Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314212504
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314212504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. Q. T., W. XX/XX, zastúpený: JUDr. Vladimír Varga, advokát so sídlom Topoľčany, Škultétyho
654/1,protižalovanému:Autoprofit,s.r.o.,sosídlomGalanta,Šaľská743/2,IČO:36239763,zastúpený:
Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, IČO: 36 869 341, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a náhradu majetkovej škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 15C/233/2014-79 zo dňa 1. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.149,58 eura, z toho trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.519,58 eura a iné trovy vo výške 630 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám
právneho zástupcu žalovaného.

III. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým odeskom výroku žalobu žalobcu

zamietol, druhým odsekom výroku žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
vo výške 630 eur a tretím odsekom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 2.521,44 eura k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (pričom v treťom odseku výroku omylom naopak uviedol, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy právneho zastúpenia).

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §

18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vecne odôvodnil tým, že spotrebiteľ má
právo v prípade reklamácie na to, aby táto bola vybavená bezodkladne, pričom v odôvodnených
prípadoch môže vybavenie reklamácie trvať najdlhšie 30 dní. V prípade nedodržania tejto zákonnej
lehoty má spotrebiteľ právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, prípadne požadovať výmenu veci. V danom
prípade mal súd preukázané, že R. M. ako vlastník motorového vozidla, na ktoré plynula zákonná 24
mesačná záručná doba u žalovaného ako predávajúceho reklamoval nim tvrdenú vadu, ktorá spočívala
v nadmernej spotrebe oleja. Na základe tejto reklamácie, ktorá bola vykonaná formou elektronickej pošty

bolo motorové vozidlo dňa 25.3.2011 pristavené do servisu žalovaného, o čom svedčí zákazkový list
č. G 318949. Od uvedeného dňa začala plynúť 30 dňová lehota na vybavenie reklamácie. Uvedenú
reklamáciu žalovaný vybavil tak, že dňa 5.5.2011 a to až na základe dotazu R. M. mu bolo doručené v
prílohe mailu vyjadrenie datované dňom 21.4.2011. Žalovaný v danom prípade aj keď svoje vyjadreniedatoval dňom 21.4.2011 reklamáciu R. M. nevybavil v zákonnej 30 dňovej lehote, pričom z tohto dôvodu
došlo na strane kupujúceho žalobcu k právu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným
odstúpiť. Toto právo žalobcu bolo realizované R. M., ktorému za týmto účelom žalobca dňa 4.11.2010

udelil plnú moc, ktorý dňa 16.1.2012 v svojej mailovej komunikácii s riaditeľkou spoločnosti Mgr. J. X.
uviedol,žeodstupujeodkúpnejzmluvy.Ajnapriekvýhradámžalobcupovažovalsúdzadátum,kedybolo
od zmluvy odstúpené deň 16.1.2012, nakoľko z reakcie žalovaného zo dňa 18.1.2012, ktorú realizoval
jeho právny zástupca je zrejmé, že žalovanému bolo nepochybne jasné, od akej zmluvy R. M. odstupuje,
keďže jednoznačne v svojej reakcii uvádza motorové vozidlo, ktorého sa odstúpenie od zmluvy má týkať.

Jepravdou,žeodstúpenieodzmluvyzodňa16.1.2012neobsahujepresnúidentifikáciuzmluvy,odktorej
je odstupované, avšak odstúpenie od zmluvy ako právny úkon nemusí mať žiadne zákonom vyžadované
náležitosti, podstatné podľa názoru súdu je však to, že druhá strana ktorej je odstúpenie od zmluvy
adresované,viedanýprejavvôleidentifikovať.Poplatnomodstúpeníodkúpnejzmluvyzodňa7.12.2009
došlo k vzniku povinnosti zmluvných strán vrátiť si vzájomne plnenia, teda na strane kupujúceho právo
na vrátenie kúpnej ceny a na strane predávajúceho k vzniku práva na vrátenia motorového vozidla. V

