Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Klaudia Šišková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211867
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812211867.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: MONAQ

Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panská 13, IČO: 35 864 001, zastúpený Čarnogurský ULC s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, proti odporcovi: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. V. B., K. T. XXX/X, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného
podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. IČO: 36 347 515 zo dňa 5.5.2011 uzavretá medzi Q. Q., nar.

XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX ako prevodcom a odporcom ako nadobúdateľom je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil
tým, že voči Q. Q. mu vznikla pohľadávka na základe zmenkového platobného rozkazu zo dňa 25.2.2011
č.k. 3Zm 622/2010-20. V súvislosti s tým bolo začaté voči nemu exekučné konanie. Zo správy súdneho
exekútora vyplynulo, že dlžník Q. Q. nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
Zároveň bolo zistené, že Q. Q. dňa 5.5.2011 podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu v
spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v V. č. XXX, na základe čoho odporca získal obchodný podiel tejto

spoločnosti vo výške 100% základného imania. Uvedená spoločnosť disponuje nehnuteľným majetkom
zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. V.. Dlžník Q. Q. naďalej zostal vo funkcii konateľa spoločnosti PRENaST,
s.r.o.. V návrhu navrhovateľ uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu došlo k zmareniu
uspokojenia jeho pohľadávky a k jeho ukráteniu ako veriteľa v dôsledku toho, že dlžník previedol svoj
jediný exekúciou postihnuteľný majetok, stal sa nemajetným a teda neschopným plniť svoje záväzky.
Zároveň má podozrenie, že odporca úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa musel poznať, keďže
dlžník Q. Q. naďalej zastáva funkciu konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. ako aj spoločnosti MAX -

Obaly s.r.o., s ktorou je zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie jednotlivých zmenkových súm
s príslušenstvom. Navrhovateľ tiež uviedol, že možno usudzovať, že odporca s dlžníkom už dlhodobo
spoločne realizujú rôzne podnikateľské aktivity.

V konaní navrhovateľ poukázal na to, že pri prevode obchodného podielu nedošlo k žiadnemu reálnemu
prevodu, keďže došlo len k započítaniu a p. Q. nebola vyplatená žiadna finančná čiastka. Jediná zmena,
ktorá v dôsledku prevodu obchodného podielu nastala, je to, že majiteľom spoločnosti sa stal odporca.

Táto spoločnosť má úver od Tatra banky, ktorý musí odporca ako majiteľ spoločnosti splácať, sám
uviedol, že na tento účel musí poskytovať aj vlastné finančné prostriedky. Prevod obchodného podielu
bol podľa navrhovateľa uskutočnený neštandardným spôsobom, z čoho podľa neho vyplýva snaha
dlžníka Q. Q. vyňať obchodný podiel z exekúcie. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva,že odporca bol oboznámený so všetkými účtovnými dokladmi patriacimi spoločnosti PRENaST, s.r.o.,
vedel o problémoch p. Q. a teda aj o ďalších jeho veriteľoch.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľom uvádzané podnikateľské aktivity p. Q., resp.
spoločností SPIŠ - PACK, s.r.o. a MAX - Obaly, s.r.o., ktorých mal byť konateľom, mu vôbec nie sú
známe. O záväzkoch a dlžobách Q. Q. zo zmeniek sa oboznámil až po doručení návrhu na začatie
konania. Uviedol, že p. Q. Q. pozná ako konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. Pravenec od roku 2008,
kedy v dražbe nadobudol nehnuteľnosti v areáli bývalého Tatra nábytku Pravenec, ktoré sú zapísané

