Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/700/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201645
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711201645.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu O. S., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX G., J. X/X, zastúpeného splnomocneným zástupcom O. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX G., V. č. XX/X, proti žalovanej C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X., J. T. č. XXXX/
XX, toho času bytom XXX XX D., ul. D. č. XXX, o zaplatenie 12 746,46 € istiny s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C 14/2011-253 zo dňa 20. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 12 746,46 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne, počítajúc od 23. 02. 2011

až do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 12 746,46 € s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok na neho
prešiel na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 01. 2011.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že svojim predchádzajúcim
rozsudkom č.k. 7C 14/2011-127 zo dňa 21. 02. 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C
14/2011-131 zo dňa 21. 01. 2013 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú istinu s
príslušenstvom, avšak na základe odvolania žalobkyne a žalovaného bol jeho predchádzajúci rozsudok
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 248/2013-186 zo dňa 27. 03. 2014 zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd tak aj vzhľadom na právne závery zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu sa
premlčal v štvorročnej premlčacej lehote v zmysle § 397 v spojení s § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietol, že okresný súd
nesprávne vyhodnotil postavenie strán sporu, keď sa priklonil k názoru, že ide o obchodno-právny vzťah.
Konanie sa má podľa neho riadiť Občianskym zákonníkom, preto rozhodnutie považuje za nesprávne a

nespravodlivé. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť
zaplatiť mu ním uplatňovaný nárok aj s príslušenstvom, pretože nárok premlčaný nie je.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.5. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 20. 05. 2015, voči ktorému podal odvolanie žalobca dňa
18. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470
CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď
§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016
a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že
ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade
týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými

dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď
závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 CSP z dôvodov vymedzených v
odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP, a na pojednávaní dňa 22. 06. 2017 rozsudok okresného súdu
podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, nakoľko mal na
to, že je potrebné zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom, ktorý skutkový stav veci zistil v
dostatočnom rozsahu, odvolací súd sa od skutkových zistení okresného súdu neodklonil, avšak okresný

súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu.

10. Okresný súd založil svoje napadnuté rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva o úvere
uzavretámedzispoločnosťouTRIFINs.r.o.,ažalovanouT222zodňa26.09.2006jezmluvouuzavretou
v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Keďže predmetná zmluva bola určená súdnym rozhodnutím

(právoplatným) za neplatnú, pričom na jej základe sa plnilo, vzniklo právo na vydanie plnenia. Plnenie
na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu, čím vzniká
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd
však premlčaciu dobu posudzoval pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa,

keď došlo k plneniu (§ 394 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na základe právnej úpravy Obchodného
zákonníka následne potom okresný súd vyvodil, že nárok žalobcu je premlčaný, a to napriek tomu, že
žalovaná popierala, že by dňa 20. 09. 2006 pri podpise zmluvy peniaze od spoločnosti TRIFIN s.r.o.
prevzala. Zo Správy Daňového úradu v Banskej Bystrici bolo preukázané, že dňa 26. 09. 2006 bol v
pokladni uhradený za žalovanú daňový nedoplatok vo výške 299 638,- Sk v pôvodne platnej mene.

Svedok W.. C., v čase uzavretia zmluvy o úvere konateľ spoločnosti TRIFIN s.r.o., na pojednávaní
pred okresným súdom potvrdil, že vo všeobecnosti sa postupovalo pri poskytovaní pôžičiek tak, že sa
peniaze dali práve do rúk klientom, ale ak mali nejaké pohľadávky, napr. voči daňovému úradu, išli s
klientom a za jeho prítomnosti ich vyplatili. I žalovaná na pojednávaní pred okresným súdom dňa 23. 06.
2014 potvrdila, že bola vyplatená suma 300 000,- Sk v pôvodne platnej mene na uvedenom daňovom

úrade a 50 000,- Sk v pôvodne platnej mene na katastri. Takto mal okresný súd za preukázané, že
finančné prostriedky z úverovej zmluvy vo výške zaplateného daňového nedoplatku na Daňovom úrade
v Banskej Bystrici boli poskytnuté žalovanej pri podpise zmluvy t.j. 26. 09. 2006, nakoľko v ten istý
deň bola pohľadávka, ktorú mala žalovaná voči daňovému úradu zaplatená na daňovom úrade. Teda
k plneniu došlo podľa záveru okresného súdu dňa 26. 09. 2006. Keďže žaloba bola podaná na súde

