Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Naďa Pethöová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203537
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316203537.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: R.
M., N.. XX.XX.XXXX, A. Č. A. XXX, zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, Clementisove Sady
1616, Galanta, proti žalovanému: Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. B.Č. XXX/XX, X., zastúpený: JUDr. Nadežda
Boľová, advokát, Šafárikova 1522, Galanta, o zaplatenie 4306,55 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2153,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2153,30 eur od 19.2.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou súdu dňa 29.2.2016 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4306,55 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania z dôvodu zodpovednosti
za škodu.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, vyjadreniami ich právnych
zástupcov, výsluchom svedka, uznesením OR PZ v Galante ČVS: Y.-XXX/X-M.-X.-XXXX, zápisnicami
o výsluchu obvineného, faktúrami, príjmovými pokladničnými blokmi, výzvou na zaplatenie, vyjadrenie
k výzve, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným
zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX dal žalovaný
prepraviť z adresy X., F. X. XXXX, z areálu bývalej betonárky, po dohode so žalobcom cez
sprostredkovateľa p. V., do miesta bydliska žalobcu, 43 kovových sudov, ktoré mali podľa ubezpečenia
žalovaného obsahovať penetračnú látku použiteľnú na svoj účel. Išlo o bezplatné odovzdanie,
penetračnú látku chcel žalobca použiť na vybudovanie chodníka vo svojej záhrade a sudy potom
odovzdať do zberu. Žalobca otvoril tri zo 43 sudov, aby sa presvedčil o ich obsahu, pričom sa z nich
látka vyliala na zem. Na druhý deň ráno žalobca zistil, že predmetná látka nevsiakla do pôdy, dala
sa potiahnuť vcelku ako koberec. Potom išiel do práce a keď sa vrátil, zistil, že sú u neho doma
policajti a hasiči a starosta obce. Dozvedel sa, že sudy obsahovali nebezpečnú látku s benzénom,
toluénom, acetónom, xylénom, etylbenzénom a dichloretánom. Na miesto bol pristavený kontajner spol.
HEPAL, s.r.o., sudy boli prevezené do Sládkovičova na zberný dvor, kde boli zabezpečené proti úniku
materiálu. Následne boli na objednávku žalobcu prevezené do spol. EBA, s.r.o., kde bola látka odborne
zlikvidovaná. Žalobca aj žalovaný boli za uvedené konanie trestne stíhaní, uznaní vinnými z prečinu
neoprávnenéhonakladaniasodpadminaOSGalantasp.zn.1T/92/2015.Žalobcamalzato,žežalovanýsvojím nepravdivým tvrdením ohľadne látky v sudoch uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým
škodu v podobe nákladov za prepravu sudov a znečistenej zeminy na odbornú likvidáciu, ako aj za
uvedenie životného prostredia do pôvodného stavu. Náklady pozostávajú pritom z: HEPAL, s.r.o., fa č.
XXXXXXXX/A zo dňa 18.11.2014 za prepravu sudov a manipuláciu s nimi sumu 588 eur, EBA, s.r.o. fa č.
XXXXXXX zo dňa 20.11.2014 za likvidáciu nebezpečného odpadu sumu 2467,01 eur a fa č. XXXX/XXX
zo dňa 25.11.2014 sumu 1251,54 eur. Listom zo dňa 5.2.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
sumy 4306,55 eur v lehote 7 dní, prílohu tvorili faktúry a doklady o ich zaplatení žalobcom. Žalovaný
faktúry nezaplatil. Právne nárok odôvodnil zodpovednosťou žalovaného za škodu, pričom zavinenie
žalovaného spočíva v nepravdivej informácii žalobcu o obsahu sudov, rovnako je preukázaná aj príčinná
súvislosť, o čom v konečnom dôsledku vypovedá obsah trestného spisu.
5. Žalobca uviedol, že p. V. mu ponúkol sudy s penetrákom, chcel ho dať do betónu na dvore, s čím by
mu niekto pomohol, lebo sám to nerobil. Nevedel uviesť, koľko sudov bolo, doviezol mu ich vodič p. V.,
u ktorého denne dve hodiny brigádoval, odovzdáva železo do zberného dvora, z čoho má jediný príjem.
Sám otvoril tri sudy, niečo sa vylialo na zem, chcel zistiť, či ide o dobrý materiál, vylialo sa maximálne
dva až tri litre z troch sudov, peniaze na náklady mu požičal p. W., ktorý zastupoval p. V., škodu platil
v Tatrabanke sám.
