Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: v 1. rade:
L. U. Z.ński - GreenAdvice, IČO: 46 216 693, miestom podnikania Karpatská 754/7, Svidník, v 2. rade: A.
W. S., bytom A. XX, XX-XXX G., Poľsko, právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so
sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8
a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 54632-2/2013-BA zo dňa 18. decembra 2013,
o odvolaniach žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/21/2014-39
zo dňa 04. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/21/2014-39 zo dňa 04.
decembra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/21/2014-65 zo dňa 26. mája 2015 v časti
zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a .

Žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 4S/21/2014-39 zo dňa 04.12.2014 v spojení s opravným uznesením

č. k. 4S/21/2014-65 zo dňa 26.05.2015 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu v 1. rade
o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 54632-2/2013-BA zo dňa 18.12.2013 a
vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2. rade konanie zastavil. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná
zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade - zamestnávateľa a žalobcu v 2. rade - zamestnanca a potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobcovi v
2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa: L. U. Z.ński - GreenAdvice od 01.08.2011 podľa

slovenskej legislatívy.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania
zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia a porušenia zásady dvojinštančnosti
správneho konania, čo nebolo preukázané, netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Podľa
názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutia nemá vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia len z tohto dôvodu by žalobca v 1.
rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z obsahu žaloby bolo podľa názoru krajského
súdu evidentné, že žalobca v 1. rade namietal iné porušenie ako svojich subjektívnych práv, a toporušenie práv zamestnancov. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade,
že prvostupňový správny orgán ani žalovaná neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu
vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové
sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku
na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej
triedy. Tretia časť zákona o sociálnom poistení súčasne v § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná

zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný
stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Z § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci
dokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného
stavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade, že bola
porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je

podľa jeho názoru nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých,
ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom je notoricky známou skutočnosťou,
že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len podrobnejšie
skutkovo a právne odôvodnené. K ostatným námietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v oznámení
žalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd dodal, že žalobca v 1. rade

v žalobách nenamietal porušenie konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto
postup zakazoval ani subjektívne práva žalobcu, ktoré mali byť porušené. Žalobu žalobcu v 1. rade preto
krajský súd ako nedôvodnú zamietol.

Konanie o žalobe žalobcu v 2. rade krajský súd zastavil z dôvodu oneskoreného podania. Z obsahu

administratívneho spisu mal preukázané, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi v 2. rade doručené
dňa 08.01.2014, z doručenky nezistil, že by bolo doručené inej osobe a tento žalobca ani netvrdí, že
mu rozhodnutie nebolo doručené, koniec zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby pripadol
na 10.03.2014. Krajský súd pripustil tohto žalobcu do konania uznesením zo dňa 02.12.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 04.12.2014. Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek

pochybností, že žaloba žalobcu v 2. rade bola podané oneskorene. Zachovanie lehoty v žiadanom
prípade nemôže prichádzať do úvahy z dôvodu, že žalobca v 1. rade žalobu podal včas, pretože iná
fyzická osoba sa nemôže domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
za inú osobu (tvrdiac, že ako zamestnávateľ chráni práva zamestnanca), iba žeby išlo o zákonného
zástupcu maloletého.

Rozsudok krajského súdu napadli spoločne podaným včasným odvolaním žalobca v 1. rade vo veci
samej a žalobca v 2. rade v časti zastavenia konania.

Žalobca v 1. rade uviedol, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo

aj k porušeniu jeho subjektívnych práv. V dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s
udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov, keďže príslušné verejnoprávne
organizácie SR ich odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na
území SR. Pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky
dohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu

sankciami. Žalovaná nad rámec dôvodov podaných odvolaní a zisteného skutkového stavu zamietla
odvolanie žalobcu v 1. rade z dôvodov a skutočností, ktoré boli po prvýkrát žalobcovi v 1. rade
oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V tomto smere mu bolo odňaté subjektívne právo brániť sa
proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito novými dôvodmi a skutočnosťami boli predovšetkým
argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa.

Poukázal na list žalovanej - oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky
vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo dňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný
poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS, Department Ubezpieczen i Sladek) o tom, že v prípade
podania odvolania zo strany žalobcu v 1. rade a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí
rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia

v odvolacom konaní. Namietal tiež, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočnenie kontroly na
preukázanie reálneho výkonu činnosti. Zároveň poukázal na rozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo
dňa 29.01.2014, v ktorom žalovaná jednoznačne konštatovala, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená
vstupovaťdopracovno-právnychvzťahovavýkončinnostizamestnancovžalobcuv1.radejeoprávnenýkontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu záväzné. Závery žalovanej
o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu v 1. rade neobstoja z právneho ani z
praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko jeho zamestnanci pracujú mimo jeho sídla. Žalobca v 1.

rade žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnancov,
ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pri kontrolách, ktoré u žalobcu v 1. rade vykonala organizačná zložka
žalovanej predložil žalobca v 1. rade tzv. reporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov
do práce. Uviedol tiež, že došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, keď pri existencii
rovnakýchpodmienokorganizačnázložkažalovanejvovzťahukporovnateľnýmzamestnancomžalobcu

v 1. rade uplatnila diametrálne odlišný postup. Namietal tiež, že došlo k neprípustnej retroaktivite v
rozhodnutiach žalovanej. Kým kontroly v predchádzajúcich rokoch nezistili žiadne nedostatky, kontrola
vykonaná v marci 2013 už zrazu zistila závažné nedostatky odôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o
zániku sociálneho poistenia zamestnancov, pričom aj podľa Praktickej príručky, na ktorú sa žalovaná
odvoláva je jednoznačne zakotvené, že prípadné zistenia zakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa
aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne.