na LV č. XXXX k.ú. V.. Spoločnosť PRENaST, s.r.o. vlastní pozemky a budovy tiež v uvedenom areáli
a je jeho susedom. S uvedenou spoločnosťou je dokonca spoluvlastníkom pozemkov - prístupových
komunikácií v tomto areáli, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V.. Podnikateľské ani žiadne iné
aktivity Q. Q. mu nie sú známe. Potvrdil, že s p. Q. uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu v
spoločnosti PRENaST, s.r.o., tejto zmluve však predchádzalo uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 24.8.2009,
na základe ktorej poskytol Q.. Q. sumu 100.000,- eur. Túto sumu sa mu zaviazal vrátiť do 28.2.2010, čo

neurobil a pôžička v celom rozsahu doposiaľ nie je uhradená. Odporca uviedol, že zmluvou o prevode
obchodného podielu si riešil len čiastočné uspokojenie jeho splatnej pohľadávky formou započítania.
Odmietalzmarenieuspokojeniapohľadávkynavrhovateľa,pretožehovôbecnepoznáaniesúmuznáme
žiadne z jeho aktivít s Q. Q. uvádzaných v žalobe. Odporca uviedol, že s Q. Q. nikdy nevyvíjal žiadne
podnikateľskéaktivity,poznalholenakosusedazareálubývaléhoTatranábytkuPravenecajehojedinou

snahou bolo a je uspokojenie jeho oprávnených nárokov voči p. Q., čo sa mu však doteraz podarilo
len čiastočne. Poukázal na to, že jeho pohľadávka voči nemu je staršou ako pohľadávka navrhovateľa.
Odporca tiež uviedol, že trhová hodnota nehnuteľného majetku a ostatných aktív spoločnosti PRENaST,
s.r.o. V. nedosahuje ani výšku zostatku úveru, ktorý má uvedená spoločnosť v Tatra banke, a.s., preto
on majetok p. Q.J. nezmenšil. Taktiež uviedol, že o úmysle p. Q. ukrátiť navrhovateľ nevedel a ani nevie,

podľa jeho názoru takýto úmysel ani neexistoval. Jediným jeho cieľom je uspokojenie jeho pohľadávok
voči tomuto dlžníkovi, čo sa mu ale nedarí a zvyšok jeho pohľadávky bude zrejme nedobytný.

V konaní odporca tiež uviedol, že pred poskytnutím pôžičky p. Q. sa na jeho osobu informoval u
podnikateľov v susedstve, títo ho hodnotili dobre a už ho nenapadlo preverovať si ho aj inak. Q. Q.

naďalej pôsobí ako konateľ spoločnosti PRENaST z dôvodu, že ak by chcel iného konateľa, musel by
ho hľadať a zaúčať, toto riešenie teda bolo pre neho najlepšie a najlacnejšie. Odporca tiež uviedol, že
Q. Q. mu pôžičku nesplácal, on videl, že šanca na vrátenie peňazí nie je a jediný majetok, ktorý mal,
bol v spoločnosti PRENaST, s.r.o.. Nemal teda inú možnosť len pristúpiť k uzavretiu dohody o prevode
obchodného podielu. Ani toto riešenie nebolo dobré vzhľadom k nutnosti splácať úver Tatra banke,

ktorý v tom čase spoločnosť mala vo výške cca 560.000,- eur a nehnuteľnosť, ktorú vlastní, nemá takú
hodnotu, ako je výška záväzku. Vec však posudzoval z dlhodobého hľadiska. Odporca trval na tom, že
o iných veriteľoch Q. Q. (okrem Tatra banky, ktorá má na LV vyznačené aj záložné právo), nevedel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu zmluvy o nájme nehnuteľnosti s

následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000543 zo dňa 3.4.2008, dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa
26.3.2010, 6 ks zmeniek z 26.3.2010, návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 5.10.2010,
zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V. č.k. 3Zm 622/2010-20 zo dňa 25.2.2011,
dokladov o doručení zmenkového platobného rozkazu, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4.4.2011,
upovedomenia o začatí exekúcie EX 1232/11 a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011, výpisu z LV č. XXXX k.ú. V., správy súdneho exekútora
zo dňa 22.9.2011, trestného oznámenia zo dňa 4.10.2011, vyjadrenia odporcu z 2.10.2012, výpisov z
LV č. XXXX, XXXX a XXXX k.ú. V., zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009, výpisov z účtu Q. Q., výzvy
na zaplatenie zo dňa 5.3.2010, dodatku č. 1 k zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011
a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 5.5.2011, správy OR PZ Poprad zo

dňa 2.10.2013, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a
právny stav:

Dňa 24.8.2009 uzavreli odporca a Q. Q. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporca p.
Q. sumu 100.000,- eur bezúročne, a to v troch splátkach bezhotovostným prevodom na jeho účet. Z

predložených výpisov z účtu Q. Q. vyplýva, že dňa 8.9.2009 mu bola poukázaná suma 60.000,- eur,
dňa 22.9.2009 suma 20.000,- eur a dňa 2.10.2009 suma 20.000,- eur. V zmluve o pôžičke si dohodli,
že dlžník bude pôžičku splácať v mesačných splátkach minimálne 835,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci
počnúc mesiacom september 2009 s tým, že celú dlžnú sumu uhradí najneskôr do 28.2.2010. Pre prípadporušenia doby splatenia pôžičky si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Z
výpovede odporcu a svedka Q. Q. vyplynulo, že Q. Q. pôžičku odporcovi neuhradil. Listom zo dňa
5.3.2010 odporca dlžníka vyzval na zaplatenie požičanej sumy.

Z výpovedí účastníkov ako aj svedka Q. bolo zistené, že Q. Q. bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti PRENaST, s.r.o., so sídlom v V. č. XXX, . Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. vyplýva, že
odporca a spoločnosť PRENaST, s.r.o. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - CKN parciel č.
XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, pričom ide o miestnu, resp. účelovú

komunikáciu. Okrem uvedených subjektov je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností aj spoločnosť
V.O.S.R. s.r.o. V. č. XXX. Odporca je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností na základe dobrovoľnej
dražby z roku 2008. Z výpisu z LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. V. vyplýva aj to, že odporca je vlastníkom
nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavieb stojacich na týchto parcelách a spoluvlastníkom CKN parc.č. XXXX/
XXX. Všetky uvedené nehnuteľnosti odporca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby v roku 2008.

Taktiež bolo zistené z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V., že spoločnosť PRENaST s.r.o. je vlastníkom
nehnuteľností - CKN parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX, ako aj budovy súp.č. XXX
na parc.č. XXXX/XX.

Dňa 3.4.2008 bola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou kúpy č. 0406000543

medzi navrhovateľom ako lízingovým prenajímateľom a spoločnosťou SPIŠ - PACK SK, s.r.o. so sídlom
v Martine, Jesenského 4353/17 ako lízingovým nájomcom. Dňa 26.3.2010 bol k uvedenej zmluve
uzavretý dodatok č. 1 medzi vyššieuvedenými subjektmi a spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o. so sídlom v
V. č. XXX ako pokračovateľom lízingu. V mene tejto spoločnosti konal ako konateľ Q. Q.. Na základe
tohto dodatku došlo k postúpeniu lízingu zo spoločnosti SPIŠ - PACK SK, s.r.o. na spoločnosť MAX-

Obaly, s.r.o.. Zároveň v uvedený deň bolo v prospech navrhovateľa vystavených 6 ks zmeniek na sumu
vždy po 11.633,91 eur s dátumom splatnosti: 26.7.2010, 26.10.2010, 26.1.2011, 25.4.2011, 26.6.2011
a 26.10.2011. Vystaviteľom zmeniek bola spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o., všetky zmenky avaloval Q. Q..
Na základe návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu Okresný súd Bratislava V. vydal dňa
25.2.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 622/2010-20, na základe ktorého bola uložená povinnosť

spoločnostiMAX-Obaly,s.r.o.aQ.Q.zaplatiťspoločneanerozdielnenavrhovateľovisumu11.633,91eur
spríslušenstvomvlehotedo3dníoddoručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazu.Q.Q.prevzaluvedený
zmenkový platobný rozkaz dňa 11.3.2011 a spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o. dňa 8.3.2011. Právoplatnosť
toto rozhodnutie nadobudlo dňa 15.3.2011. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy na základe uvedeného
rozhodnutia navrhovateľ podal dňa 4.4.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči obom povinným, t.j.

