Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205732
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4614205732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: U. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX, o zaplatenie 5.501,64 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. marca 2016 č. k. 7C/165/2014-132 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal

od žalovaného zaplatenia 5.501,64 eura s príslušenstvom, titulom náhrady škody v dôsledku
neoprávneného odberu zemného plynu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z. a ust. § 59 ods. 2 citovaného
zákona. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste C. od
svojho zmluvného dodávateľa SPP a.s., a žalobca v konaní vystupuje ako prevádzkovateľ distribučnej
siete zemného plynu. Dňa 03. 07. 2012 pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu vzniklo podozrenie
na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo

demontované a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že
pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo
označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu, a teda neboli vytvorené kliešťami
oprávnenými na zabezpečenie meradla. Na základe tohto znaleckého posudku žalobca vyčíslil škodu,
ktorú žalovaný neuhradil. Poukázal na ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z. podľa
ktorého v danom prípade by spôsobovalo objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú
škodu. Avšak samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu,

aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či aj škoda skutočne
vznikla. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany
žalovaného mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že škoda mu vznikne,
ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nakoľko zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že
mu vznikla škoda a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi

škoda vznikla a v akom rozsahu. Vznik skutočnej škody na strane žalobcu nepreukazuje ani následne
vystavenie opravenej faktúry zo strany zmluvného dodávateľa plynu žalovaného, na ktorej zmluvný
dodávateľ uviedol spotrebu 0 m3. Do 03. 07. 2013 zmluvný dodávateľ na základe údajov nameraných
meradlom vyúčtoval žalovanému spotrebu plynu a tento za ňu aj platil, je teda dôvodné predpokladať,že do uvedeného dňa, t. j. do 03. 07. 2012 nemal dodávateľ plynu pochybnosti o správnosti, resp.
funkčnosti tohto meradla. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť
sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004

Z. z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa
považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
má za následok vznik škody a nadväzujúc ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti
vyčíslenia skutočne vzniknutej škody nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla.

Podľa názoru súdu, vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo
zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo
množstvo odobratého plynu. V konaní nebolo preukázané, že by odber žalovaným pred zistením
poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný (vyšší alebo nižší) s
výnimkami obdobia, kedy žalovaný dom rekonštruoval, vrátane výmeny kúrenia a spotrebičov, a ktoré
obdobie aj žalobca vystavil vo vystavenom dobropise. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých

by bolo zrejmé, aká škoda mu porušením plomby meracieho zariadenia vznikla. Tieto skutočnosti
nevyplynuli ani z predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne
odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto
zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť. Preto konštatoval, že
neuniesol dôkazné bremeno, a ak by mal byť v konaní úspešný čo i len čiastočne, musel preukázať, že

skutočne vznikla škoda, to sa mu však nepodarilo. Z uvedených dôvodov návrh zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 OSP. Žalovaný si trovy v zákonnej lehote nevyčíslil, ani mu žiadne
trovy nevznikli podľa obsahu spisu, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho

zmeny tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 5.501,64 eura spolu
s príslušenstvom, ako aj trovy tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. I naďalej zastáva
názor, že žalobca nemusel a nemusí preukazovať, že by meracie zariadenie v dôsledku porušenia

plomby bolo nefunkčné, nesprávne meradlo alebo došlo k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Z
ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z., ktorým žalobca odôvodňuje svoj nárok nevyplýva
to, že by za neoprávnený odber plynu bol považovaný iba odber plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo zároveň nezaznamenávalo spotrebu
alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu, nezaznamenávalo spotrebu alebo s meradlom odberateľ

neoprávnene manipuloval. Ak Zákon o energetike popri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii nevyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky, nemôže škoda spôsobená takýmto
odberom vzniknúť len tak, že je porušené zabezpečenie a zároveň meradlo nemeria správne. Bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný odoberal z distribučnej siete plyn patriaci žalobcovi, čím došlo k
zmenšeniu majetku a teda vznik škody bol v konaní jednoznačne preukázaný. Skutočnosť, že dodávateľ

