Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Agneša Néveryová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/292/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207041
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213207041.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : CD Consulting
s.r.o. so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : G. U. bytom X. I.. Ž. XXX/
X , o zaplatenie 826 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 28.3.2013 žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je
prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 826 Euro, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 826
za čas od 25.6.2009 do zaplatenia ,ako aj 6% ročný úrok zo sumy 826 Euro za čas od 8.9.2009 do
zaplatenia , na tom skutkovom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa X.X.XXXX . Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 826 Euro spolu s
0,25% denným úrokom od 25.6.2009 . Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil
0 Euro. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2/ Navrhovateľ v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa
23.12.2015 vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd vzhľadom na právne účinné čiastočné
späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne konanie
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP ( ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej ) . Ostatný uplatnený nárok
žalobcu súd posúdil nasledovne:

3/ Súd v predmetnej veci považoval za potrebné nariadiť pojednávanie za tým účelom, aby zistil
charakter vlastného právneho vzťahu remitenta a žalovaného . Súd vo veciach v ktorých sa uplatňuje
právo zo zmenky alebo šeku je povinný zistiť, či zmenka bola vydaná na zabezpečenie pohľadávky
zo spotrebiteľského vzťahu , či v tomto konkrétnom právnom vzťahu sú také skutočnosti, ktoré tvoria
základ pre prípadne námietky žalovaného proti zmenke . Takáto povinnosť pre súd vyplýva článku I. §
17 ods. 1a 2 ZZŠ. Súd zdôrazňuje , že nariadením pojednávania , súd dal žalobcovi zároveň možnosť ,

aby preukázal, že právny vzťah, z ktorého sa predmetné právo uplatňuje nie je spotrebiteľským vzťahom.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že vyše uvedené nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) 861/2007 ani v súčasnosti platný CSP , súdu neukladá povinnosť odôvodniť uznesenie,
ktorým súd pojednávanie nariaďuje.

3/ Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobcu nemohol, pretože na pojednávanie sa nedostavil.
Jeho právny zástupca svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti za tú podmienku, že v prípade ak žalovaný nebude súhlasiť so žalobou, žiadal
pojednávanie odročiť. Súd toto podanie právneho zástupcu žalobcu nepovažoval za žiadosť o
odročenie pojednávania , pretože nie je v súlade s ust. §-u 183 SP . Toto ustanovenie CSP nepozná
pojem podmieneného súhlasu s pojednávaním bez účasti účastníka. Účastník má právo sa rozhodnúť,
či sa pojednávania ( na ktoré bol zákonným spôsobom predvolaný ) zúčastní . Ak sa rozhodne
nezúčastniť sa pojednávania , má možnosť požiadať o odročenie pojednávania aj to len pri splnení
procesných podmienok podľa § 183 SP, avšak toto ustanovenie OSP za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania nepovažuje nesúhlas protistrany so žalobou.

4/ Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania .

5/ Vzhľadom na takúto procesnú situáciu , súd nezistil žiaden zákonný dôvod na odročenie
pojednávania , vo veci nariadené pojednávanie uskutočnil bez prítomnosti strán sporu a právneho
zástupcu žalobcu .

6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žalobcom predloženej zmenky , (z pripojeného
spisu Okresného súdu Komárno 5Er/174/2011 ) zmluvy o úvere ( ktorú uzatvoril žalovaný s
POHOTOVOSŤ s.r.o. ) zo dňa X.X.XXXX , zmenky zo dňa X.X.XXXX a zistil tento skutkový a právny
stav veci :

7/ Dňa X.X.XXXX bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - Pohotovosť s.r.o.
poskytol úver vo výške 450 Euro žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal tento úver
splatiť 12 mesačnými splátkami po 74 Euro počnúc dňom XX.X. XXXX. V zmluve nie je uvedený úrok,
je uvedený len poplatok vo výške 438 Euro , ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani
RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaný dňa X.X.XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom
ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
sumu 826 Euro a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.6.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad
žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva.

8/ Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. sa toto nariadenie uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

9/ Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

10/ Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

11/ Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti
zmenky) vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú
sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má
platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

12/ Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

13/ Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.

14/ Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

15/ Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po
videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

16/ Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

17/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

18/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na
zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne
zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

19/ Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

20/ Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

21/ Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

22/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

23/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

24/ Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

25/ Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

26/ Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

27/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28/ Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene
alebo zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

29/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30/ Podľa ust. §-u 6 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere , súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

31/ Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

32/ Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd vychádzajúc z ust. článku I.
§ 17 ods. 1 a 2 ZZŠ predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť , ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu.
Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na
určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom
a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových
dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ
zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je
blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude
dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie
právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne - podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto,
aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou
úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a
preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť.
Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky
sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda
záväzne určuje , akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky
v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy je
pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lex
generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva , že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až
uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na vyše uvedené
treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade ak takáto
dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ ( právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ) . Právny úkon je určitý len vtedy,
keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

33/ Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v VÚP pôvodného veriteľa
a to v bode 17, v ktorom sa uvádza : „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej
aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplnení na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j.
keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na základe tejto dohody nevzniklo
platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože je neurčitá dohoda o tom , čo bude tvoriť zmenkovú sumu ,
či všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky ( ktoré môžu
resp. mohli vzniknúť z iného právneho úkonu ). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že
veriteľovi nevzniklo platné vypĺňovacie právo , preto ani platná zmenka nemohla vzniknúť . Žalobcom
predloženú zmenku súd považuje za neplatnú pre absenciu platného vypĺňovacieho práva remitenta. Z
neplatnej zmenky žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú pohľadávku .

34/ Je bezpochybné , že žalobcom predložená zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy , preto túto zmenku treba považovať za spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky
je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej
zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2001, v ktorých
je spotrebiteľ žalovaným . Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo
neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 nariadenia
naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ , čo však neznamená, že súd
má vydať rozsudok, ktorým žalobe vyhovie . Ani z ust. § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych
námietok ex offo, preto súd zastáva názor, že ich skúmať môže . Z uvedeného vyplýva , že súd má
(a judikatúra SD EÚ to aj vyžaduje), ex offo skúmať , či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a
či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

35/ Súd , okrem vyše uvedených , dohodu o vyplnení zmenky podrobil súdnej kontrole aj z toho pohľadu,
či toto zmluvné dojednanie nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné . Súd dospel k záveru, že túto zmluvnú
podmienku treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná
so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu
a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že
predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť
zákona žalovaným ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa
súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej v žiadnom prípade sa nemôže poskytnúť súdna
ochrana. Takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §-u 53 ods.5 OZ súd považuje za neplatnú ,
preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti
blankozmenky. Súd vo svojej činnosti má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej a preto
neplatnej zmluvnej podmienky.

36/ Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej a na zabezpečenie práva vyplývajúceho z tejto
zmluvy bola vystavená predložená zmenka , treba aplikovať aj príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001
Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s
ust. §-u 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona stanovuje, že zmenková suma v
čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s
týmto zákonným ustanovením, pretože ako zmenková suma je uvedená v nej celá úverová istina spolu
s poplatkom . Aj táto skutočnosť ( okrem už z hora uvedených ) podľa názoru súdu má za následok
neplatnosť zmenky podľa §-u 39 OZ pre rozpor so zákonom . Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh
ako nedôvodný zamietol .

37/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože neboli preukázané výdavky, ktoré žalovanému týmto konaním
vznikli ( § 251 CSP ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.