spoločnosti MAX-Obaly, s.r.o. ako aj voči Q. Q.. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 22.9.2011 vyplýva,
že Q. Q. nemá zistený žiadny exekúciou postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku navrhovateľa a rovnaká situácia bola aj v súvislosti so spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o.

Dňa 5.5.2011 uzatvoril Q. Q. s odporcom zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bol

na odporcu prevedený obchodný podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v V.i vo výške 100%.
Súčasne bol uzavretý aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorej si účastníci zmluvy dohodli, že prevod
obchodného podielu sa uskutočňuje odplatne za sumu 60.000,- eur formou započítania vzájomných
pohľadávok a záväzkov zmluvných strán. Zároveň v tento deň uzavreli aj dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov vo výške 60.000,- eur, pričom započítané boli pohľadávka odporcu

zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009 a pohľadávka Q. Q. zo zmluvy o prevode obchodného podielu
zo dňa 5.5.2011.

Odporca v konaní uviedol, že Q. Q. spoznal až po tom, čo prostredníctvom dražby získal nehnuteľnosti
v bývalom areáli Tatra nábytku Pravenec a Q. Q. mal nehnuteľnosti v susedstve a taktiež sa stali

spoluvlastníkmi niektorých parciel. V konaní poprel, že by spolu mali iné podnikateľské aktivity a
uviedol, že on ani nemal vedomosť o činnosti Q. Q. a o tom, či má iných veriteľov. Q. Q. podnikal
v oblasti kartonáže, t.j. v celkom inej oblasti ako on. Popieral, že by vedel o jeho úmysle ukrátiť
veriteľa, jeho záujmom bolo len to, aby si zabezpečil splatenie svojej pohľadávky, čo sa mu podarilo len
čiastočne. V konaní poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu pre neho nebolo dobré

riešenie, pretože spoločnosť PRENaST, s.r.o. musí splácať úver Tatra banke, ktorý bol v čase prevodu
obchodného podielu vo výške asi 560.000,- eur a spoločnosť ho doteraz spláca. Iné riešenie však v
danej situácii nevidel. Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že Q. Q. je aj naďalej konateľom spoločnostiPRENaST, s.r.o.. Odporca to zdôvodnil tým, že toto bolo pre neho najlepšie a najlacnejšie riešenie, inak
by musel hľadať inú osobu na pozíciu konateľa a zaúčať ju.

Svedok Q. Q. v konaní potvrdil, že odporca mu poskytol pôžičku, ktorú mu však nesplatil. Potvrdil tiež,
že sa zoznámili až po tom, čo odporca odkúpil priestory, ktoré susedia so spoločnosťou PRENaST,
s.r.o.. Uviedol, že sa dostal do situácie, že dlh odporcovi nedokázal vrátiť, jediné, čo mu zostalo, bol
obchodný podiel v spoločnosti PRENaST. Keďže sa odporca k nemu zachoval korektne, chcel mu dlh
splatiť a preto súhlasil s prevodom obchodného podielu. Z jeho výpovede vyplynulo, že o iných veriteľoch

odporcovi nehovoril, oboznámil ho len so záväzkom firmy voči Tatra banke, iné záväzky táto spoločnosť
nemala. Svedok tiež uviedol, že vykonávať aj naďalej funkciu konateľa v spoločnosti PRENaST, s.r.o. mu
navrhol odporca. S odporcom iné podnikateľské aktivity nemali a ani nemajú. Svedok v konaní uviedol,
že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel ukrátiť navrhovateľa, dlh voči odporcovi
mu vznikol skôr a mal len snahu ho vyrovnať. Poukázal na to, že v súvislosti s uzatvorením zmluvy o
prevzatí lízingu medzi navrhovateľom, spoločnosťou SPIŠ-PACK SK, s.r.o. a spoločnosťou MAX-Obaly,

s.r.o. bol vypočúvaný ako svedok na polícii.

