Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200087
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7811200087.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu regionPRESS, s.r.o.,

Študentská 2, Trnava, IČO: 36252417, právne zast. PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária,
s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Q. Q., A.. XX. X. XXXX, W. X. XXX, právne zast. JUDr.
Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 14 162,55 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 094,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50
% ročne od 28. 06. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 11 253,90 Eur, ktoré je
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Rožňava 287,42 Eur, trovy konania, ktoré preddavkovo platil
štát, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozsudkom č.k. 4C/8/2011-118 zo dňa 28. 02. 2012, právoplatným dňa 18. 04. 2012 určil, že
žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú dňa 26. 06. 2008 podľa § 186 Zákonníka práce.

Rozhodol podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) podľa ktorého, zamestnanec, ktorý zodpovedá za
škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni

uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných

látok.

Podľa § 134 ods. 1 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.Podľa § 134 ods. 3 ZP ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú

by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 ZP priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden

mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Súd z listinných dôkazov - pracovnej zmluvy žalovaného na čl. 59 spisu 4C/131/2010, výkazu
priemerného zárobku na čl. 147 až 150 spisu zistil, že žalovaný mal týždenný pracovný čas 40 hodín,
jeho priemerný zárobok za 1. štvrťrok 2008 bol 46,23 Sk/hod. (čl. 148). Priemerný mesačný počet
hodín súd vynásobil určeným týždenným pracovným časom 4,35 x 40 = 174 hodín, priemerný mesačný

zárobok 174 x 46,23 = 8 044,02 Sk, 8 044,02 x 4 mesiace je 32 176,08 Sk, t. j. 1 068,05 Eur.

Podľa § 1 ods. 4, ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občianky zákonník.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právny zást. žalovaného uviedol, že stav pokladne bol žalobcovi známy, žiadal žalobu z toho
podstatného dôvodu a to premlčania zamietnuť. Pokiaľ súd nebude nárok žalobcu považovať za
premlčaný, poukázal na medzitýmny rozsudok, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému

je celkom iný ako v akej výške je žalovaný.

Súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný. Pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej doby je
významný a primárny subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek;
-kedysapoškodenýdozvieoškode,pričomsavyžadujepreukázanávedomosť,nestačímožnosťtakejto

vedomosti poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do akej miery, aby mohol svoj
nárok uplatniť (vyčísliť) v návrhu podanom na súd;
- kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Súd uzavrel, že žalobca sa dozvedel o škode (o jej výške) v deň ukončenia činnosti žalovaného 26. 06.

2008, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 25. 06. 2010, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd nariadil znalecké dokazovanie na skutočnosť, či zostatok uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 26.
06. 2008 a ku 14. 07. 2008 je správne vyčíslený a to po odsúhlasení príjmových a výdavkových dokladov.
Znalkyňa G.. P. H. vo svojom znaleckom posudku (ZP) č. 5/11 zo dňa 16. 12. 2011 uviedla, že zostatok

uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 26. 06. 2008 (ku dňu skončenia pracovného pomeru) je vo výške
376 355,-Sk, t. j. 12 492,70 Eur. Zostatok uvedený v pokladničnej knihe ku dňu 14. 07. 2008 je vo výške
374 135,-Sk, t. j. 12 419,01 Eur. Po zaúčtovaní chýbajúcich príjmových pokladničných dokladov zo spisu
z čísel listov 7 až 13 by bol stav v pokladničnej knihe vo výške 426 661,-Sk, t. j. 14 162,55 Eur. Po
zaúčtovaní chýbajúcej výplaty (čistej mzdy) žalovaného za obdobie 12/2009 v sume 8 303,-Sk by bol

stav v pokladničnej knihe vo výške 418 358,-Sk, t. j. 13 886,94 Eur.

Znalkyňa na námietky žalovaného v písomnom vyjadrení uviedla, že v ZP na strane 5 posledný odsek
a strane 6 prvý odsek je uvedené: Dňa 07. 11. 2007, 22. 11. 2007, 27. 01. 2008 a 04. 02. 2008 mal
žalovaný v pokladničnej knihe zaevidované výdavky - odvody hotovosti na účet firmy. Pri kontrole jeho

pokladne sa ale zistilo, že žiadny odvod hotovosti z jeho pokladne vykonaný nebol. Vkladový lístok
fyzicky nepredložil a konfrontáciou s bankovým výpisom sa potvrdilo, že takýto príjem na bankovom
účte zapísaný nebol. Neurobil tak ani na základe upozornenia zo strany učtárne firmy a tak sa jednotlivé
položky „vklad na BU“ vynulovali. To znamená, že neprebehol v pokladni žiadny pohyb. Ako vyplýva zozápisnice, právny zástupca žalovaného predpokladá, že žalovaný má podklady na preukázanie vyššie
uvedených skutočností. Čiže má doklady o tom, že peniaze vložil na účet firmy v tie dni, ktoré sú uvedené
aj v jeho pokladničnej knihe. Ak je tomu tak, nech ich súdu predloží. Na základe toho sa potom dá zistiť,

či peniaze boli na účet firmy pripísané a to dokladovaním bankových výpisov. Ak žalovaný nepredloží
tieto doklady, je tu ešte možnosť, aby žalobca predložil súdu pohyby na firemnom účte za mesiace
november 2007, január 2008 a február 2008, kde sa preukáže, či peniaze boli na účet pripísané alebo
nie. Ak neboli na účet pripísané, tak žalovaný tam žiadne peniaze ani nevložil. Nie je pravdou tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného, že znalkyňa vychádzala len z pokladničnej knihy vedenej žalobcom, že

si nedala námahu zisťovať, čo znamenajú nulové položky. Kópiu pokladničnej knihy žalovaného mala k
dispozícii. Bola založená v spise, ktorý jej bol doručený. To, že žalovaný má tiež kópiu pokladničnej knihy
a že si vo svojej evidencii pokladničnej knihy napíše pod určitým dátumom určitú sumu ešte neznamená,
že je to aj zdokladované, správne a preukázateľné. Sumy, ktoré tam uviedol, neboli pripísané na účet
firmy a tak nemohli byť ani zaúčtované v účtovníctve. V zmysle § 8 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je
účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom

zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Vo vyjadrení pani Q. Q. je použité slovo, že sumy boli
„vynulované“. Sumy neboli v pravom slova zmysle svojvoľne žalobcom vynulované, len nemohli byť
zaúčtované v účtovníctve, keďže žiaden pohyb peňazí neprebehol. Logika hovorí, že ak sa žiaden
účtovný prípad neuskutoční, nedá sa o tom ani účtovať, pretože nie je čo zaúčtovať. V žiadnom
prípade nešlo o nezákonné vynulovanie výdavkov, ako to tvrdí právny zástupca žalovaného. Žalovaný

nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami, ale prostriedkami zamestnávateľa. Keď zasielal svoju
verziu pokladničnej knihy zamestnávateľovi, mal ku každému účtovnému zápisu zaslať aj doklad o
zaevidovanom pohybe. Príjmy a výdavky v pokladničnej knihe po kontrole súhlasili, okrem spomínaných
výdavkov s textom „vklad na bežný účet.“ Tieto výdavky neboli zdokladované a navyše ani pripísané
na účet v banke zamestnávateľa, čiže nesúhlasil fakt uvedený v pokladničnej knihe žalovaného so

skutočnosťou. Na strane 20 ZP v prílohe je stanovisko pani Q. Q.. Je to doklad nahrádzajúci výpisy z
účtu, kde mali by pripísané sumy, ktoré tam údajne vložil žalovaný. Toto vyjadrenie si od nej vyžiadala
preto, aby jej nemusela hľadať v archíve, kopírovať a posielať bankový výpisy. Ako však už skôr uviedla,
ak to súd považuje za potrebné doložiť, žalobca má tieto výpisy k dispozícii vo svojom účtovníctve.
Toto vyjadrenie tak môže byť nahradené predmetnými výpismi z účtu firmy. Inventarizáciu rieši § 29

zák.č. 431/2002 Z.z o účtovníctve. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov
a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Peňažné prostriedky v hotovosti
musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Z vyjadrenia pani Q. Q.
vyplýva, že žalovaný zasielal jednu verziu pokladničnej knihy na kontrolu do Trnavy zamestnávateľovi.
Po každom zaslaní bola pokladničná kniha kontrolovaná so skutočnosťou a na základe nezrovnalostí

bol žalovaný vyzývaný na doplnenie dokladov, resp. nápravu v evidencii. Účtovný stav pokladničnej
hotovosti sa dá zistiť aj z údajov hlavnej knihe firmy, na syntetickom účte 211. Tento účtovný stav je
možné porovnať so skutočnosťou.

Súd považoval vyjadrenie znalkyne za dostatočné a sumu 14 162,55 Eur za škodu vzniknutú žalobcovi

konaním žalovaného.

V zmysle § 186 ZP teda žalovaného zaviazal zaplatiť škodu žalobcovi.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 162,55 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 14 162,55 Eur od 28. 06. 2008 do zaplatenia,
ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, alebo aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil Okresnému súd Rožňava na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/69/2013-201 zo dňa 10. 04. 2014 rozhodol tak, že odmieta
odvolanie proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.068,05 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 28.06.2008 do zaplatenia, zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania a vo výroku
o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 zást. žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.
Žalobca naďalej považuje dohodu o hmotnej zodpovednosti za platnú a účinnú, teda súd by mal pri
posudzovaní nároku žalobcu voči žalovanému vychádzať z tejto dohody. Ak súd posúdi, že táto dohoda

o hmotnej zodpovednosti nie je platná, podľa názoru žalobcu úmysel žalobcu je zrejmý a preukázaný
a to aj z výpovede samotného žalovaného. Tiež je preukázaná výška škody.

Právny zást. žalovaného uviedol, že naďalej trvá na tom, že u žalovaného nie je preukázané zavinenie,
úmyselniejepreukázanývžiadnomprípade,otomsanedáanihovoriť,zostranyžalobcunebolopodané

trestné oznámenie a pod. Z toho dôvodu aj neodpovedal na výzvu súdu, pretože podľa jeho názoru
žalovanému z rozhodnutia KS Košice nevyplýva povinnosť preukazovať zavinenie žalovaného. Táto
povinnosť vyplýva žalobcovi. Žalobca doteraz zavinenie žalovanému nepreukázal, doteraz neupresnil,
kedy škoda vznikla a z toho dôvodu aj trvá na námietke premlčania, pretože z konania vyplynulo, že
žalobca, resp. jeho pracovníci už skôr vedeli o tom, že dochádza k navyšovaniu schodku, nakoniec je to
aj uvedené v liste, ktorý bol doručený žalovanému deň pred rozviazaním pracovného pomeru a vyplýva

to aj z vyjadrenia znalkyne a pracovníčky žalobcu. Žalovaný nebol skôr upozornený žalobcom na túto
skutočnosť a na akékoľvek porušenie pracovných povinností.

Právny zást. žalobcu uviedol, že žalobca podal návrh na náhradu škody, pričom právna kvalifikácia
uplatneného nároku je na posúdení súdu. Žalobca nepodal odvolanie voči medzitímnemu rozsudku

vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nepodanie trestného oznámenia možno bolo chybou zo
strany žalobcu, no takto sa rozhodol, že chce so žalovaným vychádzať korektne, škoda bola zrejmá a
tú sa rozhodol uplatniť v občiansko-právnom konaní. Čo sa týka námietky premlčania, táto je vyriešená
v medzitýmnom rozsudku. Čo sa týka otázky zavinenia poukazuje na to, že úmysel môže byť zistený
zo všetkého, čo počas konania vyšlo najavo a je preukázané. Poukázal na zápisnicu z pojednávania

20. 07. 2012, kedy na otázku komu patria prostriedky na hotovostnej pokladni, žalovaný odpovedal, že
zamestnávateľovi. Je tu jednoznačne preukázané odpoveďou, že peňažné prostriedky, ktoré boli v tej
pokladnici v hotovosti patria zamestnávateľovi a nepatria žalovanému. Na druhú otázku, či žalovaný
súhlasí s obsahom čestného prehlásenia z 26. 06. 2008 a či ho on vypísal a podpísal, žalovaný
odpovedal, áno. Z obsahu čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaný neodovzdal žiadne peňažné

prostriedky žalobcovi, ale potvrdzuje, že v pokladnici sa mali nachádzať prostriedky v uvedenej výške.
Tieto prostriedky sú predmetom nároku, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní. Tým je preukázaná plná
vedomosť žalovaného o tom, komu patria finančné prostriedky a ako má s nimi naložiť. Čiže keď v tom
okamihu o tom vedel, tak si úmyselne tieto fin. prostriedky ponechal a nevydal ich žalobcovi. Poukázal
na výpoveď žalovaného zo dňa 04. 10. 2011, kedy na právnu otázku, načo slúžila pokladnica finančnej

hotovosti,žalovanýuviedol:hotovosťbolataká,onrozumietenskutočnýstav,akobolouvedenénakonci
strany pokladničnej knihy, rozumie tomu účtovný stav, jednoducho žalovaný odpovedal, že skutočný
stav finančnej hotovosti zodpovedá stavu účtovnému. Ďalej poukázal na otázku, prečo žalovaný, keďže
uznal stav peňažných prostriedkov na pokladnici v čestnom prehlásení, prečo ju nevyplatil žalobcovi,
žalovaný odpovedal, že sa k tomu nebude vyjadrovať. Vychádzajúc z týchto odpovedí si môže vyvodiť,

že si žalovaný uvedomoval možno aj v rovine trestnoprávnej, že je možné použiť pozitívnu odpoveď
v jeho neprospech. Aj z vyššie uvedených odpovedí žalovaného je zrejmé, že si uvedomoval a bol si
plne vedomý svojich povinností ako zamestnanec, vrátane ich porušenia, a tým jednoducho vyvodzuje,
že porušením povinností ako zamestnanca došlo ku vzniku škody na strane zamestnávateľa, nakoľko
žalobcovi patriace fin. prostriedky mu žalovaný nevydal. Z toho podľa žalobcu vyplýva úmyselné

zavinenie žalovaného.

