Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/901/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710203581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5710203581.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. č. X, M., proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., so sídlom SNP č.
519, Turčianske Teplice, IČO: 316 423 22, právne zastúpený JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou
so sídlom K. č. X, V., za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom,
Dostojevského rad č. 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.038,98 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin. č. k. 9C/76/2010-331
zo dňa 14. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi náhrady škody na zdraví, a to v súvislosti úrazom, ktorý utrpel navrhovateľ dňa 29.09.2007 v

rámci kúpeľnej liečby u odporcu. Rozhodnutie o trovách si súd vyhradil na dobu po právoplatnosti veci
samej, a to postupom podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za nesporne
preukázané to, že navrhovateľ dňa 29.09.2007 utrpel úraz v priestoroch modrého kúpeľa, ktorý je
súčasťou SLK Turčianske Teplice. Uvedený úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia
navrhovateľa tým, že išlo o zlomeninu bedrového kĺbu - krčka stehennej kosti vľavo si vyžiadal

po predchádzajúcich predoperačných vyšetreniach vykonanie operačného zákroku. S poukazom na
priebeh úrazového deja mal prvostupňový súd za to, že po právnej stránke je potrebné predmetný
prípad posúdiť podľa ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia je zavinenie odporcu prezumované. Na druhej strane, navrhovateľ ako nositeľ dôkazného
bremena bol povinný v priebehu súdneho sporu preukázať existenciu všetkých predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu u odporcu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. V danom prípade, však navrhovateľ nepreukázal základný predpoklad vzniku
zodpovednosti odporcu, a to porušenie právnej povinnosti. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že k pošmyknutiu
došlo po tom, čo vystúpil zo sprchovacieho boxu na dlažbu, na ktorej sa nenachádzala protišmyková
rohož, toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé. Naopak z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že pred úrazom navrhovateľa v priestoroch modrého kúpeľa, a to v tej časti, kde sa nachádza sprchovací
box bola protišmyková dlažba, a na tejto v čase úrazu boli protišmykové rohože. Tieto skutočnosti mal
prvostupňový súd za preukázané nielen z vykonanej ohliadky, ale aj svedeckými výpoveďami svedkýň,
najmä svedkyne Y.. Menovaná v čase úrazu vykonávala dozor v tých priestoroch, kde k úrazu došlo.
Sama stála na protišmykovej rohoži. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že navrhovateľ po vyjdení
z boxu šiel popri stene a spadol na zem, na ktorej bola rohož. Pokiaľ navrhovateľ aj po vykonanej

ohliadne spochybňoval, či dlažba je totožná s tou, ktorá tu bola v čase úrazu, tak z výpovede viacerých
svedkov nebolo preukázané, že došlo k rekonštrukcií alebo zásahov do priestorov, kde sa sprchovacíbox nachádza. Tiež nebolo preukázané, že by došlo k výmene dlažby v týchto priestoroch. To že
položená dlažba je protišmyková potvrdil svedok Z. Q., ktorý vykonával práce v súvislosti s kladením
dlažby a obkladov v priestoroch, kde došlo k úrazu. Na základe uvedených skutočností, prvostupňový

súd vyvodil záver, že odporca nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa. V
konaní nebolo preukázané, že by si odporca svoju právnu povinnosť predchádzať škodám neplnil, práve
naopak.Odporcavkonanípreukázal,žeškodenemoholzabrániťaniprivynaloženívšetkéhoúsilia,ktoré
možno od neho objektívne požadovať. Okrem už spomínaného vybavenia priestorov sprchovacieho
boxu protišmykovou dlažbou, rohožou bolo tiež preukázané, že v samotnom sprchovacom boxe

sa nachádzalo madlo a podľa aktuálnosti potreby sa tiež kládli na dlažbu aj plachty, ktoré svojou
savosťou znižovali riziko pošmyknutia. V samotných priestoroch sú aj tabule, na ktorých je zvýraznené
a upozorňujúce, že ide o prostredie, kde by mohlo dôjsť k pošmyknutiu. Napokon samotný sprchovací
box mal dostatočne vysoký múrik a voda, ktorá v rámci sprchovania sa z neho nemohla dostať mimo
sprchovací box. Na základe zhora uvedených skutočností, prvostupňový súd návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol. Považoval za nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania oboznámením sa

s fotografiou, ktorú žiadal predložiť navrhovateľ od zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorá mala byť
zhotovená priamo v sprchovacom boxe, v ktorom bol odfotený navrhovateľ pri madlách. Ako ďalší dôvod
pre čiastočné zamietnutie návrhu navrhovateľa, prvostupňový súd uviedol aj premlčanie jeho práva
na náhradu škody na zdraví. Podľa znaleckého posudku č. 21/2001, ktorý vypracoval znalec MUDr.
Július De Riggo PhD. zdravotný stav navrhovateľa ohľadom prvej operácie vykonanej dňa 03.10.2007

