Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115229966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, IČO : 36 783 323, právne
zastúpený: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom F. XXX, Q., proti žalovanej: X. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. D. XXXX/XX, C., právne zastúpená : JUDr. Mária Miháliková, advokátka so sídlom A. W. X/
XX, C., o zaplatenie 3.435 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 7C/469/2015-69 zo dňa 14. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby žalovanej
bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.435,- Eur spolu s úrokmi z omeškania titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.04.2010, ktorej neplatnosť bola
konštatovaná rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 2C/93/2013-92 zo dňa 24.11.2014 jej poskytol
úver vo výške 4.700,-Eur. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, súd prvej inštancie tak
dokazovanie prednostne zameral na skúmanie zachovania a plynutia premlčacej lehoty v zmysle

ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej plnenie, bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý sa hľadí ako keby
nebol nikdy urobený. Ak na jeho základe došlo dňa 07.04.2010 zo strany žalobcu k plneniu, na strane
žalovanej prijatím takéhoto plnenia došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Od 07.04.2010 začala
plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 06.04.2013, žalobca nárok uplatnil
na súde žalobou dňa 13.10.2010, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie nepovažoval
obranu žalobcu, že žalovanou vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, za

opodstatnenú. Poukázal na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 561/2006 zo
dňa 31.10.2007, ktoré vzhľadom na zhodnú právnu úpravu premlčania v SR a ČR v období jeho vydania
bolo možné aplikovať aj na prejednávanú vec. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že ustanoveniu §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči
nemu, lebo inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by však výkon práva
namietať premlčanie uplatneného nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka

právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by pre
neho zostalo vedľajšieho a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, išlo by síce o výkon práva,
ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor
druhého účastníka, a teda výkon v rozpore s dobrými mravmi.2. Súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná zavinila
premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Žilina, ktorý konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere vyplynulo, že sám žalobca v danom konaní
uviedol, že žalovaná uhradila len 8 riadnych splátok úveru, 9. splátku splatnú 07.01.2011 uhradila
len čiastočne a ďalej úver nesplácala. Pokiaľ žalobca vychádzal z platnosti úverovej zmluvy, už od
januára 2011 do podania žaloby o neplatnosť zmluvy, mohol urobiť úkon smerujúci k vymoženiu svojej
pohľadávky, či už vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a následnou žalobou na jeho zaplatenie,

prípadne na zaplatenie splatných splátok. V rámci takéhoto konania by súd ako prejudiciálnu otázku
skúmal platnosť úverovej zmluvy. Žalovaný však v tomto smere nekonal, žalovaná sa domohla určenia
neplatnosti úverovej zmluvy a ňou vznesenú námietku premlčania tak nevyhodnotil ako výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v

konaní plný úspech priznal právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobnému návrhu vyhovel, alternatívne tento
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne zdôraznil, že

žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila svoj záväzok v sume 3.435 Eur voči jeho osobe. Ďalej
uviedol, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v
ust. § 457 upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si
poskytnuté plnenia. Za okamih začatia plynutia premlčacej doby považoval moment, kedy odpadol
právny dôvod už poskytnutého plnenia, čo v prejednávanej veci môže byť totožné jedine s dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti
zmluvy o úvere. Rozsudok súdu v tomto prípade má konštitutívny charakter, ktorým sa vytvárajú nové
práva a povinnosti, t.j. aj povinnosť žalovanej vrátiť prijaté plnenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
Objektívnaasubjektívnapremlčaciadobanavráteniebezdôvodnéhoobohateniatakzačalaplynúťdňom
právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, t.j. v apríli 2015. Žalobný návrh bol podaný

v októbri 2015, teda nemôže ísť o premlčanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.

5. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v prejednávanej veci. Uviedol, že je nepochybné, že konanie o neplatnosť zmluvy iniciovala
sama žalovaná, ktorá mu nevrátila ani samotnú istinu poskytnutú na základe zmluvy. Krátko

pred splatnosťou celého úveru podala žalobu o neplatnosť zmluvy, teda takmer koncom objektívnej
premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia - 11.05.2009 bez toho, aby mu vrátila poskytnuté
finančné prostriedky.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)
po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016), v
zmysle § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodoval podľa CSP, pričom právne účinky všetkých
úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie

podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Zároveň rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celistvosti za vecne správny a v
konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Právnu argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nepovažuje za opodstatnenú.

9. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je absolútne neplatným právnym úkonom,
ktorá skutočnosť bola ustálená v konaní o určenie jej neplatnosti vedenom na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 2C/93/2013. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a
od začiatku (ex tunc) takže subjektívne občianske práva a občianske povinnosti z tohto úkonu vôbec
nevzniknú. Vznik bezdôvodného obohatenia je založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého
došlo k plneniu, je od počiatku neplatný. Na rozdiel od plnenia bez právneho dôvodu v tomto prípade,nedostatok dôvodu na splnenie spočíva v tom, že právny úkon tu síce formálne existoval, avšak je
neplatný. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že v prípade, ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej
plnili obidve strany, sú obe tieto strany povinné poskytnúť si plnenia (obojstranná reštitúcia podľa §

457 Občianskeho zákonníka). Tieto reštitučné nároky sú vzájomne podmienené (synalagmatické) s
dôsledkami uvedenými v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie však možno
aplikovať iba na tie prípady, kde podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda
je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti zmluvy vrátiť to, čo dostal. O synalagmatický záväzok v
zmysle ust. § 107 ods. 3 a § 457 Občianskeho zákonníka nešlo v posudzovanej veci už z toho dôvodu,

že žalobcovi nebolo (v danom prípade na základe úverovej zmluvy) poskytnuté žiadne protiplnenie.
Žalobcovi nevznikla povinnosť vydať čokoľvek žalovanej, a preto tu nie sú splnené predpoklady na
aplikáciu § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10. Rovnako nie je namieste odvolacia námietka o konštitutívnych účinkoch rozsudku o neplatnosti
úverovej zmluvy. Konštitutívny (právotvorný) rozsudok je svojou podstatou právnou skutočnosťou,

ktorú na vznik, zmenu alebo zánik hmotno-právneho vzťahu vyžaduje osobitný zákon (spravidla
hmotné právo). Tento hmotno-právny vzťah pred začatím súdneho konania neexistoval, resp. existoval
podmienene alebo v neúplnom rozsahu z hľadiska jeho obsahu. Účinky konštitutívneho rozsudku
spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik hmotno-právnych vzťahov. Typickým príkladom konštitutívneho
rozsudku sú rozhodnutia v rodinno-právnych vzťahoch, napr. rozvod manželstva, v majetkových

vzťahoch je to napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Výrokom deklaratórneho
rozsudku je chránené existujúce právo.

11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Potvrdil aj závislý výrok o
trovách konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na ich náhradu dôsledne vychádzal z

princípu zodpovednosti za výsledok konania a aplikoval správne zákonné ustanovenie.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP. Žalovanej ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)