07. 02. 2011 nárok žalobcu sa podľa okresného súdu premlčal v štvorročnej premlčacej lehote (§ 397
Obchodného zákonníka), a to v rozsahu, v akom bola zaplatená pohľadávka na daňovom úrade a v
prevyšujúcej časti žalobca nepreukázal, že zvyšnú sumu vyplatil žalovanej a kedy. Žalovaná už v tom
čase poprela, že by jej zvyšok pohľadávky bol zo strany spoločnosti TRIFIN s.r.o., vyplatený.11. Odvolací súd sa však s právnym záverom okresného súdu o premlčaní nároku žalovanej
nestotožnil. Odvolací súd uznáva, že v zrušujúcom uznesení, ktorým bol zrušený predchádzajúci
rozsudok okresného súdu vyslovil právny záver, na základe ktorého uviedol, že pokiaľ ide o otázku
premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy, použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania

je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanovení § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré
ustanovenia o premlčaní v Obchodnom zákonníku nie sú ustanoveniami dispozitívnymi, ale kogentnými.
V tejto súvislosti poukázal odvolací súd i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo 2/2000. V
dôsledku nejednotnej rozhodovacej činnosti nielen súdu odvolacieho, ale i v rámci všeobecných súdov
SR však došlo až novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 účinnou od 01.05.2014 k
precizovaniu právnej úpravy týkajúcej sa duálnosti aplikácie obchodnoprávnych a občianskoprávnych

noriem na spotrebiteľské vzťahy, a to doplnením ustanovenia §-u 52 ods. 2 o tretiu vetu.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Predmetná právna úprava prekonala dovtedajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného

zákonníka na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zásadnú zmenu, ktorá
má závažné dôsledky. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému
zákonníka. Uvedená novela mala za účel zjednotiť rozdielnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov
vzhľadom na dualistický systém záväzkového práva na Slovensku. Odvolací súd je vzhľadom na
uvedenú právnu úpravu povinný prihliadať na ust. §-u 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a

keďže právne predpisy, ktorých súčasťou je uvedená novela nemajú prechodné ustanovenia, potom od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj sp. zn. 8MCdo 13/2014).

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd aplikujúc ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nepovažuje nárok žalobcu za premlčaný. Z
vykonaného dokazovania pred okresným, ako aj odvolacím súdom vyplynulo, že v konaní vedenom
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 13C 72/2008 sa súd zaoberal prejudiciálnou otázkou, a to
platnosťou zmluvy o úvere T 222, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver spoločnosťou TRIFIN
s.r.o vo výške 400 000,- Sk v pôvodne platnej mene ( uzavretej dňa 29. 06. 2006 ) a v súvislosti

s tým, aj otázkou platnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzatvorenej medzi tými
istými účastníkmi. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd v uvedenom konaní k záveru, že
zmluva o úvere ( zo dňa 29.06.2006 ) a zmluva o zabezpečení záväzku ( zo dňa 29.06.2006 ), sú
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. Rozsudok Okresného súdu Zvolen
č.k. 13C 72/2008 zo dňa 26. 04. 2010 nadobudol právoplatnosť 22. 12. 2010. Až právoplatnosťou

tohto rozsudku sa účastníci zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 29.06.2006 v
uvedenom konaní dozvedeli, že tieto zmluvy sú absolútne neplatné, zrušujú sa od počiatku, teda, že
im vzniklo právo domáhať toho, čo si podľa nich vzájomne plnili, vydania bezdôvodného obohatenia.
Rozsudkom okresného súdu Zvolen zo dňa 26. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12.2010súdurčil,ževýlučnouvlastníčkoupredmetnéhobytuježalovaná.Vzmysletaktourčenejabsolútnej
neplatnosti právneho úkonu vznikla povinnosť obidvom účastníkom zmluvy vrátiť si plnenia. Žalovanej
bolo vrátené vlastnícke právo k predmetného bytu a vznikla jej tak povinnosť vrátiť veriteľovi teda

spoločnosti TRIFIN s.r.o. poskytnutú sumu. Spoločnosti TRIFIN s.r.o. vzniklo právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré právo prešlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
dňa 26. 01. 2011 na žalobcu. DŽalobca podal žalobu na súde dňa 07. 02. 2011, v priebehu plynutia
dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto jeho právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčané.