bol ustálený do takej miery, že bolo možné vykonať hodnotenie bolestného za predmetnú operáciu;
zdravotný stav navrhovateľa ohľadom úrazu a následnej operácie možno považovať za ustálený dňom
30.11.2009, kedy mu bola povolená plná záťaž končatiny. V tom čase vedel navrhovateľ o škode, a
zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil, teda kto za ňu zodpovedá. Prvá operácia bola
vykonaná dňa 03.10.2007 a návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.03.2010, teda po uplynutí

dvojročnej premlčacej lehoty. Za ďalšie, navrhovateľ si uplatňoval odškodné za bolesť, ktorú utrpel v
dôsledku úrazu dňa 29.09.2007. Za deň zistenia bolesti bolo pre právne posúdenie nároku na náhradu
bolestného rozhodujúca skutočnosť zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. V prejednávanej veci je
podstatným momentom čas vykonania operácie. Ak navrhovateľ podstúpil operáciu dňa 03.10.2007 a
01.06.2009 vytrpel bolesť v tom čase, vedel o škode a zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil,

teda kto za ňu zodpovedá. Okresný súd potom pri uplatnenom nároku bolestného za operáciu vykonanú
03.10.2007 s prihliadnutím na dátum podania návrhu, t.j. 30.03.2007 považoval tento za premlčaný,
keďže bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Len zvyšok nároku bol uplatnený v
zákonnej lehote.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu
vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie a taktiež aj odňatie možnosti
na konanie pred súdom. V ďalších podrobnostiach ďalej uviedol, že prvostupňový súd predovšetkým
pochybil v tom, že na zistený skutkový stav nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, aj

napriek právnemu názoru vysloveného odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení,
konkrétne odvolací súd vyvodil záver, že na preskúmavanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 420a Občianskeho zákonníka, avšak prvostupňový súd vo svojej argumentácií v celosti zotrval
na aplikácií ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, čo je same o sebe nesprávne. Uvedeným
spôsobom zároveň okresný súd ponechal dôkazné bremeno na osobe navrhovateľa. Ak by však

aplikoval správne § 420a Občianskeho zákonníka, došlo by k preneseniu dôkazného bremena na
odporcu. Ak by prvostupňový súd správne určil právny základ konania, skutkový stav by bol zisťovaný
v miere dostatočnej dôkaznými prostriedkami s iným obsahom. Tým, že takto prvostupňový súd
nepostupoval, nemohol ani správne a ani dostatočne zistiť skutkový stav. Tým, že súd ponechal dôkazné
bremeno na osobe navrhovateľa, podľa presvedčenia odvolateľa mu odňal možnosť na konanie pred

súdom. Navrhovateľ ako účastník konania, má právo na to, aby toto konanie bolo vedené zákonným
spôsobom. Po zrušení prvého rozsudku mal niesť v konaní dôkazné bremeno odporca a vyvinovať sa
zo zodpovednosti objektívneho charakteru, no nestalo sa tak. Napriek uvedenému, dôkazné bremeno
niesolnavrhovateľ.Zaďalšie,pokiaľsúdvykonávaldôkazykustanoveniu§420Občianskehozákonníka,
nie § 420a Občianskeho zákonníka, musel dôjsť aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správne

skutkové zistenia by boli tie, ktoré v prípade určenia správneho subjektu - nositeľa dôkazného bremena
mali smerovať k tomu, že odporca nepreukázal existenciu neodvrátiteľnej udalosti, nemajúcej pôvod
v prevádzke a k tomu, že navrhovateľ si vlastným konaním škodu nespôsobil. Tieto skutočnosti z
vykonaných dôkazov vyplývajú. No z dôvodu aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu,nenašli odraz v skutkových zisteniach súdu. Nesprávne okresný súd posudzoval aj otázku premlčania,
keď znova v rozpore s právnym záverom vyplývajúcim zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
stanovil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na deň operácie, t. j. od 03.10.2007. Pritom z

rozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva, že za moment, kedy bol zdravotný stav ustálený súdy spravidla
považujú okamih určený podľa lekárskych posudkov, resp. znaleckých posudkov, z ktorých možno bez
pochyby ustáliť okamih ustálenia zdravotného stavu a následne od tohto odvíjať plynutie premlčacej
lehoty. Aj napriek tomu, že prvostupňový súd uvádza skutkové zistenia zo znaleckého posudku znalca
MUDr. Júliusa De Rigga, PhD. o dátume ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa, t. j. 30.11.2009 pri

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty znova argumentuje dňom operácie.

Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Okresný súd po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
Osobitne vo vzťahu k vykonaným a vyhodnocovaným dôkazom, odporca zdôraznil, že pracovníci

SBS vo všeobecnosti sa nepohybujú počas prevádzkových hodín pri bazénoch, a medzi kúpeľnými
hosťami. Už aj preto nemohol pracovník SBS byť priamo prítomný a bezprostredne vidieť pád
navrhovateľa.Zaďalšie,navrhovateľvkonaníakonositeľdôkaznéhobremenanepreukázalrelevantným
spôsobom predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, ktorú uplatňuje v konaní. Navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho práva požadovať od odporcu náhradu predmetnej

škody a povinnosť odporcu ako zodpovednej osoby jemu túto škodu nahradiť. Pričom dôkaznej
povinnosti odporcu predchádza dôkazná povinnosť navrhovateľa. Predpoklady zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je vznik škody prevádzkovou činnosťou uvedenou v § 420a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a existencia príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a vzniknutou
škodou. Dôkazné bremeno je na poškodenom, t. j. navrhovateľovi. V ďalšej časti svojho vyjadrenia

odporca poukázal na výsledky vyplývajúce z vykonanej ohliadky na mieste samom, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že tam od 29.09.2007 nedošlo k žiadnym stavebným úpravám. Protišmyková dlažba je tam
doteraz neporušená, dokonca sú na nej zreteľné po užívaných rohožiach - v spise priložená fotografia
to potvrdzuje. Modrý kúpeľ sa ešte nerekonštruoval, len je už natrvalo odstavený (omietka stropu
nevyhovovala bezpečnosti). Prechodne odstavený bol počas výstavby aquaparku, lebo pramene vody

sú navzájom prepojené. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že dôvodom odstávky mal byť jeho
úraz. Navrhovateľ nemal žiaden dôvod vykračovať bosými nohami zo sprchu 1,5m vpred, resp. takýmto
oblúkom obchádzať pracovníčku odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
toto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha voči odporcovi
náhrady škody v sume 3.038,98 Eur s príslušenstvom, tvrdiac, že dňa 29.09.2007 v modrom kúpeli v

Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice utrpel úraz, a to zlomeninu bedrového kŕčka a
stehennej kosti ľavej dolnej končatiny, a to po tom ako vyšiel zo sprchovacieho boxu. V dôsledku úrazu
mal trvalé následky, a to obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa. Keďže ku škode
na zdraví došlo v priestoroch odporcu počas kúpeľného pobytu navrhovateľa tvrdil, že za vzniknutú
škodu zodpovedá odporca.

Po prvýkrát rozhodol okresný súd vo veci samej rozsudkom č. k. 9C/76/2010-172 zo dňa 08.12.2011,
ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Uznesením Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho
č. k. 8Co/55/2012-193 zo dňa 31.07.2012 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd prvostupňovému súdu vytkol, že

riadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
konkrétne sa nevysporiadal s návrhom navrhovateľa na vypočutie svedka, pracovníka SBS, ktorý mal
bezprostredne vidieť pád navrhovateľa. Taktiež pokiaľ sa jednalo o svedeckú výpoveď Z. Q., z ktorej
súd pri rozhodovaní vychádzal, tohto svedka mal vypočuť a nevychádzať z jeho výpovede v inom
konaní, hoci na obdobnom, skutkovom a právnom základe. Pokiaľ išlo o právne posúdenie veci, odvolací

súd uviedol, že v našom právnom poriadku je poskytovanie kúpeľnej starostlivosti (ktorou je zdravotná
starostlivosť poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach § 2 ods. 3 cit. zák.)
upravená v zákone č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách v prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďžev tomto právnom predpise nie je zodpovednosť za prípadné škody na zdraví poskytované v súvislosti
s kúpeľnou starostlivosťou osobitne upravená je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V danom prípade s poukazom na jeho okolnosti (úrazový dej) prichádza do

úvahy zodpovednosť odporcu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť odporcu za
škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka (ktoré ustanovenie žiadal v predchádzajúcom konaní
aplikovať odporca) by prichádzala do úvahy vtedy, kedy by navrhovateľ utrpel škodu na zdraví priamo v
sprchovacom kúte v súvislosti s jeho použitím, napr. v dôsledku utrhnutého madla, sprchovacej hadice
a pod.. Z navrhovateľom tvrdeného skutkového deja však vyplýva, že k jeho úrazu došlo už po vyjdení

zo sprchovacieho boxu, asi 1,5m od jeho východu, keď sa poškmykol a prudko spadol na dlažbu
na ľavý bok tela. Z takto opísaného priebehu udalosti a berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré v
prejednávanej veci vyšli najavo, a síce, že k úrazu došlo v súvislosti s poskytnutím kúpeľnej starostlivosti
odporcu navrhovateľovi, vyvodil odvolací súd záver, že na preskúmavanú vec je potrebné aplikovať
ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Takisto bola krajským súdom posúdená iná prejednávaná vec
založená na obdobnom právnom a skutkovom základe (sp. zn. 6Co/49/2011). Prvostupňový súd sa