Z oznámenia OR PZ Poprad vyplýva, že bolo vedené trestné stíhanie vo veci podvodu
v súvislosti s predajom strojového zariadenia patriaceho spoločnosti SPIŠ -PACK SK, s.r.o.. Predmetom
trestného stíhania nebola otázka a okolnosti uzatvorenia zmluvy č. 0406000543 medzi spoločnosťami

SPIŠ - PACK SK, s.r.o. a MAX-Obaly s.r.o.. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 30.9.2013
zastavené.

Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi /§

116 a 117/, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkovi úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z ustanovenia § 42a OZ vyplýva, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu musí byť
ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby navrhovateľ - veriteľ mal

vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie k tomu, aby bol vecne legitimovaný odporovacej
žalobe.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ má voči Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku, a
to na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V.

zodňa25.2.2011č.k.3Zm622/2010-20.Ukrátenieuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátaké
skrátenie(zmenšeniemajetku),ktorébrániuspokojeniupohľadávkyvcelomrozsahualebosčasti.Ztoho
vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa
majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné
uspokojenieveriteľovhonároku.Vdanejvecibolonepochybnepreukázané,žedlžníkQ.Q.nemalžiadny

majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku, okrem obchodného podielu v
spoločnosti PRENaST, s.r.o.. V dôsledku prevodu obchodného podielu na odporcu stratil navrhovateľ
možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade
síce šlo o odplatný prevod, ktorý sa však realizoval len započítaním vzájomných pohľadávok dlžníka a
odporcu. Dlžníkovi teda za prevod jeho obchodného podielu nebola vyplatená žiadna finančná čiastka.

Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je to, že ide o taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie uvedeného úmyslu dlžníka nie je
podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť

jeho veriteľa v tomto prípade zákon predpokladá, a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti
poznať. O tento prípad však v tomto konaní nejde. Z uvedeného vyplýva, že žalujúci veriteľ je povinný
tvrdiť a preukázať, ak má byť žaloba úspešná, že dlžníkov odporovaný právny úkon (právny úkonnapadnutý odporovacou žalobou) ukracuje uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne,
že odporcovi (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že odporca o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v

dobe, kedy bol urobený) vedel alebo musel vedieť.

V konaní dlžník, t.j. Q. Q. uvádzal, že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel
ukrátiť navrhovateľa. Týmto spôsobom chcel odporcovi uhradiť aspoň sčasti dlh, ktorý mu vznikol na
základe zmluvy o pôžičke, pričom tento dlh vznikol skôr ako dlh voči navrhovateľovi. Toto tvrdenie však

neobstojí vzhľadom k tomu, že konaním dlžníka - prevodom jeho obchodného podielu na odporcu -
bol zvýhodnený iný jeho veriteľ, čo malo za následok zmenšenie majetku dlžníka Q. Q. do tej miery,
že nemal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť k uspokojeniu navrhovateľa ako veriteľa. Dlžník Q. Q.
preukázateľne mal vedomosť o existencii záväzku voči navrhovateľovi v čase, keď došlo k prevodu
obchodného podielu na odporcu a teda vedel, že týmto spôsobom dôjde k znemožneniu uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa. Aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy svoj záväzok, môže uzavretím

zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Súd zastáva názor, že inštitút odporovateľnosti právneho
úkonu sa vzťahuje i na tento prípad a možno usudzovať o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu je však aj vedomosť odporcu o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa. Preukázanie toho, že odporca mal vedomosť o úmysle dlžníka v čase uskutočnenia