Žalobca v 2. rade uviedol, že lehotu podľa § 250b ods. 1 O. s. p. nemožno počítať odo dňa rozhodnutia
súdu o pribratí účastníka konania, ale postačuje, ak aspoň jeden z účastníkov správneho konania
podá včas žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Možnosť
správneho súdu pribrať ďalšieho účastníka správneho konania do súdneho konania aj ex offo (z

úradnej povinnosti) bola formulovaná práve za účelom zvýšenia možnosti súdnej ochrany pre všetkých
účastníkov správneho konania. Ak by zákonodarca mienil toto pribratie viazať na dodržanie zákonnej
dvojmesačnej lehoty, stratil by inštitút zakotvený v ustanovení § 250 ods. 1 O. s. p. prakticky svoj
zmysel. Je nepochybné, že zrušením rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť dotknuté viaceré
subjektívne práva žalobcov, v dôsledku čoho aj došlo k ich pribratiu do konania. Uviedli, že žaloba bola z

hľadiska účelnosti a rýchlosti konania podaná len zamestnávateľom, no v celom rozsahu v záujme a na
prospech aj ostatných žalobcov, ako to vyplýva aj z argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe, keďže
napadnutými rozhodnutiami žalovanej sú dotknuté aj subjektívne práva ostatných žalobcov. Ak by sa
lehota podľa § 250b ods. 1 O.s.p. mala počítať rozlične a nie výlučne odo dňa podania žaloby, zakotvil by
to zákonodarca výslovne, ako to v správnom súdnictve zakotvil v prípade lehoty na podanie procesného

návrhu na vstup účastníka do konania podľa § 92 ods. 2 a návrhu na rozšírenie žaloby. Zachovanie
zákonnej lehoty je podstatné len pri návrhu na zmenu účastníkov konania a pri rozšírení žaloby. Dodal,
že vzhľadom na charakter a obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov možno uvažovať aj o tzv.
nerozlučnom procesnom spoločenstve, v dôsledku čoho argumentácia prvostupňového súdu o plynutí
lehoty odo dňa pribratia zamestnancov do konania nemôže obstáť; súd prvého stupňa v takom prípade

mal postupovať podľa § 250 ods. 3 O. s. p., kde sa neuvádza skúmanie otázky zachovania lehoty pre
konanie s takýmito účastníkmi konania.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniam sa žalovaná pridržiavala obsahu svojich doterajších podaní.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.
p."). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Rozhodnutím č. 90771-1/2013-KEM zo dňa 06.09.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla,
že žalobcovi v 2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie ako zamestnancovi zamestnávateľa: Piotr Seweryn Zieliński - GreenAdvice od
01.08.2011 podľa slovenskej legislatívy.Pobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že ňou vykonanou kontrolou nebol
preukázaný reálny výkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca, a preto nemôže podliehať

slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa,
ústredie toto rozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané
zamietla.

Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na podanie žaloby na

preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej
osoby. So zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne
tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,
pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku

aktívnej legitimácie žalobcu.

Ako vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten, kto bol správnym
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri
rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym

žalobcovým právam.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca
v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv
svojho zamestnanca, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutého

rozhodnutia žiadne porušenie jeho subjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne
tvrdenie krajského súdu, že nedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí.Odvolacísúdsapretostotožnilsozáveromkrajskéhosúduotom,žežalobcanebolprocesne
aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 247 O. s. p.

Rovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne
hmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,
pretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie
práv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do
majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné

zamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah
do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej sféry žalobcu
v 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu žalobcu v 1.
rade zamietol.

Žalobcovi v 1. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v tomto
konaní nebol úspešný.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade proti zastaveniu konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací, dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.

Podľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

V zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloby boli podané len

žalobcom v 1. rade.

Žalobca v 2. rade, aj keď ho krajský súd označil ako žalobcu, žalobu nepodal - do konania bol len
pribratý uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na neho ako na účastníka pribratého do konanianahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších
účastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv
na postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení

o pribratí účastníka nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.

Ustanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k pribraným účastníkom konania potrebné vykladať
tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práv takýchto účastníkov byť informovaný o prípadnej zmene
v ich právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutých

rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca v 2. rade bol do konania pribratý z dôvodu, že by ako
zamestnanec a ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého
rozhodnutia žalovanej. Keďže odvolateľ - žalobca v 2. rade môže mať v konaní podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu účastníkom označeným

ako žalobca v 2. rade - pribratým účastníkom konania odmietol. Z tohto dôvodu žalobcovi v 2. rade -
pribratému účastníkovi (krajským súdom označenému ako žalobca) nevzniklo ani právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.