17. Na základe vyššie uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu spočívajúceho v tom, že nárok
žalobcu premlčaný nie je, odvolací súd opätovne posúdil nárok žalobcu aj s prihliadnutím na vykonané
dokazovanie okresným súdom, ktoré v primeranom rozsahu zopakoval a doplnil na pojednávaní dňa 22.
06. 2017, a na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

18. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 12 746,46 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia nakoľko žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 01. 2011 nadobudol
pohľadávku voči žalovanej od spoločnosti TRIFIN s.r.o.. Spoločnosť TRIFIN s.r.o., ako dodávateľ uzavrel
so žalovanou ako spotrebiteľkou zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva,
predmetom ktorej bol byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Tieto zmluvy boli uzatvorené dňa 26. 09.

2006. V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen č.k. 13C 72/2008 boli vyššie uvedené zmluvy
prejudiciálne posúdené ako absolútne neplatné. Rozsudkom okresného súdu Zvolen zo dňa 26. 04.
2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2010 súd určil, že výlučnou vlastníčkou predmetného
bytu je žalovaná. V zmysle takto určenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu vznikla povinnosť
obidvom účastníkom zmluvy vrátiť si plnenia. Žalovanej bolo vrátené vlastnícke právo k predmetného

bytu a vznikla jej tak povinnosť vrátiť veriteľovi teda spoločnosti TRIFIN s.r.o. poskytnutú sumu.
Spoločnosti TRIFIN s.r.o. tak vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré právo
prešlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 26. 01. 2011 na žalobcu. V čl. II zmluvy
o postúpení pohľadávky postupca na základe § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpil svoju
pohľadávku voči dlžníkovi uvedenú v bode I. tejto zmluvy v celkovej výške 12 746,46 € postupníkovi,

ktorý túto pohľadávku postupcu v uvedenej výške prebral. S uvedenou postúpenou pohľadávkou prešlo
na postupníka aj príslušenstvo tejto pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. Žalobca sa teda stal
veriteľom žalovanej, pokiaľ ide o pohľadávku, ktorú mala voči postupcovi TRIFIN s.r.o., Trenčín, keďže
postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené oznámením zo dňa 26. 01. 2011, ktorú skutočnosť
žalovaná ani nespochybnila.

19. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14. 01. 2010, ktorú adresovala spoločnosť
TRIFIN s.r.o., žalovanej, súd zistil, že oznámil žalovanej, že voči nej eviduje peňažnú pohľadávku vo
výške 12 746,46 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 26. 09. 2006 do zaplatenia z titulu
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na jej strane došlo v dôsledku rozsudku Okresného súdu Zvolen

č.k. 13C 72/2008 zo dňa 26. 04. 2010.

20. Zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 13C 72/2008 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26. 04. 2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2010 súd určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
bytu č. 9 v bytovom dome na ulici J. T. súp. č. XXXX vchod XX na treťom poschodí v meste X. pre k.ú.

X. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je žalobkyňa.

21. Zo zmluvy o úvere č. T 222 zo dňa 26. 09. 2006, ktorá bola ako dôkaz predložená aj v konaní
vedenompredOkresnýmsúdomZvolenč.k.13C72/2008súdzistil,že zmluvnéstrany,atožalovanáako
dlžníčka a TRIFIN s.r.o., ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z čl. II uvedenej zmluvy vyplýva, že veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy poskytol žalovanej úver vo
výške 400 000,- Sk v pôvodne platnej mene s mesačnými poplatkami vo výške 16 000,- Sk v pôvodne
platnej mene. Z čl. III bod 1 tejto zmluvy ďalej vyplýva, že istina úveru bola splatná do 26. 09. 2007 s
možnosťou predčasného splatenia.

22. Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 26. 09. 2007 ďalej súd zistil, že
zmluva bola uzavretá medzi dlžníčkou - žalovanou a veriteľom - TRIFIN s.r.o. podľa § 553 Občianskeho
zákonníka. Podľa čl. I. Zmluvy sa uvedeného dňa strany dohodli na obsahu zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku bytu č. X, v bytovom dome na ul. J.T. súp. č. XXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu,
zapísaných na LV č. XXXX v celosti patriaci dlžníčke. Z čl. II Zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi na základe
zmluvy o úvere T 222 zo dňa 26. 09. 2006 úver vo výške 400 000,- Sk v pôvodne platnej mene a podľa

čl. III na zabezpečenie uspokojenia tejto pohľadávky veriteľa špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy dlžník
previedol v prospech veriteľa do doby splnenia predmetných záväzkov voči veriteľovi vlastnícke právo
k nehnuteľnému majetku opísanému v bode I tejto zmluvy.

23. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica súd ďalej zistil, že dlžníčka - žalovaná mala daňové

nedoplatky na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností splatné v roku 2003 vo výške 10 463,85 €,
splatné v roku 2004 vo výške 10 054,89 € a sankčný úrok splatný v roku 2005 vo výške 44 048,43 €.
Na nedoplatok vo výške 315 234,- Sk v pôvodne platnej mene, čo predstavuje 10 463,85 € bolo dňa
10. 10. 2003 zriadené záložné právo na nehnuteľnosť daňového dlžníka uvedeného v k.ú. X. na LV č.
XXXX a dňa 02.12. 2003 pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Koc bolo začaté daňové exekučné konanie
na predaj uvedenej nehnuteľnosti. Dňa 26. 09. 2006 bol v pokladni Daňového úradu Zvolen uhradený v

hotovostidaňovýnedoplatokvovýške299638,-Skvpôvodneplatnejmene,čopredstavuje9946,16€,z
dokladu však nevyplýva, kto predmetný nedoplatok uhradil. Rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2006 však bolo
zastavené daňové exekučné konanie na predaj nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. X. ( byt ).

24. Zo správy Stavebného bytového družstva X. súd ďalej zistil, že platby na byt č. X na ul. J. T. XXXX/

XX, XXXX za obdobie od 01. 03. 2007 do 30. 04. 2011 boli predložené v sumárnej analýze platieb. Ako
správca uvedeného bytu zasielali vlastníčke bytu, teda žalovanej poukážky s predtlačenými sumami.

25. Žalobca na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že zotrváva na svojich písomných
vyjadreniach ako aj výpovediach, ktoré učinil pred súdom okresným a zotrval na tom, že na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky sa stal veriteľom žalovanej, pokiaľ ide o pohľadávku, ktorú mala voči
postupcovi TRIFIN s.r.o.. Dlh žalovanej podľa neho vznikol z titulu bezdôvodného obohatenia a žalovaná
napriek výzve na túto výzvu nereagovala. Žiadal tiež priznať 9% ročný úrok z omeškania od 26. 09.
2006, ktorý si vyčíslil podľa toho, ako istinu prevzal.

26. Žalovaná na pojednávaní pred odvolacím súdom opätovne uviedla, že nárok žalobcu neuznáva,
nechápe prečo sa opakovane žalobca domáha peňazí, pretože spoločnosť TRIFIN s.r.o jej žiadne
peniaze nedala, všetko s nimi uzatvárala vrátane zmluvy o úvere pani V. - jej sestra, ktorá je však už 4
roky po smrti, preto sa k uvedenému nechcela vyjadrovať. Žalovaná na dotaz súdu, aby vysvetlila rozpor
medzi svojou výpoveďou zo dňa 26. 04. 2010 v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen č.k. 13C

72/2008, na ktorom potvrdila, že mala nedoplatok na daniach a zároveň tvrdila, že s konateľom TRIFIN
s.r.o. zložili 350 000,- Sk v pôvodne platnej mene a na katastri 50 000,- Sk v pôvodnej platnej mene,
uviedla, že konateľ spoločnosti TRIFIN s.r.o. bol na daňovom úrade sám a jej žiadne peniaze do ruky
nedal. Koľko konateľ na daňovom úrade vyplatil nevedela uviesť. Následne potvrdila i to, že zmluvy,
ktoré boli predmetom konania pred Okresným súdom vo Zvolene, ešte v roku 2008 ona síce uzatvárala,

ale všetko okolo nich zabezpečovala jej sestra pani V..