Právny zást. žalovaného uviedol, že samotná odpoveď žalovaného na otázku, komu patria prostriedky,
ktoré teraz uvádzal právny zást. žalobcu, nesvedčia o úmysle žalovaného. Poukazuje na znalecký
posudok (ZP), kde je konštatované, že existujú dve účtovné knihy, no pritom znalkyňa neskúmala

knihu žalovaného. Ako aj vyplynulo z ďalšieho pojednávania, žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný
vyzývaný na predloženie akýchkoľvek dokladov, ktoré by súviseli s nezrovnalosťami a ktoré viedli k
vynulovaniu položiek. Znova zdôrazňuje, že žalobca nevykonával inventarizáciu, čo podľa zákona bol
povinný vykonávať. Naďalej trvá na námietke premlčania z dôvodov, ktoré už uvádzal. Zavinenie a
úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný.

Právny zást. žalobcu naďalej tvrdil, že otázka zavinenia je otázkou vnútorného psychického stavu
konajúcej osoby vo vzťahu ku konaniu a jeho následkom a je možné ho preukazovať len okolnosťami
v podstate mimo samotného škodcu alebo osoby, ktorej zavinenie sa preukazuje, má za to, že zoskutočností a okolností, ktoré boli v konaní preukázané, úmyselné zavinenie preukázané bolo. Žalovaný
vedel, komu patria peňažné prostriedky a bol uzrozumený, ako s nimi má naložiť a úmyselne v rozpore
s povinnosťami ako zamestnanca tieto žalobcovi nevydal do dnešného dňa. Povinnosť preukázať

splnenie záväzku je na dlžníkovi, žalovaný doteraz nepreukázal, že peňažné prostriedky žalobcovi vrátil.
Žalovaný mal možnosť preukázať, ale do dnešného dňa to neurobil, ako naložil s týmito finančnými
prostriedkami. Kontrola žalovaného zo strany žalobcu bola vykonávaná a to sa kontroloval stav
príjmových pokladničných dokladov sedí so stavom finančnej hotovosti a naopak, žalovaným vždy bolo
tvrdené a zdôvodnené, že tento stav, t. j. skutočný sedí so stavom účtovným a peňažnými prostriedkami,

ktoré nepatrili žalovanému, ale patria žalobcovi, čo výpoveďou aj potvrdil, disponuje nimi, má ich.
Do dnešného dňa ich nevydal. Príjmovými pokladničnými dokladmi bolo preukázané, že žalovaný má
hotovosť, ktorá je na nich uvedená, on ich však žalobcovi, svojmu zamestnávateľovi nevydal a doteraz
neozrejmil, čo s týmito fin. prostriedkami je, čo s nimi urobil. Naďalej trval na tom, že dohoda o hmotnej
zodpovednosti je platná a žalovaného zaväzuje. Preukázanie zodpovednosti za škodu je možné aj iným
spôsobom ako vykonaním inventarizácie v zmysle judikatúry.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15. 12. 2014 uviedol, že poukazuje na nasledovné skutkové zistenia,
skutočnosti a okolnosti, ktoré vyšli najavo počas celého konania:
1. žalovaný v odpore, ktorý podal voči vydanému platobnému rozkazu (sp.zn. 14Ro/l62/2010), uviedol:
„Navrhovateľ uvedenú sumu odo mňa žiada zaplatiť neoprávnene, pretože mi ako zamestnancovi

od roku 2005 nevyplácal mzdu za prácu na základe pracovnej zmluvy. Moja mzda a výdaje ... boli
refundované z príjmov od zákazníkov navrhovateľa.
2. v čestnom prehlásení zo dňa 26.6.2008 žalovaný uviedol:
„Ďalej prehlasujem, že celú pokladničnú hotovosť vo výške 0,00 Sk, slovom 0,00 týmto odovzdávam -
a teda konečný zostatok v mojej pokladni je k dnešnému dňu 412.857,- Sk.

3. žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 9.10.2011 uviedli:
„Považovať čestné prehlásenie ... za uznanie dlhu je právny nezmysel, je tam len konštatované, aká
je pokladničná hotovosť k tomu dňu.“ „... žalovaný každý týždeň keď prevzal hotovosť za služby od
zákazníkov ...“

4. žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 31. 03. 2011 uviedli: „Keď sa zmenila firma na s.r.o., ja som bol naďalej zamestnaný v tej firme.
Charakter práce zostal ten istý.“ „... Poukazuje na to, že z dôvodu neexistencie dohody o hmotnej
zodpovednosti je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktoré v tomto konaní neuniesol, pretože samotný
zostatok v pokladničnej knihe nesvedčí o tom, čo sú to za peniaze, z čoho pozostávajú.“ „... evidenčný

stav v pokladničnej knihe nie je škoda.“
5. žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 04. 10. 2011 uviedli: „Slúžila (pozn. pokladničná kniha) na evidenciu finančných prostriedkov, ktoré
som prijal ja...“ „Hotovosť bola taká, ako bolo uvedené na konci pokladničnej knihy.“ „Právny zástupca ...
navrhuje vypočuť v konaní už navrhnutých svedkov U. Q. ... a G.. D. D. na to, že bolo žalovaným

vyplácané cestovné z pokladne.“ Právny zástupca žalovaného spresňuje, že výplata cestovného pre
týchto dvoch pracovníkov bola zaevidovaná v pokladničnej knihe ako výdavok ...“
6. žalovaný, rsp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 20. 07. 2012 uviedli: „(otázka) ... pre prípad, keby bol v pokladni hotovosť, komu patria prostriedky,
žalovaný odpovedá: Zamestnávateľovi.“ „(otázka) ... súhlasí žalovaný s obsahom čestného prehlásenia

zo dňa 26. 06. 2008 a či ho vypísal žalovaný, žalovaný odpovedá: áno.“
7. žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 26. 11. 2012 uviedli: „Pohyb peňazí bol taký, že peniaze boli odovzdávané na poštu, potom a keď
bol zriadený účet v Tatra banke tak tam.“ „... boli klienti, ktorí platili v hotovosti.“ „(otázka) ... kto viedol
pokladničnú knihu, žalovaný uviedol: ja som ju viedol.“

8. žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi/vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 11. 11. 2014 uviedli: „Žalovaný znovu uvádza, že vykonával svoje zamestnanie podľa pracovnej
zmluvy a pokynov.“
Vo vzťahu k pojmom úmysel a nedbanlivosť na účely posúdenia zavinenia pri spôsobení škody
zamestnancom jeho zamestnávateľovi, tieto pojmy Zákonník práce nevymedzuje, a preto je ich potrebné

vykladať tak, ako ich výklad a aplikácia je zaužívaná v našom právnom poriadku, t.z. najmä podľa ich
definície podľa ustanovení Trestného zákona (prípadne zákona o priestupkoch).
Podľa § 15 Trestného zákona:
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 Trestného zákona:
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,

alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Zavinenie je vnútorným psychický stav vzťah osoby (v rovine trestnoprávnej) k podstatným zložkám
trestného činu, v ostatných prípadoch môžeme vravieť o vzťahu ku podstatným okolnostiam svojho
konania, pričom je založené na dvoch zložkách - intelektuálnej zložke (rozumovej, vedomostnej) a

zároveň na vôľovej zložke.
Intelektuálna zložka v sebe zahrňuje vnímanie predmetov, javov a procesov zmyslovými orgánmi
(konajúcej) osoby, prípadne predstavu predmetov a javov, ktoré osoba vnímala už skôr (pred jej
konaním) alebo o ktorých táto osoba vedela na základe jej znalostí, skúsenosti (teda z minulosti).
Vôľová zložka v sebe zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, čo v podstate predstavuje

rozhodnutie osoby určitým spôsobom konať.
V prípade úmyselného konania zároveň rozlišujeme dva stupne - priamy úmysel a úmysel nepriamy.
V prípade priameho úmyslu osoba vie, čo koná a že jej konanie spôsobí alebo aspoň môže spôsobiť
určitý následok (napr. ohroziť záujem chránený zákonom, spôsobiť škodu a pod.), a takéto porušenie
(ohrozenie) spôsobiť chce. Osoba predpokladá, že takýto následok môže alebo určite nastane, tento

následok si želá a chce ho spôsobiť.
V prípade nepriameho úmyslu osoba vie, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie (ohrozenie),
teda určitý následok, a pre prípad, že tak spôsobí, je s tým uzrozumená, čo je variant vôle, odlišný síce
od chcenia, nakoľko priamym (primárnym) cieľom konajúcej osoby nie je síce spôsobenie konkrétneho
následku (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, a pod.), nakoľko sleduje iný cieľ,

ale je uzrozumená s tým, realizácia jej (primárneho) cieľa môže viesť k spôsobeniu takéhoto následku.
Uzrozumenie vyjadruje aktívny vôľový vzťah osoby k spôsobeniu určitého následku (napr, porušenie
alebo ohrozenie záujmov chránených zákonom), čím je mienená vôľa konajúcej osoby, ktorá sa
prejavila navonok správaním, chovaním osoby. Následok (spôsobený) je síce nechcený, je ale vedľajším
následkom konania osoby, s ktorým (že nastane) je však táto osoba uzrozumená.

Právny názor a závery súdu, podľa ktorých žalovaný spôsobil žalobcovi škodu z nedbanlivosti nemá
oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Žalobca je toho názoru, že škoda spôsobená žalobcovi
žalovaným bola spôsobená úmyselne. Ako žalobca zvýraznil v tomto svojom stanovisku (vyjadrení)
a rovnako ako vyplýva aj zo všetkých jeho predchádzajúcich vyjadrení, vrátane vyjadrení právneho
zástupcu žalobcu, žalovaný chcel svojím konaním žalobcovi spôsobiť škodu a túto vo výške uplatneného

nároku je povinný žalobcovi nahradiť, nakoľko nad mieru akýkoľvek pochybností je preukázané
(všetkým, čo v tomto konaní vyšlo najavo, najmä z vyjadrení žalovaného, prípadne jeho právneho
zástupcu), že:
• žalovaný bol zamestnancom žalobcu,
• v rámci plnenia svojich pracovných úloh preberal žalovaný od zákazníkov (klientov) žalobcu peňažné

prostriedky (finančnú hotovosť),
• žalovaný vedel, čo opakovane uznal, že všetky peňažné prostriedky, ktoré prevzal od zákazníkov
(klientov) žalobcu patria žalobcovi (sú majetkom patriacim žalobcovi ako jeho zamestnávateľovi) a teda
nie sú predmetom vlastníctva žalovaného,
• žalovaný viedol pokladňu finančnej hotovosti sám, t.z. sám bol povinný vykonávať a zaznamenávať

všetky operácie (majúce tak evidenčný ako aj faktický charakter) vo vzťahu k peňažnej hotovosti, ktorú
v nej evidoval,
• žalovaný vedel, čo opakovane uznal, že peňažnú hotovosť na pokladni je povinný odovzdať žalobcovi
ako svojmu zamestnávateľovi, a že nie je oprávnený s ňou disponovať inak, ako podľa a na základe
pokynu (súhlasu) zamestnávateľa,

• žalovaný vedel, že neodovzdaním peňažnej hotovosti vznikne žalobcovi škoda, a zároveň chcel škodu
spôsobiť alebo prinajmenšom bol uzrozumený s tým, že jej neodovzdaním škodu žalobcovi spôsobí,
t.z. žalovaný chcel alebo bol tak plne uzrozumený s tým, že neodovzdaním peňažnej hotovosti nastane
reálny úbytok na majetku žalobcu a teda mu vznikne škoda,• žalovaný výslovne potvrdil, že dňa 26.6.2008 mal byť zostatok peňažnej hotovosti v pokladni k danému
dňu vo výške tam uvedenej, pričom zároveň toho dňa neodovzdal žiadnu peňažnú hotovosť žalobcovi,
• žalovaný v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že peňažnú hotovosť (finančné

prostriedky), ktoré prevzal od zákazníkov (klientov žalobcu), odovzdal (vydal) žalobcovi
V súlade s medzitýmnym rozsudkom tak žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 14.162,55 Eur, ktorú
je povinný nahradiť v plnej výške, spolu s úrokmi z omeškania.
Žalovaný ako zamestnanec, bez ohľadu na iné svoje povinnosti upravené v pracovnej zmluve, porušil
svoju základnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 81 Zákonníka práce, a to povinnosť riadne hospodáriť

s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou,
zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, nakoľko na
konanie (žalovaného), ktorý prevzal peňažnú hotovosť od zákazníkov a túto neodovzdal svojmu
zamestnávateľovi, nie je možné hľadieť inak, ako na konanie v (hrubom) rozpore so záujmami
zamestnávateľa a s povinnosťou počínať si tak, aby nedošlo ku strate (poškodeniu, zničeniu či
zneužitiu) majetku zamestnávateľa. Žalobca sa zároveň oprávnene domnieva, že konanie žalovaného

taktiež nebolo a nie je v súlade s korektívom dobrých mravov (v zmysle ČI. 2 Zákonníka práce
v spojení s ustan. § 179 ods.2 Zákonníka práce), a preto aj v prípade, že by žalovaný neporušil
žiadnu konkrétnu svoju povinnosť (ako zamestnanec žalobcu), jeho konanie v podobe neodovzdania
(nevydania) peňažnej hotovosti žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, pričom v žiadnom smere nie je možné hľadieť na takéto konanie ako nedbanlivostné, pretože

žalovaný vedel a chcel takýto následok spôsobiť, pretože vedel, že predmetné peňažné prostriedky
patria zamestnávateľovi a týmto konaním mu spôsobí škodu, ktorú chcel spôsobiť, resp. bol minimálne
uzrozumený s tým, že ju spôsobí.