prípade, že si jedna zo zmluvných strán nesplní svoju zákonnú povinnosť vrátiť vzájomne poskytnuté
plnenie, dochádza na jej strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. V prípadoch, keď súd rozhoduje o
uložení povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, pasívne legitimovaným účastníkom je ten, ktorý prijal
plnenie z neplatného právneho úkonu a aktívne legitimovaným účastníkom je ten, v prospech ktorého
sa má vydanie bezdôvodného obohatenia uskutočniť, teda ten, koho majetok sa zmenšil v dôsledku

neplatnosti právneho úkonu. Hoci v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy kúpna zmluva uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným zanikla, nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, pretože žalobca dňa
7.4.2010 motorové vozidlo predal N. M., za kúpnu cenu 10.508 eur, k úhrade ktorej došlo pri podpise
zmluvy, čo zmluvné strany deklarovali v čl. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2010. Z uvedeného je teda
zrejmé, že uzavretím danej kúpnej zmluvy sa v dôsledku trvania záručnej doby dostali do postavenia

spotrebiteľa manželia M., ktorí boli oprávnení si všetky práva spotrebiteľov vrátane práva na reklamáciu
voči žalovanému realizovať vo vlastnom mene a to z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k veci, na
ktorú trvá záručná doba, nemá za následok prerušenie, resp. zánik práv vyplývajúcich zo záruky za
vady. Jej jediným právnym následkom je to, že sa do postavenia spotrebiteľov dostávajú noví vlastníci
motorového vozidla, ktorí môžu realizovať všetky práva vyplývajúce zo záruky za vady. Žalobca nie je

osobou aktívne legitimovanou na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento žalovanému zaplatil
kúpnu cenu 10 508 eur, avšak uvedené motorové vozidlo ešte počas trvania záručnej doby dňa 7.4.2010
previedol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M., za čo mu bola vyplatená kúpna cena vo
výške 10 508 eur. Z uvedeného je teda jednoznačné, že z dôvodu, že nedošlo k zmenšeniu majetku
žalobcu, nie je možné mu priznať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aktívne legitimovanými

osobami v tomto prípade sú manželia M., ktorí žalobcovi na základe neplatného právneho úkonu a to
zmluvy zo dňa 7.4.2010 poskytli plnenie vo výške 10 508 eur. Zmluvu zo dňa 7.4.2010 je potrebné
podľa názoru súdu považovať za neplatnú z toho dôvodu, že na základe platného odstúpenia od zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.12.2009, ktorej právne následky v dôsledku odstúpenia
zanikli od počiatku, nebol ani žalobca, keďže sa z tohto dôvodu nemohol stať vlastníkom, oprávnený

previesť vlastnícke právo na manželov M.. Žalobca by bol osobou oprávnenou domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia až v prípade, keby súdu preukázal, že manželom M. vrátil prijaté plnenie,
ktoré prijal na základe zmluvy zo dňa 7.4.2010. Takto musel súd zaujať stanovisko, že v danom prípade
došlo iba k zmenšeniu majetku manželov M., ktorí však nie sú účastníkmi konania. Súd preto na
základe vyššie uvedeného odôvodnenia dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade nie je osobou

aktívne legitimovanou a preto bolo potrebné jeho návrh zamietnuť. Z tohto dôvodu sa súd preto už ďalej
nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, poukazuje však na to, že v prejednávanom prípade je
potrebné premlčaciu lehotu počítať od odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo dňa 16.1.2012. Podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) súd žalovanému ako procesne úspešnému
účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za

odpor vo výške 630 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.521,44 eura. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov po 270,54 eura a z 2 úkonov po 67,64 eura. K trovám právneho
zastúpenia ďalej prináleží aj režijný paušál 2x po 7,63 eura, 2 x po 7,81 eura, 2 x po 8,04 eura a 3 x
po 8,39 eura. K odmene za jednotlivé úkony právnej pomoci a k náhrade paušálnych nákladov taktiež
právnemu zástupcovi žalovaného patrí DPH, ktorej je platcom.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca odvolanie odôvodnil §205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že nie je aktívne legitimovaný
na vrátenie kúpnej ceny, čo je v rozpore s § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Práve

