy bola tehotná, na aute jazdil on. Obžalovaný zaplatil naposledy
na výživné vo februári 2016 200 euro. Od podania obžaloby obžalovaný nezaplatil na výživné nič. Na
otázku prokurátorky, či otec obžalovaného jej dával nejaké finančné prostriedky od obžalovaného a či
bolo povedané na aký účel, uviedla, že ak tento dal nejaké peniaze povedal, že sú to peniaze od neho

osobne pre vnuka. Na otázku, aby sa vyjadrila listinnému dôkazu na číslo listu 42, uviedla, že tieto
peniaze na základe dohody sa delili, dohodli sa že prioritné bude zaplatenie leasingu. V prípade, že
obžalovaný poslal napríklad 80 euro zaplatil sa z toho leasing. Viedla si k tomu tabuľku, ktorú pripojila do
spisu. Podľa jej názoru otec obžalovaného vedel, že z peňazí ktoré doniesol sa spláca aj leasing. Taktiež
mu hovorila, že spláca leasing. Tvrdí to aj napriek tomu, že obžalovaný hovorí, že otec o tom nevedel.

V čase neplatenia výživného obžalovaným syn netrpel núdzou, bývala u rodičov ktorí jej pomáhali.
Obžalovaný výživné neplatí ani po podaní obžaloby. V poslednej dobe obžalovaný neposiela synovi ani
žiadne darčeky. Hovorí o období od marca 2016. Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že medzi
nimi nebola žiadna taká dohoda ako uviedla vo svojej výpovedi poškodená. Na hlavnom pojednávaní
dňa 07. 12. 2016 svedkyňa X., okrem iného, uviedla, že od posledného pojednávania obžalovaný z

dlžného výživného nezaplatil nič, obžalovaný poslal synovi darček k narodeninám. Po predchádzajúcom
pojednávaní jej začal obžalovaný v súvislosti s tým lízingom vypisovať SMS správy, že vtedy klamal.
Vytlačené SMS správy boli založené do prílohovej obálky na číslo listu 213. Na otázku samosudcu kedy
sa doplatil leasing uviedla, že 10. 06. 2015. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že leasing je doplatený.
V prípade, že by potom obžalovaný riadne platil výživné, bolo by to zarátané ako zaplatené výživné.

Posledné výživné, po dlhej dobe, poslal 29. 02. 2016.

Svedok W. W., otec obžalovaného, okrem iného uviedol, že obžalovaný mu posielal peniaze do roku
2011. Posielal to prostredníctvom Western Union. Tieto peniaze mal prednostne poukázať na splatenie
dlhov, ktoré mal, mal viacero dlhov. Hovoril mu, že kde má dať tie peniaze. Prostredníctvom svojho

účtu peniaze vyplácal exekútorom. Na otázku prokurátora, či nejaké peniaze vyplácal aj na výživné,
uviedol že niečo áno, ale nebola to vysoká suma. Mohlo to byť 500 - 600 euro. Zo strany obžalovaného
nebolo povedané, že existujú určité prioritné pohľadávky. Pokiaľ má vedomosť niekedy vo februári 2016
obžalovaný poslal na výživné 200 euro. Na otázku samosudcu uviedol, že nemá vedomosť o dohodemedzi obžalovaným a poškodenou ohľadne peňazí ktoré posielal, že sa z nich bude hradiť leasing a
výživné. Po roku 2009 je v podstate stále v kontakte s poškodenou cez vnuka. Je pravdou, že nejaké
peniaze dával aj poškodenej, peniaze dával aj zo svojho. Na otázku samosudcu z čoho pochádzali

dlžoby obžalovaného, uviedol že ho oklamali nejakí ľudia, súviselo to aj s nejakými poplatkami ktoré
nezaplatil. Nemá vedomosť, že poškodená splácala nejaký leasing za obžalovaného. Na otázku obhajcu
uviedol, že nebol v kontakte s veriteľmi obžalovaného. Nevie vyčísliť sumu, ktorú dal poškodenej, nemá
na to doklady. Na otázku samosudcu uviedol, že väčšinou to bolo tak, že nemal presné inštrukcie od
obžalovaného aké dlžoby má zaplatiť, väčšinou to riešil sám na základe vlastného rozhodnutia čo komu

uhradí. Niekedy mal pokyn od obžalovaného, že má platiť aj dlžoby aj výživné. Na otázku obhajcu
uviedol, že poškodená vedela, že platí dlhy obžalovaného, nežiadala od neho peniaze na výživné.
Na čísle listu 42 - 45 sa nachádzajú listinné dôkazy predložené poškodenou, ktoré preukazujú prevzatie
sumy 2 040,02 eura poškodenou od obžalovaného z titulu vyživovacej povinnosti, posledná suma ktorá
bola zaslaná bola suma 200 euro zo dňa 29. 02. 2016.