Právny zást. žalovaného na pojednávaní dňa 26. 03. 2015 uviedol, že z písomného podania žalobcu

nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali úmyselné zavinenie tak ako to
tvrdí žalobca. Je to len zhrnutie čiastkových prejavov na pojednávaní zo strany žalovaného, príp.
právneho zástupcu bez súvislosti. Konštatovanie v čom vidí zavinenie úmyselné, žalobca zhrňuje do
všeobecných bodov uvedených pod bod VII. svojho vyjadrenia. Ide o všeobecne dané skutočnosti a nie
skutočnosti, ktoré preukazujú zavinenie, citujem z vyjadrenia žalobcu: „Žalovaný bol zamestnancom

žalobcu, k tomu bodu uvádza, že nikdy žalovaný nepopieral, ďalšie tvrdenie, ktoré nebolo popierané
žalovaným v rámci plnenia svojich pracovných úloh preberal žalovaný do zákazníkov finančné plnenia
od zákazníkov. Žalovaný vedel, že všetky peňažné prostriedky patria žalobcovi, táto skutočnosť nie
je spornou. žalovaný viedol pokladňu finančnej hotovosti sám, aj táto skutočnosť nie je spornou.
Žalovaný vedel, čo opakovane uznal, že peňažnú hotovosť je povinný odovzdať žalobcovi ako svojmu

zamestnávateľovi- opäť len konštatované žalobcom to, čo sa dialo, že celú finančnú hotovosť, ktorú
prijal odviedol žalobcovi, o čom svedčí jeho peňažný denník. Žalovaný vedel, že neodovzdaním
peňažnej hotovosti vznikne žalobcovi škoda a zároveň chcel škodu spôsobiť alebo prinajmenšom bol
uzrozumený s tým, táto skutočnosť doposiaľ preukázaná nijakým spôsobom nebola a k tomu žalobca
ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz, okrem toho žalovaný výslovne potvrdil, že dňa 26. 06. 2008

mal byť zostatok peňažnej hotovosti v pokladni k danému dňu vo výške tam uvedenej. Opäť poukázal
na výpoveď žalovaného a žalobcu, že ide o vyčíslenie evidenčné stavu pokladne na čom sa žalobca
a žalovaný zhodli. K poslednému bodu - žalovaný v konaní nepreukázal, že peňažnú hotovosť,
ktoré prevzal od zákazníkov odovzdal žalobcovi, toto tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené, ide len
o všeobecné konštatovanie, pretože peňažný denník žalovaného svedčí o tom, že všetky finančné

prostriedky odviedol, výdavky riadne zaevidoval do peňažného denníka a len konaním žalobcu bez
vedomia žalovaného boli vynulované položky ako výdavky, ktoré uvádzal žalovaný a k tomu žalobca
nepreukázal relevantné podklady i napriek tomu, že žalovaný od počiatku opakovane navrhoval, aby
bol vykonaný dôkaz výpisom z účtu, či došlo k takejto operácii. Zo znaleckého posudku táto skutočnosť
nepochybne vyplýva, že overenie výdavkov tak ako ich vykázal žalovaný je možné zistiť práve obratom

na tomto účte žalobcu. Znalkyňa vychádzala len z písomného staviska svedkyne Q. o tom, že výdavky
neboli podložené zo strany žalovaného, že viackrát opakovane vyzývala žalovaného na doloženie
dokladov preukazujúcich výdavky, avšak ani jediná výzva, ani jediný dôkaz o tom, že táto svedkyňa
uvádzala pravdu, nevyplýva z dokazovania nebol zabezpečený a predložený zo strany žalobcu takýto
dôkaz napriek tomu, že viackrát bol žalovaným navrhnutý. Pokiaľ ide o opisovanie toho, čo je potrebné

považovať za úmysel, čo za nedbanlivosť, je to len citácia zákona, čo nie je potrebné zo strany
žalovanéhokomentovať,avšakzvyjadrenianevyplývajúžiadneobjektívnedôkazy,ktorébypreukazovali
zavinenie žalovaného vo forme úmyslu. Žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení na to, že žalovaný
porušil svoju základnú povinnosť uvedenú v ust. § 81 Zákonníka práce, t.j. povinnosť riadne hospodáriťs prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením
stratou, zničením a pod. Podľa názoru žalobcu zavinenie je preukázané tak, že žalovaný neodovzdal
peňažnú hotovosť žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

K tomuto žalovaný uvádza, že on hotovosť, ktorú prevzal za sporné obdobie riadne v zmysle svojich
povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru žalobcovi odviedol a žalobca iba všeobecne uvádza, že
nevydal peňažnú hotovosť. neuvádza však, kedy neodovzdal finančnú hotovosť, v ktorých prípadoch za
konkrétne obdobie a či vôbec bol vyzývaný, či má finančnú hotovosť odovzdať, či túto povinnosť si splnil
alebo nie a pod. Samotné konštatovanie, že po ukončení prac. pomeru nevydal finančnú hotovosť, je v

rozpore so samotným zistením, že v pokladni bolo 0, o čom svedčí čestné prehlásenie. Táto skutočnosť
nasvedčuje tomu, že všetky finančné prostriedky boli žalobcovi odvedené. Je povinnosťou žalobcu v
zmysle § 179 Zákonníka práce preukázať úmyselné konanie žalovaného a nie len konštatovať, že pri
ukončení prac. pomeru nebola odvedená finančná hotovosť, ktorá v pokladni ani nebola a nemohli byť,
pretože finančné prostriedky boli odvedené.