žalobca je druhou zmluvnou stranou kúpnej zmluvy voči žalovanému a preto je aktívne legitimovaný k
tomu, aby mu žalovaný vrátil na základe zrušenej kúpnej zmluvy zaplatenú kúpnu cenu. Skutočnosť,
či u žalobcu došlo k zmenšeniu majetku, v tomto prípade nehrá žiadnu úlohu a nie je podstatné, či
žalobca vrátil manželom M. kúpnu cenu. V konaní bolo preukázané, že medzi nimi došlo k dohode
o zrušení kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu kúpna zmluva medzi ním a manželmi M. nebola neplatná, v

čase jej uzatvorenia táto bola právnym úkonom a došlo k prevodu vlastníckeho páva na manželov M.,
a to v dobrej viere. Žalobca zopakoval všetky rozhodujúce skutkové okolnosti v danej veci. Čo sa
týka posúdenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nech
už bolo platné ktorékoľvek z dvoch odstúpení od zmluvy, v každom prípade bola kúpna zmluva zo
dňa 07.12.2009 platne zrušená od začiatku a žalobcovi ako jej účastníkovi v zmysle § 457 OZ vznikol
nárok na vrátenie kúpnej ceny. Žalobca si svoju povinnosť splnil a vozidlo vrátil žalovanému, u ktorého

sa nachádza už odo dňa uplatnenia reklamácie zo dňa 25.03.2011, žalovaný si svoju povinnosť vrátiť
kúpnu cenu si doposiaľ nesplnil. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter kúpnej zmluvy žalobcovi ako
spotrebiteľovi náleží zvýšená ochrana jeho práv. Žalovaný svoju obranu založil len na tom, že namietal
výšku nároku na vrátenie kúpnej ceny a údajné premlčanie. Čo sa týka výšky nároku, žalobca si uplatnil
nárok na vrátenie kúpnej ceny v zmysle § 457 OZ, ak sa žalovaný nestotožňoval s dôvodnosťou výšky

nároku, mohol a mal navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Žalovaným vznesená námietka
premlčania je nedôvodná. Ak by aj bolo platné odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2012, až na základe
výzvy na vrátenie kúpnej ceny zo dňa 15.04.2013, po uplynutí troch dní od jej doručenia mohlo dôjsť k
začatiu plynutia premlčacej doby, ktorá nemohla začať plynúť už od 16.01.2012. Pokiaľ by tomu aj tak
bolo, je potrebné aplikovať § 107 ods. 3 OZ a neprihliadnuť na vznesenú námietku premlčania z dôvodu,

že žalobca by premlčanie namietať nemohol, keďže svoju povinnosť vrátiť vozidlo splnil a u žalovaného
ideonepremlčateľnévlastníckeprávo.Žalobcanamietaajnesprávnosťvýrokuonáhradetrovkonania,z
odôvodnenia nie je zrejmé, za aké konkrétne úkony bola priznaná žalovanému odmena, pričom žalobca
si uplatnil odmenu za 7 úkonov a žalovaný až za 9 úkonov. Žaloba bola podaná v roku 2014, súd priznal
žalovanému režijný paušál za úkony v roku 2012 a 2013, t. j. zrejme za úkony vykonané pred začatím

konania, čo je v rozpore s judikatúrou (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 MCdo 14/2010). Súd mal vo
veci aplikovať § 150 ods. 1 OSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania dôvodov hodných
osobitného zreteľa, keď sa jedná o konanie, v ktorom si žalobca ako spotrebiteľ uplatňuje zákonné právo
a výlučne žalovaný svojím postojom pred podaním žaloby zapríčinil, že žalobca musel iniciovať súdne
konanie.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
priznaťmunáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške334,94eura.Žalovanýpoukázalnato,žežalobca
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, súd sa so všetkými jeho argumentmi riadne