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Z vykonaného dokazovania pred okresným a odvolacím súdom vyplýva, že na základe uzavretej
zmluvy o úvere medzi spoločnosťou TRIFIN s.r.o. a žalovanou, na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 13 277,57 €, žalovaná uhradila spoločnosti TRIFIN s.r.o. sumu 531, 10 € (16 000,-
Sk v pôvodne platnej mene). Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Keďže

žalovanej bolo vrátené vlastnícke právo k bytu ( rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/72/2008
zo dňa 26.04.2010, právoplatný dňa 22.12.2010 v konaní, v ktorom boli prejudiciálne, zmluva o úvere
a zmluva o zabezpečení záväzku, posúdené ako absolútne neplatné ), potom bolo i povinnosťou
žalovanej vrátiť spoločnosti TRIFIN s.r.o. ním poskytnutú sumu ( § 457 Občianskeho zákonníka ) vo
výške 12 746,46 € ( 13. 277,57 - 531,10 ), ktorá pohľadávka prešla na žalobcu na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 01. 2011. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd preukázanú

najmä zo správny z Daňového úradu Banská Bystrica, podľa ktorej žalovaná - dlžníčka mala daňové
nedoplatky na dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti splatné v roku 2003 vo výške 10 463,85 €,
splatné v roku 2004 vo výške 10 054,89 € a sankčný úrok splatný v roku 2005 vo výške 44 048,43 €.
Na nedoplatok vo výške 315 234,- Sk v pôvodne platnej mene, čo predstavuje 10 463,85 € bolo dňa
10. 10. 2003 zriadené záložné právo na nehnuteľnosť daňového dlžníka, teda na žalovanú vedeného v

katastrálnom území L.na LV č. XXXX. Dňa 02. 12. 2003 pod č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Koc bolo začaté
daňové exekučné konanie na predaj uvedenej nehnuteľnosti. Následne však dňa 26. 09. 2006 bol v
pokladni Daňového úradu Zvolen uhradený v hotovosti daňový nedoplatok vo výške 299 638,- Sk v
pôvodne platnej mene, čo predstavuje 9 946,16 € s tým, že tak okresnému ako aj odvolaciemu súdu
sa nepodarilo zistiť, kto uvedený nedoplatok uhradil. Rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2006 bolo zastavené

daňové exekučné konanie na predaj predmetnej nehnuteľnosti, teda predmetného bytu zapísaného na
LV č. 5108 pre k.ú. Zvolen.

34. Ak aj žalovaná namietala, že nikdy neprevzala sumu 400 000,- Sk v pôvodne platnej mene od
spoločnosti TRIFIN s.r.o., je nevyhnuté poukázať na to, že už v konaní vedenom na Okresnom súde

Zvolen č.k. 13C 72/2008 na pojednávaní dňa 26. 04. 2010 potvrdila, že mala nedoplatok na dani a na
Daňovom úrade Zvolen približne okolo 390 000,- Sk v pôvodne platnej mene a potrebovala ho zaplatiť,
aby jej daňový úrad odpustil penále. S konateľom spoločnosti TRIFIN s.r.o. odišla na daňový úrad, kde
zložili sumu 350 000,- Sk v pôvodne platnej mene, následne išli na katastrálny úrad, kde vyplatili ďalších
50000,-Skvpôvodneplatnejmeneakopoplatky.Skutočnosť,žežalovanámalanedoplatoknadaňovom

úrade, bola preukázaná aj vyššie uvádzanou správou daňového úradu. Takto mal súd preukázané, že
zmluvu o úvere zo dňa 26. 09. 2006 žalovaná uzavrela, finančné prostriedky jej spoločnosť TRIFIN s.r.o.
poskytol, a to takou formou, že za ňu zaplatil daňovému úradu sumu 350 000,- Sk v pôvodne platnej
meneanáslednenakatastrálnomúradeďalších50000,-Skvpôvodneplatnejmene. Keďžeztejtosumy
zaplatila žalovaná len sumu 531,10 €, zostala tak nezaplatená suma 12 746,46 €, v ktorom rozsahu súd

žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobca nepreukázal, že sumu 50 000,- Sk v pôvodne platnej mene
vyplatil žalovanej a kedy. Žalovaná pritom poprela, že by jej zvyšok pohľadávky bol zo strany spoločnosti
TRIFIN, s.r.o. vyplatený a vzhľadom na túto skutočnosť v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

35. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani výpoveď žalovanej na pojednávaní pred odvolacím

súdom, kde opakovane uviedla, že spoločnosť TRIFIN s.r.o. jej neposkytla žiadne peniaze, všetko s nimi
uzatvárala a aj zmluvy uzatvárala pani V., jej sestra, ktorá je už takmer 4 roky po smrti. S uvedenou
námietkou žalovanej sa vysporiadal už okresný súd, ktorý v tejto súvislosti jednoznačne poukázal na to,
že zmluvy boli uzavreté žalovanou a pani V. tieto neuzavrela, ani nepodpisovala. Ako svedkyňa nemohla
byť pani V. vypočutá, nakoľko v priebehu konania už trpela vážnymi zdravotnými problémami a zomrela.