právneho úkonu zaťažuje v konaní navrhovateľa. Odporca v konaní popieral, že by mu tento úmysel
bol známy, podľa neho takýto úmysel u dlžníka Q. Q. ani neexistoval. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že
medzi odporcom a Q. Q. možno predpokladať, že spolu dlhodobo realizujú rôzne podnikateľské aktivity.
Odporca rovnako ako svedok Q. Q. to však v konaní popreli a navrhovateľ toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nepreukázal. Z výpovede odporcu bolo zistené, že s Q. Q. sa spoznal až v roku 2008, kedy

v dražbe získal nehnuteľnosti susediace s nehnuteľnosťami spoločnosti PRENaST, s.r.o., resp. sa stal
aj spoluvlastníkom prístupovej komunikácie spolu s uvedenou spoločnosťou. Toto potvrdil aj svedok Q..
Z tvrdení odporcu tiež vyplynulo, že v roku 2009 Q. Q.J. poskytol na základe zmluvy o pôžičke finančné
prostriedky, ktoré mu mal vrátiť do 28.2.2010. Tieto skutočnosti aj preukázal zmluvou o pôžičke a výpismi
z účtu Q. Q.. Pôžička mu vrátená nebola. Odporca v konaní uvádzal, že jedinou možnosťou, ako aspoň

čiastočne zabezpečiť vrátenie pôžičky, bol prevod obchodného podielu Q. Q. v spoločnosti PRENaST,
s.r.o., ktorá však bola a je zaťažená úverom voči spoločnosti Tatra banka, a.s. a túto firma stále spláca.
V čase prevodu obchodného podielu nemal vedomosť o iných podnikateľských aktivitách Q. Q., ani o
iných jeho dlhoch. Z výpovede svedka Q. vyplynulo, že odporcovi nehovoril o iných svojich dlhoch, ale
oboznámil ho so záväzkom spoločnosti PRENaST voči Tatra banke. Navrhovateľ vedomosť odporcu o

úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky preukazoval tým, že dlžník Q. zostal v spoločnosti
PRENaST aj naďalej v pozícii konateľa spoločnosti. Odporca to odôvodnil tým, že v danej situácii toto
bolo pre neho najvýhodnejšie a najlacnejšie riešenie, inak by musel hľadať inú osobu, ktorú by bolo
potrebné do tejto činnosti zaučiť.

Z uvedeného podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva, že by v čase prevodu obchodného podielu
z Q. Q. na odporcu odporca mal vedomosť, že dlžník Q. Q. tak koná v úmysle ukrátiť uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa. Nebolo preukázané, že by medzi odporcom a Q. Q. existovali akékoľvek iné
aktivity a väzby, na základe ktorých by odporca mal vedomosť o existencii iných veriteľov dlžníka. Každý
z nich (t.j. odporca a dlžník Q.) vykonával podnikateľskú činnosť v inej oblasti. Bolo však preukázané,

že odporca mal voči dlžníkovi neuhradenú splatnú pohľadávku, ktorú mal záujem uspokojiť a toto bolo
čiastočne možné len prevodom obchodného podielu dlžníka na jeho osobu, keďže iný majetok dlžník
nemal. Navyše, spoločnosť, ktorej obchodný podiel odporca od Q. Q. nadobudol, musí splácať úver
spoločnosti Tatra banka, a.s. a nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť vlastní, sú zaťažené záložným právom v
prospech tejto spoločnosti. Na základe týchto skutočností podľa názoru súdu nepochybne nevyplýva, že

by odporca vedel alebo musel vedieť o tom, že Q. Q. svoj obchodný podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o.
previedol na jeho osobu v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Vedomosť odporcu
o takomto úmysle dlžníka je jedným z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Vzhľadom k
tomu, že táto podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v konaní preukázaná nebola, súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca
mal v konaní plný úspech, preto mu vzniklo nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konanívšak uviedol, že si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že mu
náhradu trov v konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.