taktiež nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, v súvislosti s ktorou odvolací súd
výslovneuviedol,žepriurčeníokamihuustáleniazdravotnéhostavunavrhovateľajepotrebnévychádzať
z toho času, kedy už bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený. Za takýto odvolací súd nepovažoval deň
vykonania operácie, ktorú navrhovateľ podstúpil, z čoho nesprávne vychádzal okresný súd. Odvolateľ
správne podotkol, že je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode

a nie z jeho predpokladanej vedomosti o takejto škode. Takýto moment súdy spravidla určujú podľa
lekárskych posudkov, resp. znaleckých posudkov, z ktorých možno bez pochyby ustáliť okamih ustálenia
zdravotného stavu a následne od toho odvíjať plynutie premlčacej lehoty.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Právny názor odvolacieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné
- postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu najmä jeho úplnosti. Pri určitej zmene skutkového
stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, najmä ak sa

ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy.

Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, odvolací
súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec opätovne nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s
už vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 420 ods.

1 až 3 Občianskeho zákonníka. Aj pri zohľadnení doplnenia skutkového stavu z ďalších vykonaných
dôkazov nedospel odvolací súd k záveru, že išlo o takú zmenu, ktorá by odôvodňovala použitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia než toho, ktorý mal prvostupňový súd použiť. Pokiaľ sa odvolateľ vo
svojich podaniach v priebehu konania dovolal aplikácie ust. § 421 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja

alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť, je potrebné
uviesť, že podľa citovaného zákonného ustanovenia sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. O zodpovednosť tohto druhu
však ide v prípade, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo
inej veci. Ide o zodpovednosť za dôsledky nebezpečia, ktoré s použitím takéhoto prístroja alebo veci

spojenej. Zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia sú predovšetkým
existencia okolností, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré boli použité pri plnení
záväzku, ďalej vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a uvedenými okolnosťami. Pod
prístrojom alebo vecou použitou pri plnení záväzku, pritom treba rozumieť, akékoľvek hmotné predmety,
ktoré ak je možné konštatovať vadnosť niektorej z takýchto vecí, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom

škody, ide o zodpovednosť podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pre posúdenie zodpovednosti
je rozhodujúce, či účinky, ktoré viedli ku škodnej udalosti vyplývali z povahy použitej veci. V danom
prípade ide o to, či za šmykľavú podlahu možno považovať prístroj alebo vec použitú pri plnení záväzku
na účely ust. § 421a Občianskeho zákonníka (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn.
17Co/95/2011 zo dňa 20.06.2012).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. Ak súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil
uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46
ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené, musí reagovať na návrhy, žiadosti a dôkazy predložené
účastníkom konania. Súd musí jasne vysvetliť, prečo vo veci rozhodol tak a nie inak, jeho povinnosťou

je vysporiadať sa argumentmi účastníkov konania a zrozumiteľne im vysvetliť, prečo ich návrhy zobral,
resp. nezobral na zreteľ.

Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie musí byť preto vždy riadne

odôvodnené. Nedodržanie tejto zásady je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 Dohovoru o základných ľudských právach a základných slobodách, a treba ho
považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko účastník stráca možnosti efektívnej obrany
proti rozhodnutiu, ktoré zásadu riadneho odôvodnenia nerešpektuje.

Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6
ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (I.ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III.ÚS 36/2010).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil keď, že opätovne zotrval na aplikácií § 420 Občianskeho zákonníka, aj keď
predtým odvolací súd na vec vyslovil iný právny názor. Týmto postupom, ktorý viedol k vyhláseniu
nepresvedčivého, vnútorne rozporného rozhodnutia zároveň odňal navrhovateľovi možnosť na konanie

pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pretože sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho
námietkami, ktoré produkoval v doterajšom priebehu konania. Reálne uplatnenie základného práva
na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy. Okresný súd taktiež v rozpore s už vysloveným právnym názorom nesprávne posúdil okamih
začatia plynutia premlčacej doby pri bolestnom, keď stanovil počiatok jej plynutia na deň operácie
navrhovateľa, t. j. od 03.10.2007. Z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne
vyplýva, že za moment, kedy bol zdravotný stav ustálený súdy spravidla považujú okamih určený podľalekárskych posudkov, resp. znaleckých posudkov, z ktorých možno bez pochyby ustáliť okamih ustálenia
zdravotného stavu a následne od tohto odvíjať plynutie premlčacej lehoty. Odhliadnuc od uvedeného
odvolací súd dáva prvostupňovému súdu do pozornosti, či bolo vôbec potrebné sa so vznesenou

námietkou premlčania zaoberať za stavu, kedy bol návrh navrhovateľa zamietnutý pre nenaplnenie
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.