Právny zást. žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva
to, že žalobca mal vedomosť podľa jeho tvrdení o tom, že k navyšovaniu finančných prostriedkov
dochádzalo v predchádzajúcom období pred skončením prac. pomeru, že vyzýval žalovaného na
doloženie výdavkov, i napriek tejto vedomosti neurobil žiadne opatrenie, ktoré by smerovalo k tomu, aby
sa finančná hotovosť nenavyšovala a do spisu nedoložil žiadny objektívny dôkaz, že toto tvrdenie je z

jeho strany pravdivé, žalovaný k tomu udáva, že nikdy nebol vyzývaný na doplnenie ním uvádzaných
výdavkov v pokladničnej knihe, že tieto výdavky boli objektívne a žalobca až po skončení prac. pomeru
bez vedomia žalovaného účelovo uvádza, že žalovaný nepreukázal svoje výdavky bez toho, aby sa
overila objektívnosť tohto tvrdenia opäť účelovo uvádza a kryje sa za obchodné tajomstvo, aby sa
preukázal teda pohyb na účte, pokiaľ ide o obdobie rokov 2007 až do skončenia prac. pomeru. Žalovaný

jednoznačne pri skončení prac. pomeru uviedol, že súhlasí s evidenčným stavom pokladne, avšak
neuznáva žiaden dlh, ktorý teraz uplatňuje žalobca v tomto konaní. Pokiaľ by malo byť pravdou tvrdenie
žalobcu, určite by sa svojich nárokov domáhal aj v trestnom konaní. V trestnom konaní však nebol
uplatnený trestnoprávny postih žalovaného a teda žalobca si je vedomý toho, že žalovaný úmyselne
si prostriedky neodcudzil, ani ich nespreneveril, ale tieto prostriedky, ktoré sú evidenčne vykázané, pri

skončení prac. pomeru spoločnosti odviedol takou formou ako to bolo pri kontakte so zamestnávateľom
obvyklé aj v iných prípadoch.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 04. 2015 právny zát. žalovaného uviedol, že vzhľadom na priebeh
dokazovania s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/69/2013 zo dňa

10. 04. 2014 poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 068,05 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
28. 06. 2008 do zaplatenia. Rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn 4C/8/2011
v tomto výroku nadobudol právoplatnosť. OS Rožňava týmto výrokom rozsudku rozhodol o celom nárok
(ktorý uplatňoval žalobca ako náhradu škody vo výške 14 162,55 Eur) žalobcu, keďže z odôvodnenia

rozsudku nepochybne vyplýva, že podľa § 186 ods. 2 Zák. práce, náhrada škody spôsobená z
nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca
presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, pred porušením
povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že výrok rozsudku OS, ktorý
nadobudol právoplatnosť (povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 068,05 Eur s prísl.) je rozhodnutím o celom

uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody. Suma 1 068,05 Eur tak ako to vyplýva z odôvodnenia
rozsudkuokresnéhosúdu str.3prvýodsekjesumarovnajúcasaštvornásobkupriemernéhomesačného
zárobku žalovaného. Je nepochybné, že súd v tomto výroku rozsudku priznal žalobcovi sumu 1 068,05
Eur ako štvornásobok mesačnej mzdy a tým rozhodol vo veci o celom nároku na náhradu škody, ktorý
uplatňoval žalobca v konaní. Pokiaľ tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť, nie je možné podľa

názoru žalovaného priznať žalobcovi ďalšiu sumu tak ako ju uplatňuje z toho istého titulu vo výške 13
094,50 Eur ako rozdiel medzi pôvodne uplatneným nárokom, teda sumou 14 162,55 Eur a právoplatne
priznanou sumou 1 068,05 Eur, pretože je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci o tomto nároku.

Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásení rozsudok, dňa 14. 05. 2015, právny zást. žalobcu uviedol, že z

obsahu vyjadrenia práv. zást. odporcu zo dňa 10. 4. 2015 by mal vyplývať záver, že súd už vo vydanom
rozsudku priznal žalobcovi vyčíslenú sumu a tým rozhodol o celom nároku, ktorý bol uplatňovaný v
tomto konaní navrhovateľom. S týmto záverom nemôže súhlasiť, nakoľko z ust. § 152 ods. 2 O.s.p. prvá
veta vyplýva, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci, t. j. súd musí v rozhodnutívyčerpať celý predmet konania. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 14 162,55
Eur a predmetný výrok rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný priznal navrhovateľovi len časť vo
výške 1 068,05 Eur. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia KS Košice z 10. 04. 2014,

ktorým súd odmietol odvolanie navrhovateľa proti výroku o povinnosti zaplatiť sumu 1 068,05 Eur s
úrokmi z omeškania do doby do zaplatenia a to z dôvodu, že výrok, ktorý bol napadnutý odvolaním
podaným navrhovateľom, žalobca nebol oprávnený, nakoľko mu v časti bolo vyhovené, a odvolanie
proti takémuto výroku mohol podať len odporca, ktorý ho neuskutočnil. Zo záverov a odôvodnenia
tohto uznesenia KS vyplýva, že súd, keďže vo zvyšnej časti úrokov bol zrušený a vrátený na ďalšie

konanie, sa musí zaoberať otázkou zavinenia, čo súvisí s otázkou výšky na náhradu škody. Poukázal
na právoplatný medzitýmny rozsudok súdu, ktorým súd rozhodol, že odporca zodpovedá za škodu.
Charakterrozsudkuvychádzazúčelnostiahospodárnostikonania.t.j.žesúdrozhodnebuďočastialebo
základe prejednávanej veci, v tomto príp. rozhodol o základe prejednávanej veci, to znamená posúdil
všetky skutkové a právne skutočnosti vrátane otázky príp. premlčania, ak táto bola vznesená, čo bola,
preklúzia nároku, spoluzavinenia a otázkou vzniku škodu a kto za škodu zodpovedá. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 80/2007: rozsudok, ktorý rieši iba otázku základu nároku a
ponechávapritomotázkurozsahunárokuďalšiemurozsudkusanazývamedzirozsudkom,vsúdnejpraxi
tiež medzitýmny rozsudkom. Predpokladom použitia medzirozsudku je deliteľnosť predmetu konania
na dve zložky základ a ich výška. Pri žalobách zo zodpovednostných nárokov je potrebné základom
prejednávanej veci rozumieť vyriešenie otázky zodpovednosti žalovaného, príp. spoluzavinenia žalobcu,

ak prichádza do úvahy, aby tak po právoplatnosti medzirozsudku zostala na vyriešenie len otázka
výšky nároku poškodeného zodpovedajúca miere zistenej zodpovednosti. Základ prejednávanej veci
tak treba spravidla považovať vyriešenie všetkých sporných otázok uplatňovaných z uplatňovaného
nároku, ktorým sa dá posúdiť, ak má vo veci rozhodnúť s výnimkou výšky nároku. Tak je to napr.
vtedy, keď súd na podklade žaloby o náhradu škody posúdi, či ku škode došlo, či žalovaný škodu

spôsobil a za ňu zodpovedá, vrátane napr. toho, či nárok nie je premlčaný alebo nezanikol. Podľa § 159
ods. 3 O.s.p. len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Nadobudnutím
právoplatnosti súdne rozhodnutie získava vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že rozhodnutie, s výnimkou
zákonných výnimiek sa stáva nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, štát atď. Právoplatnosťou
nadobúda súdne rozhodnutie vlastnosť, bez ktorej by sa nedali vyriešiť spory, ani ostatné právne veci.

