Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204232
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714204232.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Dr.Vl.Clementisa10,protižalovanému:MAJESTYREALITYs.r.o.,sosídlomPoprad,Bajkalská2334/1,
IČO: 36 770 582, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom AK Poprad,
Mnoheľova 830/15, o zaplatenie 8.413,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Poprad č.k. 20Cb/79/2014-52 zo dňa 19.11.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu mu vec vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.879,37 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 5.10.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 785,94 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.413,87
eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že uvedený nárok pozostáva zo sumy 1.879,37 eur za

neuhradené služby a zo sumy 6.534,50 eur za zaplatenie zmluvnej pokuty. Jeho nárok vyplýva z toho, že
sožalovanýmuzatvoril13zmlúvopripojeníavzmyslenichvypožičalžalovanému13ksSIMkariet,ktoré
mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom ale v horeuvedenom
zmysle žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období máj - jún
2012 a porušil tak zmluvné povinnosti v zmysle dodatkov k zmluvám. Žalobca pokusom o pokonávku zo
dňa 20.9.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej

pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval
žiadnou ani čiastočnou úhradou, a preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy
v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 5.10.2012.

Súd v dôvodoch rozsudku konštatoval uzatvorenie zmlúv o pripojení uzatvorených medzi žalobcom a

žalovaným v počte 13 a konštatoval, že žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených
zmlúv za obdobie od mája do júna 2012, čím porušil zmluvné povinnosti. Povinnosťou žalovaného bolo
hradiť dohodnuté výšky mesačného poplatku, ako aj ďalšie služby poskytované žalobcom. Celkovo si
žalobca uplatnil nárok na úhradu sumy 1.879,37 eur, a to za neuhradené faktúry za obdobie mesiaca
máj a jún 2012 a ďalej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z jednotlivých zmlúv v celkovej
výške 6.534,50 eur. Zdôraznil, že žalovaný poukázal na skutočnosť, že mobilné telefóny nevyužíval

na ďalšiu distribúciu, nie je vo vzťahu k žalobcovi súťažiteľom a je mu potrebné poskytnúť ochranu
ako spotrebiteľovi. Poukázal pritom na existujúce rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Sžo/9/2011 a v častiuplatnenej zmluvnej pokuty navrhol žalobu zamietnuť. Súd ďalej citoval ust. § 488 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ust. § 43 ods. 1 - 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 43 ods.
5 písm. b/ uvedeného zákona, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a v súvislosti s úrokom z omeškania
citoval ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, citoval ust. § 544 Občianskeho
zákonníka s tým, že z jednotlivých zmlúv o pripojení zistil, že tieto boli uzavreté medzi účastníkmi
vrátane dodatkov, poukazujúc na existenciu zmluvnej pokuty, kde však nie je uvedené, že ide o dohodu
účastníkov na zmluvnej pokute a navyše zmluvná pokuta mala predstavovať rozdiel medzi bežnou

maloobchodnou cenou mobilných zariadení bez zľavy z ich spotrebiteľskej ceny a kúpnou cenou, za
ktorú žalobca žalovanému mobilné zariadenie odpredal. Žalobca žiadnym spôsobom cenu jednotlivých
zariadení nepreukázal, a preto jeho návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty súd zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov právneho zastúpenia za tri úkony poskytnutej právnej služby po 253,94 eur a 3 x režijný paušál

po 8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ďalej tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ďalej mal za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 6.534,50 eur s
príslušenstvom považoval žalobca za nesprávne a nepreskúmateľné. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva,

aký skutkový stav súd prvého stupňa zistil ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných
pokút a z akého zákonného ustanovenia vychádzal pri rozhodovaní. Dojednanie zmluvnej pokuty ako
zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatkov k zmluvám poskytol
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačných služieb zľavy z kúpnych cien mobilných telefónov a