6. Právny zástupca žalovaného spochybnil celú opodstatnenosť žaloby, vrátane pravdivosti výpovede
žalobcu, namietol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý so žalobcom ani nikdy neprišiel
do kontaktu, on dal sudy p. V., pričom nešlo o sprostredkovanie, nakoľko po odovzdaní sudov p. V. ho
ich osud už nezaujímal. Poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi škodou žalobcu a konaním
žalovaného, žalobca si škodu spôsobil výlučne sám neoprávneným nakladaním so sudmi. Žalovaný
len odovzdal 43 sudov p. V., ktorý tým porušil z.č. 223/2001 Z.z. a bol mu v rámci trestnoprávnej
zodpovednosti uložený peňažný trest vo výške 1000 eur, kde v konaní na OS Galanta bola schválená
dohoda o vine a treste sp. zn. 1T/92/2015. Spochybnil aj výšku škody v sume 4306,55 eur, nakoľko
poškodenie kovových sudov spôsobil žalobca, a to úmyselným konaním, pričom náklady za uvedenie
životného prostredia do pôvodného stavu boli vyúčtované spoločnosťou Eba, s.r.o., na sumu 3718,62
eur, teda príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou je výlučne konanie
žalobcu. Konanie žalovaného malo spočívať len v tom, že umožnil prepravu sudov v rozpore so z.č.
223/2001 Z.z., avšak konanie žalovaného nemohlo vyvolať škodu na strane žalobcu.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcu ani nepozná, ide len o figúrku, on len v roku 2014
povedal p. V., že má sudy s kopolymérnym penetrákom, aj na sudoch boli nálepky s tým názvom a ak
pozná niekoho, kto by mal o ne záujem, nech si ich zoberie, len za odvoz, inak zadarmo. Potom naložili
sudy do auta, všetky boli zatvorené. Neskôr mal telefonát od p. V., že v obci Č. A. došlo k mimoriadnej
situácii a dal jeho číslo policajtom, žalovaný tam následne prišiel aj s p Pórom a uvidel, že dvestolitrové
sudy sú zboku prederavené a celý obsah je vyliaty na zem. Celý problém vznikol preto, lebo žalovaný
odmietol p. V. zaplatiť polovicu škody v tejto súvislosti, ale sa dohodli, že po tejto udalosti zoberie p. V.
od žalovaného železo do zberných surovín a sú vyrovnaní, aj sa tak stalo, ale bez dokladu, takže toto
vyrovnanie žalovaný nevie preukázať. V trestnom konaní uzatvoril dohodu o vine treste len preto, aby
mal pokoj, zaplatil tam pokutu a v súčasnosti škoda, ktorú mu spôsobil p. V. je v sume 4800 eur.
8. Z výsluchu svedka K. V. vyplynulo, že žalovaný mu v roku 2014 ako dlhoročnému obchodnému
partnerovi spomenul, že má sudy s penetrákom, ktoré dá len za odvoz, a ak pozná niekoho, kto by mal o
ne záujem, nech mu dá vedieť, na čo svedok oslovil niekoľkých ľudí a asi po pol roku o ne prejavil záujem
žalobca, tak sa dohodli so žalovaným, že svedok vykoná odvoz sudov vlastným autom pre žalovaného
zadarmo. Od začiatku bolo jasné, že svedok si sudy neberie pre seba, ani ich nikdy nechcel a ak by
sudy nevzal žalobca, boli by zrejme doposiaľ u žalovaného. Pri mimoriadnej udalosti bol svedok mimo
územia SR, on mal s vecou len taký vzťah, ako uviedol, a teda zohnal žalovanému osobu, ktorá mala
o sudy záujem a bezplatne vykonal ich odvoz.
9. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
10. Podľa § 629 OZ darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady,
na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
15. V predmetnom občianskoprávnom spor sa súd primárne musel vysporiadať s tým, či a ak áno, aký,
právny vzťah medzi stranami sporu je (vzhľadom na argumentáciu žalovaného ohľadne nedostatku jeho
pasívnej legitimácie v konaní vzhľadom na bližšie nedefinovaný právny vzťah žalovaného a svedka),
a to s poukazom na predmet sporu predstavujúci nárok zo zodpovednosti za škodu. Z vykonaného
dokazovania (predovšetkým výsluch strán sporu a svedka)mal súd za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod
vlastníckeho práva ku kovovým sudom v počte 43 vrátane ich ich obsahu, kde žalovaný bol darcom a
žalobca obdarovaným, pričom podľa ubezpečenia žalovaného ako darcu mal obsah sudov predstavovať
penetračnú látku vhodnú na betónovanie plôch, ktorá látka nepredstavuje nebezpečný odpad podľa
osobitného zákona a ktorá látka z uvedeného dôvodu nevyžaduje špecifické zaobchádzanie, s ktorým
súvisia prípadné zvýšené náklady. Procesná obrana žalovaného, ktorý tvrdiac, že žalobcu nikdy predtým
nestretol a nemal a nemá s ním žiaden právny vzťah, nakoľko on previedol vlastnícke právo k sudom
na svedka K. V., nie na žalobcu, neuspela, nakoľko bola prekonaná tvrdeniami žalobcu a svedka K. V.,
z ktorých zhodných vyjadrení vyplynulo, že K. V. len ako dlhoročný obchodný partner žalovaného na
výslovnú žiadosť žalovaného zabezpečil záujemcu (obdarovaného žalobcu) a zabezpečil uzatvorenie
darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným s vyššie definovaným obsahom a predmetom. Svedok
nikdy nemal záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k sudom, o čom svedčí aj následné konanie,
kedy sudy previezol na nehnuteľnosť žalobcu a vyložil ich tam prostredníctvom svojho zamestnanca.
Na základe uvedeného teda súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o darovanie podľa ust. §
628 a nasl. OZ, kým medzi žalovaným a svedkom išlo o záväzkovoprávny vzťah obsahovo najbližší §
774 OZ (vzhľadom na absenciu dohody o odmene ako jedného z pojmových znakov sprostredkovania).
16. Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že ako žalobca, tak i žalovaný boli uznaní
vinnými a bol im uložený trest v súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou s nakladaním s obsahom
sudov predstavujúcim nebezpečnú látku s benzénom, toluénom, acetónom, xylénom, etylbenzénom a
dichloretánom. Súd vychádzal z obsahu zápisnice vyšetrovateľa a zo zhodných tvrdení strán sporu,
pričom obaja (žalobca aj žalovaný ) v predmetnej trestnoprávnej veci uznali svoju vinu (žalobca z
neoprávneného nakladania s nebezpečným odpadom a žalovaný za umožnenie prepravy sudov v
rozpore s ust. z.č. 223/2001 Z.z. O odpadoch).
17. Protiprávne konanie žalovaného z občianskoprávneho hľadiska spočívalo v uvedení do omylu
žalobcu ohľadne predmetu darovacej zmluvy, kedy žalovaný žalobcu výslovne prostredníctvom
sprostredkovateľa K. V. ubezpečil, že sudy obsahujú penetračnú látku (využiteľnú na betónovacie
práce), odvolávajúc sa na nálepku na sudoch. Je málo pravdepodobné, že žalovaný ako vlastník 43
dvestolitrových sudov bez preukázania ich pôvodu v konaní nemohol a nemal vedomosť o skutočnosti,
že sudy namiesto v zásade neškodnej penetračnej látky obsahujú nebezpečný odpad podľa vyššie
uvedenej špecifikácie. Skôr sa javí pravdepodobnejším, že žalovaný mal v úmysle (vediac o charaktere
obsahu sudov) sa ich zbaviť, aby sa tak vyhol nákladom za odbornú likvidáciu nebezpečného odpadu,
o čom svedčí aj bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nim na žalobcu. Protiprávnosť konania
žalovaného spočíva v jeho konaní v rozpore s ust. § 629 OZ, nakoľko mylná informácia a obsahu sudov
zodpovedá vade darovanej veci, na základe čoho by mal žalobca ako obdarovaný možnosť predmet
darovacej zmluvy vrátiť žalovanému. Na strane žalobcu ako obdarovaného, tento ak by mal vedomosť o
reálnom obsahu sudov, sotva by dar prijal, nakoľko by mu nepochybne vznikli zvýšené náklady súvisiace
s odbornou likvidáciou odpadu (vzhľadom na neexistenciu iného využitia odpadu).
18. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu
je daná tým, že vzhľadom na absenciu oboznámenia žalobcu žalovaným ohľadne existencie vadyna predmete darovania, žalobca so sudmi následne nakladal tak, akoby sudy nebezpečný odpad
neobsahovali, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda v požadovanej výške.