vysporiadal. Žalobca účelovo uvádza, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až dňa 15.04.2013 a nie dňa
16.01.2012 a teda od dátumu 15.04.2013 počíta plynutie lehôt, čo nie je pravda, nakoľko k odstúpeniu
od zmluvy zo strany manželov M. došlo dňa 16.01.2012, odkedy je potrebné počítať plynutie premlčacej
lehoty. Žalobca svoj nárok uplatnil až po uplynutí premlčacej lehoty. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci, a vysporiadava sa s každou

argumentáciou žalobcu. Zo strany súdu došlo k chybe v písaní pri treťom odseku výroku rozsudku, v
ktorom súd zamenil označenie žalobcu so žalovaným, výrok má správne znieť, že žalobca je povinný
uhradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahoma dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako
vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd zároveň zdieľa právne závery súdu prvej
inštancie vo veci o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 7.12.2009 došlo medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo ŠKODA
OCTAVIA TOUR 1,6 MPI. Pri uzavretí kúpnej zmluvy uhradil žalobca ako kupujúci v prospech
žalovaného ako predávajúceho kúpnu cenu 10.508 eur. Dňa 7.4.2010 došlo medzi žalobcom ako

predávajúcim a kupujúcimi R. M. a N. M. k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo vyššie
uvedené motorové vozidlo. Dňa 4.11.2010 bolo žalobcom udelené R. M. a N. M. plnomocenstvo,
v zmysle ktorého boli manželia M. oprávnení žalobcu zastupovať pri uplatňovaní nárokov zo
zodpovednosti za vady, prípade za záruky na akosť voči žalovanému. Na základe vyššie uvedeného
splnomocnenia manželia M. dňa 4.11.2010 reklamovali u žalovaného nadmernú spotrebu motorového

oleja, pričom na základe tejto reklamácie bolo motorové vozidlo dňa 5.11.2010 prijaté do servisu
žalovaného s vyznačením nadmernej spotreby oleja v zákazkovom liste V 312663. Následne dňa
25.3.2011 bolo vozidlo opätovne pristavené do servisu žalovaného s tým, že opätovne sa na ňom
vyskytuje nadmerná spotreba oleja a to po tom, čo dňa 22.3.2011 R. M. zaslal žalovanému formou
elektronickej pošty reklamáciu. Uvedenú reklamáciu zo dňa 22.3.2011 žalovaný vybavil až dňa 5.5.2011

a to tak, že formou prílohy k správe elektronickej pošty priložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že reklamovaná nadmerná spotreba oleja nie je vadou, nakoľko nejde o nadmernú spotrebu, pretože
táto je nižšia než je uvádzaná v návode na obsluhu. Po doručení uvedenej správy si manželia M.
odmietli motorové vozidlo prevziať a toto sa od prijatia do servisu dňa 25.3.2011 nachádza u žalovaného.
Dňa 16.1.2012 bola doručená riaditeľke spoločnosti žalovaného Mgr. J. X. od R. M. mailová správa, v

ktorej uvádza, že odstupuje od zmluvy. Na uvedenú správu reagoval dňa 18.1.2012 právny zástupca
žalovaného, v ktorej uvádza a opakuje stanovisko žalovaného, že v prípade motorového vozidla
nedochádza k nadmernej spotrebe oleja a z tohto dôvodu nemá vozidlo vadu, zároveň manželov M.
vyzýva, aby si prišli motorové vozidlo prevziať. Dňa 15.4.2013 zaslal R. M. prostredníctvom svojho
vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Pavloviča žalovanému výzvu na vrátenie kúpnej ceny,

v ktorej okrem iného poukazuje na to, že R. M. dňa 16.1.2012 z dôvodu oneskoreného vybavenia
reklamácie odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom, a to na základe plnej
moci, ktorá mu bola žalobcom udelená. R. M. zároveň vo výzve uvádza, že v prípade pochybnosti je
potrebné za odstúpenie od zmluvy považovať uvedenú výzvu. Okrem vrátenia kúpnej ceny za motorové
vozidlo ktorá mala byť vrátená na účet žalobcu, R. M. taktiež žiadal, aby okrem tejto kúpnej ceny zaplatil

žalovaný žalobcovi úrok z omeškania od 17.1.2012, teda dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy,
t.j. po 16.1.2012.

9. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť založil na
nedostatku žalobcu byť v spore aktívne vecne legitimovaným.

10. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byťúčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

11. Ustanovenie § 451 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie

bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489
OZ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a tomu,
na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.
O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho
majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 OZ) alebo k zníženiu pasív (§ 454 OZ). Vecnou
legitimáciou (či už aktívnou, alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Je ním
ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu
majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti
za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo

spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 OZ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané. (por. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 52/2009). Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je
povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. (por. rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

12. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods. 1 a v § 456 je
v ustanovení § 457 OZ konkretizovaná vo vzťahu k dvom formám získania bezdôvodného obohatenia
- môže ísť o bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou alebo zrušenou zmluvou. O zrušenú

zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia
obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2
OZ). Zo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal.
Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia

toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal,
v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (pozri § 563 OZ). Podľa § 457 OZ je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci
na základe neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy už dostali, pri spôsobe vrátenia vzájomných plnení
treba vychádzať z § 560 OZ (bližšie pozri vysvetlivky k tomuto ustanoveniu).

13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol pôvodným účastníkom zmluvného vzťahu so
žalovaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2009. Následne však dňa 07.04.2010 žalobca
uzavrel kúpnu zmluvu s manželmi M., na ktorých prešli všetky práva zo zodpovednosti za vady v zmysle
§ 619 a nasl. OZ. Prevodom vlastníckeho práva na manželov M. prešli na nich ako na vlastníkov všetky

oprávnenia vzťahujúce sa na predmetné vozidlo a teda aj právo domáhať sa nárokov zo zodpovednosti
za vady vozidla. Žalobca predajom vozidla stratil k nemu akýkoľvek hmotnoprávny vzťah, a teda
neprichádzalo do úvahy, aby žalobca vo svojom mene uplatňoval nároky zo zodpovednosti za vady
vozidla voči žalovanému ako pôvodnému predávajúcemu, rovnako žalobca nemohol z titulu vád odstúpiť
od kúpnej zmluvy so žalovaným, ak predmet kúpy previedol na tretiu osobu. Preto ak došlo k odstúpeniu

od zmluvy s účinkami jej zrušenia, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti aj hmotnoprávneho oprávnenia
vyplývajúceho z § 457 OZ sú vlastníci predmetného vozidla, t.j. manželia M.. Aktívne legitimovaným
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané, v danom prípade túto aktívnu legitimáciu majú manželia M., ktorí zaplatili za vozidlo
kúpnu cenu, v dôsledku odstúpenia od zmluvy vydali vozidlo pôvodnému predávajúcemu, teda v ich

majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku, na ich úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

14. V kontexte vyššie citovaných právnych záverov sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že žalobca v danej veci nie je aktívne vecne legitimovaný nauplatnenie nárokov vyplývajúcich z § 457 OZ. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani to, že žalobca
v pôvodnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, ktorému patrí zvýšená ochrana v zmysle
príslušných noriem spotrebiteľského práva. Vzhľadom na nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu bolo by nadbytočným zaoberať sa otázkou premlčania, ako aj ďalšími odvolacími námietkami
žalobcu.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné odvolanie žalobcu v časti náhrady trov konania. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne neodôvodnil a dopustil sa aj chybného výpočtu
výšky priznaných trov. Nie je sporné, že v konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný a preto mu v
zmysle § 142 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v zmysle § 255 ods.
1 CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu patrí náhrada trov konania, ktoré boli účelne

vynaložené, a to v celkovej výške 2.149,58 eura. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za odpor vo výške 630 eur a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli
vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu
je vo výške 270,54 eura, z toho 4 úkony po 270,54 eura, t.j. 1.082,16 eura (1. prevzatie a príprava