Žalovaná neskôr uznala, že zmluvy so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. uzavrela, s tým, že „všetko okolo
nich zabezpečovala pani V.“, ktoré okolnosti neboli žalovanou preukázané, ale ani nemajú právny dopad
na určenie osoby, ktorá zmluva uzavrela. Zároveň žalovaná nevedela na odvolacím súdom položenú
otázku vysvetliť rozpor medzi svojou výpoveďou zo dňa 26. 04. 2010, v konaní vedenom pred Okresným
súdom Zvolen č.k. 13C 72/2008, kedy potvrdila, že mala nedoplatok na daniach a zároveň tvrdila, že s

konateľom spoločnosti TRIFIN s.r.o. zložila 350 000,- Sk v pôvodne platnej mene na daňovom úrade a
na katastri 50 000,- Sk v pôvodne platnej mene, k čomu uviedla, že konateľ spoločnosti TRIFIN s.r.o.
bol na daňovom úrade sám a jej žiadne peniaze do ruky nedal. Nevedela už koľko konateľ na daňovom
úrade vyplatil. Svedok W.. C., v čase uzavretia zmluvy o úvere konateľ spoločnosti TRIFIN s.r.o., napojednávaní pred okresným súdom potvrdil, že vo všeobecnosti sa postupovalo pri poskytovaní pôžičiek
tak,žesapeniazedalipriamodorúkklientom,aleakmalinejaképohľadávkynapr.vočidaňovémuúradu,
išli s klientom a za jeho prítomnosti ich vyplatili. Takto mal súd preukázané, že finančné prostriedky z

úverovej zmluvy vo výške zaplateného daňového nedoplatku na Daňovom úrade v Banskej Bystrici boli
poskytnuté žalovanej pri podpise zmluvy t.j. 26. 09. 2006, nakoľko v ten istý deň bola pohľadávka, ktorú
mala žalovaná voči daňovému úradu zaplatená na daňovom úrade.

36. Aj ďalšie tvrdenie žalovanej na pojednávaní dňa 22. 06. 2017 považoval odvolací súd za účelové,

bez vzťahu k prejednávanej veci, a to vyjadrenie týkajúce sa toho, že spoločnosť TRIFIN s.r.o. žalobcovi
už všetko vyplatila a preto žalovaná nechápe, z akého titulu sa naďalej domáha sumy 12 746,46 € s
prísl.. Žalovaná navrhla vypočuť i svedka pána V., ktorý by potvrdil, že žalobca uviedol, že finančné
prostriedky mu boli zo strany spoločnosti TRIFIN s.r.o. vyplatené. Odvolací súd dokazovanie za účelom
výsluchusvedkapánaV.,nedoplnil,nenariadil,nakoľkotaktonavrhnutýdôkazpovažovalzanadbytočný,
neúčelný bez priameho vzťahu k predmetu konania, ak sám žalobca poprel, že by mu spoločnosť

TRIFIN, s.r.o. akékoľvek finančné prostriedky vyplatila, naopak žalobca podal na predmetnú spoločnosť
trestné oznámenie. Naviac z dosiaľ vykonaného dokazovania zo žiadnych listinných dôkazov, ale ani
z výpovedi strán sporu, či svedkov nevyplynulo, že by po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky
zo spoločnosti TRIFIN, s.r.o. na žalobcu došlo k zaplateniu žalobou uplatňovanej sumy žalobcovi.
Naopak zo zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen č.k. 7C 14/2011-115 zo dňa 10. 12