Všetky tieto vlastnosti právoplatného rozsudku sa v plnej miere vzťahujú aj na medzirozsudok. NS v
tomto odôvodnení rozhodnutia uviedol, že akékoľvek úvahy žalobcu o procesnoprávnej neprijateľnosti
výroku medzirozsudku o premlčaní práva voči žalovanej ad2/ a o delenej zodpovednosti žalovaných v
1. a 2. rade súd pre ďalšie konanie bez právneho významu. Z uvedeného pre nás jednoznačne vyplýva,
že predmetom ďalšieho konania je tak len otázka výšky nároku.

Právny zást. žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na vyjadrení
doručenom súdu 10. 4. 2015. Vyjadrenie práv. zást. žalobcu dnes na pojednávaní nič nemení a ničím
nie je spochybnené to, že vo veci súd právoplatne rozhodol v časti, v ktorej sa žalobca odvolal, je
zrejmé z odôvodnenia, ako aj celkového procesného postupu, že súd rozhodoval rozsudkom, ktorý

bol zrušený o celom nároku a rozhodol o celom nároku tak, že žalobcovi priznal výšku škody ako 4-
násobok priemerného mesačného zárobku vychádzajúc z právoplatného medzitýmneho rozsudku a
tento výrok sa stal právoplatným, teda ide o rozhodnutie vo veci samej a je tu prekážka rozhodnutej
veci. Veľmi správne právny zást. žalobcu zdôvodňuje, čo treba chápať pod pojmom právoplatnosť.
Je to nezmeniteľné a záväzné. Pokiaľ argumentuje právny zást. ust. § 152 ods. 2 O.s.p., že súd má

rozhodnúť o celom nároku, s tým sa stotožňuje a súd o celom nároku aj rozhodol, treba rozlišovať ich
vyjadrenie v tom, že argumentovali právoplatným výrokom, ktorým súd rozhodol o celom uplatnenom
nároku tak, že priznáva žalobcovi sumu rovnajúcu sa 4-násobku priemerného mesačného platu a teda
o ďalšej časti nároku rozhodol tak, že žalobu zamietol, teda rozhodol o celom nároku a keďže žalobca i
napriek tomu, že výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť naďalej trvá na žalobe, ako o rozdiely medzi

sumou, ktorú pôvodne uplatňoval a sumou, ktorú mu súd priznal, tak navrhuje túto časť nepochybne
zamietnuť, pretože bolo rozhodnuté o celom nároku tak, že súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1 068,05 Eur s prísl., ako 4-násobok priemernej mesačnej mzdy. Na základe toho navrhol žalobu
v prevyšujúcej časti zamietnuť, pretože je tu prekážka rozhodnutej veci. Nie vinou žalovaného sa stal
rozsudok právoplatným a je vecou žalobcu ako má postupovať pre prípad, že jeho odvolanie bolo

odmietnuté. Určite nie spôsobom, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o celom
nároku, bude naďalej trvať znova na nároku, o ktorom už bolo rozhodnuté. Žalobca potom ako KS zrušil
rozsudok OS, upravil žalobu tak, že odpočítal sumu, ktorá bola prisúdená rozsudkom a uplatňuje rozdiel
medzi sumou pôvodne uplatnenou a sumou priznanou. Pritom súd jasne vo svojom rozhodnutí uviedol,že suma, ktorú priznal je sumou rovnajúcou sa 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Nie je
to rozhodnutie o časti škody a nie je to zdôvodnené žiadnym súdom pričom by suma 1 068,05 mala
byť sumou priznanou pre žalobcu z iného dôvodu. Je to nesprávne vysvetlenie zo strany žalobcu, že

si budú uplatňovať časť sumy. Po jej právoplatnosti, ktorá bola priznaná na základe rozhodnutia súdu,
ktorým rozhodol o celkovej náhrade škody tak, že priznal žalobcovi 4-násobok priemerného mesačného
zárobku ako zodpovednostný vzťah k uplatnenému nároku a nie ako časť náhrady škody, ktorá bola
preukázaná v konaní z iného dôvodu.

Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol v odôvodnení, že z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa nespochybňuje skutočnosť, že došlo k
vzniku škody, ustálil vykonaným dokazovaním aj výšku škody, ktorá žalobcovi ako zamestnávateľovi
vznikla, z rozsudku však nie je možné zistiť, z čoho súd prvého stupňa vyvodil základ nároku na
náhradu škody, to znamená, ktorú právnu povinnosť žalovaný ako zamestnanec porušil, pretože iba
to zakladá jeho všeobecnú zodpovednosť za škodu. Z odôvodnenia rozsudku ďalej nevyplýva, ako

sa súd prvého stupňa vyporiadal s otázkou zavinenia so zreteľom na rozsiahle dokazovanie, ktoré vo
veci bolo vykonané. Samotné konštatovanie, že sa jedná o zodpovednosť spôsobenú z nedbanlivosti,
nepostačuje pre záver o tom, že súd prvého stupňa posudzoval všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný netvrdil, že k škode došlo
z nedbanlivosti, resp. nevyjadroval sa vôbec k otázke svojho zavinenia. Žalovaný v priebehu celého

konania spochybňoval základ a výšku žalovaného nároku. Keď otázka zavinenia nebola predmetom
dokazovania na súde prvého stupňa a ak následne súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil práve na
otázke formy zavinenia, je možné jeho rozhodnutie považovať za prekvapivé. O prekvapivé rozhodnutie
ide v tom prípade, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní účastníkmi konania
tvrdené neboli a ku ktorým sa preto nemohli vyjadriť. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k

záveru, že je potrebné rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušiť,
pretožepostupomsúduarozhodnutímsamotnýmdošlokodňatiumožnostiúčastníkakonaťpredsúdom,
čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude
podrobne sa zaoberať otázkou zavinenia, pričom je povinný prihliadnuť na všetko, čo počas konania
vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Ďalej bude povinnosťou podrobne odôvodniť

svoje rozhodnutie vo vzťahu k jednotlivým predpokladom zodpovednosti za škodu tak ako ich vyžaduje
ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 179 Zákonníka práce (ZR)

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Predpokladom založenia pracovnoprávnej zodpovednosti sú: vznik škody, porušenie povinností pri

plnenípracovnýchúloh,príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostíavzniknutouškodouazavinenie,
ktoré je zamestnávateľ povinní preukázať, okrem prípadov zodpovednosti zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosti za stratu zverených
predmetov.

Zodpovednosť zamestnanca je založená na subjektívnom princípe - vždy ide o zodpovednosť za
zavinenie (úmyselné, nedbanlivostné).

Škoda - je v tomto prípade to, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o peňažné prostriedky, ktoré
žalovaný prevzal od zákazníkov a mal odovzdať a neodovzdal žalobcovi.