zemného plynu o úradné preskúšanie meradla nepožiadal, nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho
návrhu. Pokiaľ je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a zároveň dochádza k odberu
plynu cez takéto meradlo, je daný odber podľa Zákona o energetike kvalifikovaný ako neoprávnený,
a takýmto odberom vzniká škoda výška ktorej spočíva prioritne v hodnote odberateľom odobratého
množstva zemného plynu za rozhodné obdobie. Z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla,

ku ktorému došlo podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nie je
možné akceptovať stav spotreby zemného plynu vykazovaný takýmto meradlom, a keďže presné,
žalovaným odobraté množstvo zemného plynu za rozhodné obdobie nie je možné zistiť ani znaleckým
dokazovaním, bolo namieste aplikovanie metodiky vyplývajúcej z ustanovení všeobecne záväzného
predpisu, konkrétne vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. pomocou ustanovení, v

ktorej žalobca určil žalovaným odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a teda aj výšku škody. V
prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentmi v odvolaní a rozsudok by potvrdil ako vecne
správny žiadal, aby vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že dovolanie je voči tomuto rozhodnutiu
prípustné, nakoľko rozhodnutie týkajúce sa otázky, či v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, môže žalobcovi vzniknúť škoda už len

samotným odberom plynu, alebo musí k odberu plynu pristúpiť aj iná skutočnosť, možno považovať za
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie obligatórnych znakov
zodpovednosti za škodu, ani ich preukázať nemôže, nakoľko plyn nikdy neoprávnene neodoberal a

žiadnu plombu na plynomery nikdy neporušil. Žalobca zistil poškodenie overovacej značky na číselníku
určeného meradla, nie montážnej značky a je teda zrejmé, že sa v tomto prípade nejedná o neoprávnený
odber plynu. V závere namietal, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože z poverenia
pripojeného k odvolaniu nie je možné zistiť dátum jeho prijatia poverením, poverenie je neurčité.

4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k

správnym skutkovým zisteniam, dôkladne sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými
stranami sporu, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z uvedených
dôvodov preto rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v
podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva.

7. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval
na to, že predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody je v danej veci v prípade
neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočností, že na meradle bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní na súde

prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takáto právna argumentácia žalobcu neobstojí.
Z ust. § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31. 07. 2012
vyplýva, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu
preukázať v prvom rade vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo v

zmysle § 59 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Základným predpokladom pre tento postup
je však preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení hore
uvedeného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosť
preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. V tejto súvislosti je
potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda

mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v
určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo
žalobcom predloženého znaleckého posudku na meradlo. Z tohto posudku nie je zrejmé, či plomba bola
dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto
meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť.

9. Žalobca napriek riadnemu poučeniu v tom čase ešte v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP nepredložil
žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré ukazujú tieto skutočnosti a neurobil tak ani v odvolacom konaní.
Obmedzil sa len na konštatovanie, že túto povinnosť - preukázať vznik škody nemá a je postačujúcepreukázať len poškodenie plomby, a teda neoprávnený odber, s čím odvolací súd nesúhlasí. Na základe
týchto skutočností preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, keďže
z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že jeho tvrdenia o existencii škody, za ktorú by

zodpovedal žalovaný sú pravdivé, pripadne, že pravdivými nie sú. V konaní nebolo preukázané, že by
odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne
odlišný (vyšší alebo nižší) ako odber v predchádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Bol vykonávaný
na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a niet preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by
bola v príčinnej súvislosti, t. j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba

s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou.

10.Odvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštanciekonštatoval,ževkonanínebolpreukázanývznikškody,
náhradu ktorej si žalobca v konaní uplatnil, preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na pripustenie dovolania proti tomuto rozhodnutiu, nakoľko v
okolnostiach prípadu nezistil dôvody pre posudzovanie rozhodnutia ako rozhodnutia po právnej stránke

zásadného významu, naviac v súčasnosti Civilný sporový poriadok podmienky prípustnosti dovolania
upravuje inak, v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, ktoré dôvody dovolania žalobca nekonkretizoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).