2012 svedok W.. C. C., ako konateľ spoločnosti TRIFIN, s.r.o., uviedol, že pohľadávku voči žalovanej z
titulu bezdôvodného obohatenia postúpili na žalobcu a tým bola celá záležitosť z ich strany vybavená.
Zároveňodvolacísúddopĺňa,žekvykonaniudôkazuvýsluchomsvedkapánaV.nepristúpilanizdôvodu,
že po výzve žalovanej, aby táto upresnila, k čomu sa má vyjadriť, bol z jej strany daný len dovetok,
že má preukázať, že splnomocnený zástupca žalobcu klame. Takto navrhovaný dôkaz formulovaný

všeobecne, pokiaľ ide o otázku, k čomu sa mal svedok vyjadriť a aké právne skutočnosti resp. skutkové
okolnosti mali byť jeho výpoveďou v konaní objasnené, považuje odvolací súd za dôkaz navrhnutý
neúčelne, bez vzťahu k predmetu konania.
37. V priebehu odvolacieho konania ( po prvom rozhodnutí okresného súdu ) žalovaná žiadala voči
uplatňovanému nároku žalobcom vo výške 12 746,46 € s prísl. započítať sumu 6 100 €, ako zálohové

platby na náklady spojené s prevádzkou bytu v čase od 23. 03. 2007 do 26. 04. 2011. Na pojednávaní
na dňa 22. 06. 2017 pred odvolacím súdom žalovaná výslovne uviedla, že už žiadne peniaze od
žalobcu nechce, trvá len na tom, aby sa spor ukončil. Napriek tomu, že žalovaná na pojednávaní
uviedla, že sa uvedenej sumy voči žalobcovi nedomáha, odvolací súd dopĺňa, že v čase od 23. 03.
2007 do 26. 04. 2011 žalobca nebol vlastníkom predmetného bytu, tento v uvedenom období neužíval,

preto ani k prípadnému vzájomnému započítaniu pohľadávok nemohlo dôjsť. V zmysle ustanovenia
§ 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok
veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a
boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky
medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky,

a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia
byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu
sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon,

sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací
prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá
sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v
rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej
protipohľadávky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Na

základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.03.2007 medzi spoločnosťou TRIFIN s.r.o ako predávajúcim
a O. J., nar. XX.XX.XXXX nadobudol predmetný byt O. J., nie žalobca a žalobca predmetný byt ani
neužíval. Uvedené vyplýva z predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu
Zvolen, sp. zn. 13C/72/2008 na č.l. 11.Je zrejmé, že pokiaľ ide o zálohové platby na predmetný byt
v uvedenom období, ide o pohľadávku, ktorú by mohla uplatniť žalovaná len vo vzťahu k vlastníkovi

bytu, prípadne jeho užívateľovi, ktorým žalobca nie je. Nejde preto o vzájomné pohľadávky medzi tými
istými subjektmi, ak veriteľ jednej pohľadávky nie je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky. Započítanie
v zmysle návrhu žalovanej nespĺňa zákonné predpoklady. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je preto
dôvodná ani námietka žalovanej týkajúca sa absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávkyzaložená na jej tvrdení, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky postupník zmaril vydanie
vzájomne podmieneného plnenia ( sumy 6.100 € ako zálohové platby na náklady spojené s prevádzkou
bytu v čase od 23. 03. 2007 do 26. 04. 2011 - pozn. odvolacieho súdu), ak medzi žalobcom a žalovanou

žiadne vzájomné pohľadávky nevznikli a súčasne nevznikli pokiaľ ide o vyššie uvedené zálohové platby
za byt, ani vzájomné pohľadávky medzi žalovanou a spoločnosťou TRIFIN s.r.o, ak byt v uvedenom
období žalobca, a ani spoločnosť TRIFIN s.r.o nevlastnil a neužíval. Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 26.01.2011 nedošlo k obchádzaniu zákona, ako na to poukazovala žalovaná v odvolaní zo dňa
05.03.2013.

38. Odvolací súd zároveň žalobcovi priznal i príslušný úrok z omeškania vo výške 9% ročne počítajúc
od 23. 02. 2011 do zaplatenia, a nie od 26.09.2006 v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní
bolo zistené, že žalobca nevyzval žalovanú pred podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia
a o tom, že žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie sa žalovaná dozvedela až z doručenej žaloby,
ktorú podal žalobca na súde a ktorú žalovaná prevzala dňa 22. 02. 2011. Do omeškania sa tak dostala

od 23. 02. 2011, v dôsledku čoho súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len od 23. 02. 2011 a pokiaľ
sa žalobca domáhal úroku spätne už od 26. 09. 2006, v tomto rozsahu žalobu zamietol.

39. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd
zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V zmysle §

396 ods. 1 CSP sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie
konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd aplikujúc § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
odvolacím súdom došlo k zmene napadnutého rozsudku tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške týchto

trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).