Porušenie povinností pri plnení pracovných úloh - neodovzdanie vyinkasovanej peňažnej hotovosti
žalobcovi.Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou - tým, že žalovaný neodovzdal
peňažné prostriedky od zákazníkov žalobcu žalobcovi, vznikla žalobcovi škoda (zmenšenie jeho
majetku).

Zavinenie - môže byť vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia má rozhodujúci vplyv pri
určení rozsahu náhrady škody, ktorú je zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi. Pri úmyselnom
zavinení zamestnanec vedel, že svojim konaním škodu spôsobí a tento výsledok chcel dosiahnuť. O
nedbanlivostné konanie ide vtedy, ak zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol.

Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivostnom rozoznávame
nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanoveniach Trestného zákona tak
všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku.

Súd po dokazovaní zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný bol zamestnancom žalobcu, prebral od zákazníkov peňažné prostriedky, ktoré patrili žalobcovi,
bol povinný evidovať peňažnú hotovosť a túto odovzdať zamestnávateľovi. Vedel a bol uzrozumený s

tým, že neodovzdaním peňažnej hotovosti vznikne škoda. Sám potvrdil, aký mal byť zostatok peňažnej
hotovosti v pokladni k 26. 06. 2008. Túto peňažnú hotovosť však žalobcovi neodovzdal. V prípade
nepriameho úmyslu osoba vie, že môže spôsobiť porušenie (ohrozenie), teda určitý následok a pre
prípad, že to spôsobí, je s tým uzrozumená, čo je variant vôle, odlišný síce od chcenia, pretože priamym
cieľom konajúcej osoby nie je síce spôsobenie konkrétneho následku (porušenia alebo ohrozenia

záujmu chráneného zákonom a pod.), pretože sleduje iný cieľ, ale je uzrozumená s tým, že realizáciou
jej cieľa môže viesť k spôsobeniu takéhoto následku.

Súd uzavrel, že u žalovaného ide o nepriamy úmysel.

Čo sa týka výšky škody, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, považoval ho za dostačujúce,
vrátane vysvetlenia znalkyne na námietky žalovaného a na výšku škody už nevykonal ďalšie
dokazovanie.

Pokiaľ ide o právny názor právneho zást. žalovaného uvedený vo vyjadrení zo dňa 10. 04. 2015, súd je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto doplnil dokazovanie podľa odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia odvolacie súdu uvedeného v odseku 5, a 7, str. 6 a odseku 3, str. 7 uznesenia KS Košice
č.k. 3Co 69/2013-201 zo dňa 10. 04. 2014.

Súdu z tohto odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutím vo veci priznania sumy 1 068,05 Eur s prísl. nebol

vyčerpaný celý predmet konania, pretože keby bol odvolací súd toho názoru, neuložil by súdu úlohy,
ktorú sú v tomto odôvodnení uvedené.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 954,-Eur, súdneho poplatku za
odvolanie 849,50 Eur a trov právneho zastúpenia 9 450,40 Eur, spolu 11 253,90 Eur.
Trovy právneho zastúpenia tvoria úkony právnej služby (každý á 303,74 Euro):

prevzatie zastúpenia a porada s klientom
podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.08.2010
vyjadrenie k odporu zo dňa 04.10.2010
účasť na pojednávaní dňa 09.11.2010
účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011

vyjadrenie k veci na výzvu súdu zo dňa 13.05.2011
účasť na pojednávaní dňa 04.10.2011
účasť na pojednávaní dňa 28.02.2012
účasť na pojednávaní dňa 20.07.2012účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012
odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa (trovy odvolacieho konania)
účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014

účasť na pojednávaní dňa 26.3.2015
písomné vyjadrenie na základe žiadosti súdu (predložené dňa 15.12.2014
účasť na pojednávaní dňa 14.5.2015
Spolu úkony 4 556,10 Euro.
- 20 % DPH zo 15 úkonov právnej služby: 911,22 Euro

Režijný paušál k úkonom právnej služby
k štyrom úkonom právnej služby v roku 2010 po 7,21 euro
k trom úkonom právnej služby v roku 2011 po 7,41 euro
k trom úkonom právnej služby v roku 2012 po 7,63 euro
k jednému úkonu právnej služby v roku 2013 á 7,81 euro

k dvom úkonom právnej služby v roku 2014 á 8,04 euro
k dvom úkonom právnej služby v roku 2015 á 8,39 euro
20 % DPH z režijného paušálu k úkonom právnej služby

28,84 euro 22,23 euro 22,89 euro 7,81 euro 16,08 euro 16,78 euro 22,93 euro

spolu 137,56 euro

SPOLU TROVY za úkony právnej služby a rež.paušály 5 604,88 euro

Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu hotových výdavkov spojených s účasťou na:

Pojednávanie dňa 09.11.2010
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá

polhodina á 12,02
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 192,32 euro 230,78 euro
Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro

náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,138 euro
(podľa www.natankuj.sk) 43,94 euro

Pojednávanie dňa 31.03.2011
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá

polhodina á 12,35
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 197,6 euro 237,12 euro
Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro

náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,351 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 52,16 euro
Pojednávanie dňa 04.10.2011
- Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 12,35 euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 197,6 euro

237,12 euro
- Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,348 euro

(podľa www.natankuj.sk ) 52,05 euro

Pojednávanie dňa 28.02.2012Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 12,71
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 203,36 euro 244,03 euro

Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,446 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 55,83 euro

Pojednávanie dňa 20.07.2012
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 12,71
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 203,36 euro 244,03 euro
Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:

cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,383 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 53,40 euro

Pojednávanie dňa 26.11.2012
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 12,71
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 203,36 euro 244,03 euro
- Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:

cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,441 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 55,64 euro
Pojednávanie dňa 11.11.2014:

- Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 13,40 euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 214,40euro
257,28 euro
- Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
- cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +

20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
- náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne
priemernej cene nafty 1,31 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 51,26 euro

Pojednávanie dňa 26.3.2015:
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá
polhodina á 13,98
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 223,68 euro 268,42 euro
Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:

cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km +
20% DPH zo sumy 107,06 euro 128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,21 euro
(podľa www.natankuj.sk ) 46,68 euro

Pojednávanie dňa 14.5.2015:
Náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy 268,42 euro
do Rožňavy a späť (8h) - každá začatá polhodina á 13,98
euro, t.j. x 16 + 20% DPH zo sumy 223,68 euro

Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní:
cestovné náhrady - 1 km á 0,183 euro, t.j. x 585 km + 20% DPH zo sumy 107,06 euro
128,47 euro
náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,61/100 km a aktuálne priemernej cene nafty 1,22 euro(podľa www.natankuj.sk ) 47,10 euro
O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa § 149
ods. 1 O.s.p.

O tom, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náklady na znalecký posudok súd
rozhodol podľa § 148 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledku konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.