Na čísle listu 102 sa nachádza správa Hornonitrianskych baní Prievidza a. s.; zo dňa 09. 01. 2015
z ktorej vyplýva že obžalovaný bol ich zamestnancom v období od 20. 01. 2009 do 11. 11. 2009 v
pozícii baník v podzemí, pracovný pomer bol ukončený dohodou na základe žiadosti obžalovaného.
Vyživovaciu povinnosť podľa správy z 19. 06. 2014 (číslo listu 103 ) obžalovaný nenahlásil.

Na čísle listu 143 - 158 sa nachádza e-mailová komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou v
období od 20. 03. 2013 do 14. 11. 2014. Z obsahu komunikácie vyplýva, že poškodená opakovane, až
dokonca uvedenej komunikácie, žiadala obžalovaného okrem platenia výživného aj uhradenie leasingu.
Z komunikácie vyplýva, že obžalovaný neuvádzal že leasing je zaplatený.

Na čísle listu 193 sa nachádza prehľad platenia výživného a leasingu, ktorý predložila na hlavnom
pojednávaní do spisu poškodená. Z uvedeného vyplýva, že na výživné obžalovaný zaplatil sumu 2
040,02 euro, poslednú sumu zaslal 200 euro dňa 29. 02. 2016. Podľa materiálov poškodená zaslala
sumu 5 464,88 euro na úhradu leasingu, na úhradu leasingu obžalovaný zaslal sumu 3 390,08 eura.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a uvedeným konaním
naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný za obdobie od 1. 1. 2009 do vyhlásenia rozsudku dňa 07. 12. 2016 zaplatil
poškodenej z titulu výživného len sumu 2 240 eura, čím jej zostal dlhovať za uvedené obdobie na
výživnom sumu 6 918,40 eura. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný si úmyselne
neplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu v akom mu bola stanovená súdnymi rozhodnutiami ktoré

sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný v žalovanom období bol zamestnaný,
mal dostatočný príjem a v prípade keď nepracoval bolo to spôsobené tým na základe vlastného
rozhodnutia. Obrana obžalovaného, ktorú v konaní zvolil, že v skutočnosti má zaplatené výživné za
žalované obdobie, respektíve dlhuje na výživnom len minimálnu sumu a to preto že peniaze, ktoré
zaslal poškodenej z cudziny na zaplatenie leasingu za auto, boli v skutočnosti zaslaným výživným

poškodenej, bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami poškodenej, či už v prípravnom konaní alebo
na hlavnom pojednávaní. Jednoznačne potvrdila dohodu s poškodeným, podľa ktorej jej obžalovaný
zasielal sumu 200 euro, z čoho suma 82,98 euro predstavovalo výživné a zvyšok sumy do 200 euro slúžil
na splácanie leasingu a ďalších exekúcií, ktoré mal obžalovaný, ktorý v tom období pracoval v cudzine
v Anglicku. Nepriamo obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje aj mailová komunikácia

na číslo listu 143 - 158, ktorá preukazuje, že z peňazí, ktoré obžalovaný zasielal z cudziny bol splácaný
aj leasing. Taktiež treba poukázať na to, že tieto skutočnosti (uvádzané poškodenou) potvrdzujú aj
SMS správy, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke na čísle listu 213. Ďalším nepriamym dôkazom
je aj výpoveď svedka Dušana Dika - otca obžalovaného, na hlavnom pojednávaní, ktorý nepotvrdil
tvrdeniaobžalovaného,naopakuviedol,žezpeňazí,ktorénazákladežiadostiobžalovanéhoodovzdával

poškodenej, bolo na výživné len 500 - 600 euro, väčšina peňazí išla na splácanie dlhov obžalovaného
z predchádzajúceho obdobia. V súvislosti s neplatením výživného treba poukázať na tú skutočnosť, že
vyživovacia povinnosť je prednostnou pohľadávkou a na základe toho bolo povinnosťou obžalovaného v
prvom v rade si plniť túto vyživovaciu povinnosť, pretože neboli zistené žiadne také skutočnosti, že by vobdobíod1.1.2009do7.12.2009tútovyživovaciupovinnosťplniťnemal.Vzhľadomnato,ževykonané
dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú zo
spáchania trestnej činnosti, obžalovaný bol uznaný za vinného zo žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa na neho ako
keby nebol odsúdený. Po 1. 1. 2010 nebol postihnutý v priestupkovom konaní, správa z miesta bydliska
bližšie skutočnosti o obžalovanom neuvádza.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona (pri neexistencii priťažujúcich ani poľahčujúcich okolností) súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody 16 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 28 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti,
lebo v opačnom prípade by hrozilo, že podmienečne odložený trest v trvaní 16 mesiacov by mohol
vykonať vo výkone trestu. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú

nebezpečnosť konania obžalovaného a je potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi
obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.