19. Žalovaný ako poškodený však podľa názoru súdu vznik škody zapríčinil aj vlastným konaním, kedy
aj síce vo v presvedčení, že ide o penetračnú látku, sudy otvoril pomerne neštandardným spôsobom,
a to zboku, pričom išlo o 3 sudy, v dôsledku čoho sa nebezpečný odpad zo sudov vylial na zem a
vytvoril súvislý koberec. Konanie žalobcu je rozporné s ust. § 3 OZ, nakoľko výkon je ( v tom čase už)
vlastníckehoprávajebolrozpornýminimálnesdobrýmimravmi(ažnelogický),vzhľadomnajehovlastnú
výpoveď, a síce že mal v úmysle penetračnú látku využiť na betónovacie práce na dvore, avšak tieto
by vykonal s pomocou tretej osoby, nakoľko sám betónovať nevie. Takto umožnil údajne penetračnej
látke bez ďalšieho únik zo sudov na pozemok. Tvrdenie o tom, že sa len chcel ubezpečiť, že ide o
penetračnú látku, je málo pravdepodobné, nakoľko v tomto prípade by logicky otvoril sudy zvrchu.
Výlučné zavinenie škody žalobcom preukázané nebolo, nakoľko by musela byť preukázané vedomosť
žalobcu o reálnom obsahu sudov, čo v konaní preukázané nebolo. Príčinná súvislosť medzi konaním
žalobcu (výkon vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi) a vznikom škody (náklady za odvoz
a odbornú likvidáciu nebezpečného odpadu) je jednoznačná, t.j. ak by sudy celkom nelogicky žalobca
neprederavil zboku, ale z vrchnej strany, k úniku odpadu na pôdu by nedošlo. Z uvedených dôvodov mal
súd za to, že škoda na jeho strane bola spôsobená ako konaním žalovaného, tak i konaním samotného
žalobcu, a to v rovnakej miere.
20. Výška škody bola vyčíslená na sumu 4306,55 eur, pričom pozostávala z nasledovných čiastkových
škôd, a to HEPAL, s.r.o., fa č. XXXXXXXX/A zo dňa 18.11.2014 za prepravu sudov a manipuláciu s
nimi suma 588 eur, EBA, s.r.o. fa č. XXXXXXX zo dňa 20.11.2014 za likvidáciu nebezpečného odpadu
suma 2467,01 eur a fa č. XXXX/XXX zo dňa 25.11.2014 sumu 1251,54 eur, pričom súd ohľadne jej
existencie a výšky vychádzal nielen z uvedených faktúr, ale aj z predložených dokladov o zaplatení
(č.l. 8, 10 a 12 spisu). Vzhľadom na spoluzapríčinenie vzniku škody a danej výške aj žalobcom, a to v
rovnakejmiereakožalovaným,súdžalobevyhovelvsumepredstavujúcejpolovicupreukázanejškody,a
to 2153,30 eur a vo zvyšnej časti istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd vychádzajúc z vykonaných
dôkazov nielen izolovane, ale aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na skutočnosti všeobecne známe,
mal za to, že predmetné riešenie vzájomných právnych vzťahov strán sporu je nielen zákonné, ale aj
spravodlivé s poukazom na všetky zistené a opísané súvislosti. Procesná obrana žalovaného vo vzťahu
k už zaplatenej sume svedkovi K. V. cestou bezplatného prevodu vlastníckeho práva k železu v bližšie
nekonkretizovanom množstve a cene na svedka je nielen nepreukázaná, ale vzhľadom na vzťah zo
zodpovednosti za škodu medzi žalobcom a žalovaným (nie žalovaným a svedkom) aj irelevantná.
21. Súd žalobe vyhovel aj čo do úroku z omeškania zo sumy 2153,30 eur, a to vo výške 5,05% ročne,
nakoľko výška úroku je v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a vykonávacím právnym predpisom k uvedenému
ustanoveniu, vychádzajúc z úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, pričom za rozhodujúce
obdobie pritom v zhode so žalobou považuje súd deň 19.2.2016, t.j. deň nasledujúci po dni na plnenie
označenom vo výzve na zaplatenie škody danej na poštovú prepravu dňa 9.2.2016.
22. vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu zamietol s poukazom na jej zamietnutie v časti istiny
2153,30 eur.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Vzhľadom na 50% úspech žalobcu v konaní rovnajúci sa jeho neúspechu súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán na ňu nemá právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.