zastúpenia 16.01.2012, 2. podanie adresované súdu 21.07.2014, 3. pojednávanie 16.07.2015, 4.
pojednávanie 12.11.2015, podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2 úkony po 67,64 eura, t.j.
135,28 eura (pojednávanie 20.11.2014 a 19.03.2015, odročené bez prejednania veci, odmena 1/4). K
odmene prináleží režijný paušál 1 x 7,63 eura, 2 x 8,04 eura, 3 x 8,39 eura, t.j. 48,88 eura podľa § 16
ods. 2 vyhlášky. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje

sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
podľa osobitného predpisu, advokát žalovaného preukázal, že je platcom DPH, preto je dôvodné zvýšiť
odmenu a režijný paušál spolu vo výške 1.266,32 eura o sadzbu DPH 20%, t. j. 253,26 eura (1.266,32 x
0,20). Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkovo sumu 1.519,58 eura, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu (§ 263 ods. 1 CSP).

17. Žalobca dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal odmenu aj za úkony realizované
advokátom ešte pred začatím súdneho konania. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 MCdo 14/2010 za úkony vykonané advokátom pred podaním návrhu na začatie konania na súd
náhradatrovkonanianemalabyťpriznaná.Trovykonaniasúvýdavky,ktorévznikajúúčastníkomkonania

pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené
v rámci konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli
od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich
vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Za takýto úkon je možné považovať odmenu advokáta
za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie žalobného návrhu. Za trovy konania sa však nepovažujú

výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania, napr. pri pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu. Z tohto
dôvodu mohla byť priznaná iba odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia 16.01.2012 a nemohla byť
priznaná odmena za písomné podania protistrane z 18.01.2012, 09.05.2013 a 19.09.2013, nakoľko tieto
sa týkali uplatnenia reklamácie a nemali bezprostrednú súvislosť so súdnym konaním.

18. Pokiaľ však odvolateľ namietal, že súd mal vo veci aplikovať § 150 ods. 1 OSP a žalovanému
nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, lebo ide o konanie, v ktorom
si žalobca ako spotrebiteľ uplatňuje zákonné právo a výlučne žalovaný svojím postojom pred podaním
žaloby zapríčinil, že žalobca musel iniciovať súdne konanie, odvolací súd sa s touto námietkou
nestotožňuje.

19. Predpokladom výnimočného použitia § 150 ods. 1 OSP je, aby išlo o prípady hodné osobitného
zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v

okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný
prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností
konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať
za dostatočný dôvod k uplatneniu § 150 ods. 1 OSP Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodnýchosobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania. Ustanovenie § 150 ods. 1
OSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred podaním návrhu na
začatie konania na súd, resp. v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať

individuálnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

20. Nová právna úprava účinná od 01.07.2016 v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, obsahovo nadväzuje na doterajšiu
právnu úpravu OSP. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov

konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí,
pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny
(por. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012). Žalobca dostatočne nepreukázal žiadne také
okolnosti prípadu, či správanie sa strán počas konania, či inú výnimočnosť sporu, ktoré by odôvodňovali

žalovanému ako úspešnej strane v spore nepriznať náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov
konania potrebných na bránenie sa voči žalobe, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté tak, že bola
v celom rozsahu zamietnutá. Za takýto dôvod nemožno bez ďalšieho považovať to, že žalobca má
postavenie spotrebiteľa, ani to, že žalovaný svojím postojom pred podaním žaloby zapríčinil, že žalobca
musel iniciovať súdne konanie. Žalobca bol v spore kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý mal mať

vedomosť o tom, kto je v danom spore aktívne legitimovaný. Pokiaľ žalovaný pred podaním žaloby
namietal uplatnený nárok zo strany žalobcu, išlo o jeho legitímnu obranu, s ktorou bol nakoniec úspešný
aj v spore.

21. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti náhrady trov konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 2.100,70 eura, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1.470,70 eura
a iné trovy vo výške 630 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu
žalovaného.

22. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní vo veci samej
v celom rozsahu úspešný, neúspešný bol len v časti náhrady trov konania a žalobca bol v odvolacom
konaní vo veci samej v celom rozsahu neúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať (§

257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).