telekomunikačných zariadení. V žalobnom návrhu v bode II žalobca špecifikoval, na základe ktorého
dodatku, aký mobilný telefón alebo telekomunikačné zariadenie žalovanému odpredal, za akú zľavnenú
kúpnu cenu a aká výška zmluvnej pokuty bola v dodatku dohodnutá. Súčet zmluvných pokút uvedených
v bode II žalobného návrhu predstavuje sumu 6.534,50 eur, ktorú titulom zmluvných pokút žalobca
v konaní požaduje. Zistenie súdu prvého stupňa, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že dohoda o

zmluvnejpokutebolamedziúčastníkmiuzavretá,jenesprávny.Dodatkykzmluvámšpecifikovanévbode
IIžalobnéhonávrhu,vktorýchbolimedziúčastníkmikonaniadohodnutépreprípadporušeniazmluvných
povinnosti zmluvné pokuty predložil žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Súd
prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi boli uzavreté zmluvy vrátane dodatkov, ktoré preukazujú
existenciu zmluvnej pokuty a zároveň uviedol, že sa nejedná o dohodu o zmluvnej pokute, čo považuje

žalobca za rozporuplné. Súd prvého stupňa sa nedôvodne zaoberá skutočnosťou, či výška zmluvnej
pokuty zodpovedá alebo nezodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
alebo telekomunikačného zariadenia. Z obsahu predložených zmlúv a dodatkov jasne vyplýva, že
žalovaný sa uzavretím zmlúv a dodatkov k zmluvám zaviazal dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
Základnou zmluvnou povinnosťou žalovaného bolo platenie cien za poskytnuté služby. Žalobca v

žalobnom návrhu uviedol a predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný porušil zmluvné
povinnosti z uzavretých zmlúv a dodatkov tým, že nezaplatil žalobcovi ceny za poskytnuté služby za
zúčtovacie obdobie máj až jún 2012 vo výške 1.879,37 eur, z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi voči
žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných pokút v súlade s dodatkami k zmluvám. V dodatkoch k
zmluvám sú uvedené povinnosti žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu a špecifikované prípady

vzniku žalobcu na zmluvnú pokutu. Nepriznanie nároku na zaplatenie zmluvných pokút pri preukázaní
podstatného porušenia zmluvných povinností je nesprávne. Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa
nie je zrejmé, či sa súd stotožnil s obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalovaný mal v zmluvných
vzťahoch so žalobcom postavenie spotrebiteľa. Žalobca má za to, že žalovaný nemal v zmluvných
vzťahoch so žalobcom postavenie spotrebiteľa a na danú vec nie je možné aplikovať právne predpisy na

ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Žalovaný nie je
spotrebiteľom a na danú vec je treba aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa
v rozsudku žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka necituje, je teda dôvodné predpokladať, že súd
prvého stupňa na danú vec Obchodný zákonník neaplikoval, a teda vec nesprávne právne posúdil. Dopozornosti dal názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/37/2013-119, kde v
obdobnej právnej veci súd uviedol, že pre výklad obsahu dojednaní v obchodnoprávnych záväzkových
vzťahoch sú relevantné interpretačné pravidlá vyplývajúce z § 266 Obchodného zákonníka. Z obsahu

predložených zmlúv a dodatkov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania boli pre prípad neplatenia
cien za poskytnuté služby dohodnuté zmluvné pokuty. Žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi riadne
neplatil, preto je nárok na zaplatenie zmluvných pokút dôvodný a zo strany žalobcu riadne preukázaný
predloženými listinnými dôkazmi. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie 6.534,50 eur s úrokom z

omeškania 0,05 % denne z uvedenej sumy od 5.10.2012 do zaplatenia a prizná mu tiež náhradu trov
konania.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa
stotožňuje a nesúhlasí s odvolacími dôvodmi. Prvostupňový súd správne uviedol, že zmluvná pokuta,
ktorá tvorí podstatnú časť žalovaného nároku, nebola individuálne dohodnutá, ale dodatky obsahujúce

zmluvnú pokutu boli vyhotovené na už pripravenom formulári žalobcu, ktorého znenie nemohol žalovaný
nijako ovplyvniť. Zmluvnú pokutu vidí žalovaný ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko na
rozdiel od tvrdenia žalobcu zastáva názor, že sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľské zmluvy,
pri ktorých je súd povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Hoci je
žalovaný právnickou osobou, v čase uzavretia jednotlivých zmlúv o pripojení a dodatkov k nim bola

platná a účinná právna úprava, ktorá chráni ako spotrebiteľa aj právnickú osobu. Ide o zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 2 uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný ako právnická osoba požíva ochranu spotrebiteľa a je treba
na ňu hľadieť ako na spotrebiteľa, nakoľko je pre posúdenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu

rozhodujúcadoba,kedydošlokuzavretiuzmluvy,resp.jejdodatkov.Navyše,žalovanýakospotrebiteľpri
zakúpení mobilných telefónov a využití služieb operátora nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Právnickáosobaspredmetomčinnostiodlišnýmakopredmetspotrebiteľskejzmluvynemávporovnanís
dodávateľom o nič lepšie skúsenosti v danej oblasti ako akákoľvek fyzická osoba. Žalobca ako dodávateľ
tovaru a služby bol v tomto prípade v znevýhodnenom postavení, ktoré môže vyvolať nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej
pokuty vyplýva aj zo samotnej výšky požadovaného nároku, keď sankcia za nezaplatenie služieb
niekoľkonásobne prevyšuje nezaplatenú istinu ohľadom neuhradeného hovorného. Paušálna zmluvná
pokuta bola súdmi niekoľkokrát vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, na základe čoho
takéto ustanovenie je absolútne neplatné a súd musí z úradnej povinnosti zamietnuť nárok uplatňovaný

na základe neplatného ustanovenia. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na príslušný právny režim
platný v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a okolnosti prípadu, na základe ktorých
možno vyvodiť, že žalovaný využil tovar a služby žalobcu na svoju osobnú spotrebu ako právnická
osoba, považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne s tým, že nárok na zaplatenie zmluvných
pokút nebol žalobcom riadne preukázaný a odôvodnený. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v plnom

rozsahu potvrdiť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak nevyporiadal sa s
otázkou,čivzťahmedzižalobcomažalovanýmjevzťahomobchodnoprávnymaleboobčianskoprávnym,
a teda, či žalovaný požíva ochranu spotrebiteľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, tak ako to vo svojom vyjadrení poukazuje. Naviac súd síce citoval uzavretie jednotlivých
zmlúvopripojeníaichdodatkov,avšaknezaoberalsajednotlivýmiustanoveniamitýkajúcimisazmluvnej

pokuty najmä z pohľadu, či došlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, či došlo k porušeniu zmluvnej
povinnosti, na základe ktorej žalobca požaduje jej zaplatenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na návrh žalobcu pod bodom III., kde uvádza porušenie zmluvných povinností žalovaným spočívajúce
v tom, že vo vyfakturovanom období máj a jún 2012 tento porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle
dodatkov k jednotlivým zmluvám a to tým, že riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb.

Žalobca teda evidentne vymedzil dôvod, na základe ktorého požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty a
týmto dôvodom sa mal súd zaoberať. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
nedostatočné a naviac rozporuplné, ak na jednej strane konštatuje uzavretie dohody o zmluvnej pokute
a na druhej strane zase hovorí o jej neexistencii. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť pokiaľ ideo otázku posúdenia vzťahu obchodnoprávneho a občianskoprávneho to, že ak spotrebiteľ predstiera, že
je podnikateľom, napr. preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné
takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť

dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. V tomto smere je
takisto treba vykonať dokazovanie, ako je to vyššie uvedené v tomto uznesení s tým, že je potrebné
ustáliť, o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ide.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a v uvedenom rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie za tým účelom, či vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom alebo občianskoprávnym vzťahom, či pri jednotlivých
zmluvách o pripojení a ich dodatkov bola uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, aké porušenie zmluvnej

povinnosti sa sankcionovalo dohodnutou zmluvnou pokutou, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti,
pričom v dôvodoch rozsudku je treba pri každej zmluve uviesť dôvod vyhovenia, či nevyhovenia návrhu
žalobcu. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.