Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/419/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226230
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115226230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U.. D. X, XXX XX A., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka
číslo XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11. 09. 2014 v zmluve o úvere

číslo XXXXXXXXXX.

II. Žalobca má proti žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 21.10.2015 sa žalobca domáhal súdneho rozhodnutia o tom, že žalovaný
je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 11.09.2014.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka zmluvy o revolvingovom úvere

uzavretej dňa 11.09.2014. Žalobca zmluvu považuje za problematickú, poukazuje na chýbajúci rozpis
splátok a chýbajúcu konečnú splatnosť úveru, čo sú náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. k), f)
zákona č. 129/2010 Z.z. a ďalej poukazuje na neprijateľný poplatok za odklad splátok. Žalobca ďalej
uviedol, že spolu s typovou formulárovou úverovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo
strany veriteľa, podpísal aj formulár dopredu pripravenej dohody o zrážkach zo mzdy. Na získanie úveru
mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, musí tieto
listiny podpísať. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov mu nebolo nič bližšie

vysvetlené. Aj keď je dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme osobitnej listiny,
nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť ak chcel úver získať. Žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať
zrážky z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.

3. Žalobca má ďalej za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon pre rozpor
s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bod 4. dohody je formulovaný takým spôsobom, že jeho
obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, pričom neurčuje presnú výšku zabezpečenejpohľadávky, pretože počíta s pokutami a inými výdavkami. Žalobca ďalej namieta proti inštitútu dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorý nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej
predstave veriteľov vo výške pohľadávky a jeho príslušenstva.

4. Na základe vyššie uvedeného žalobca požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 29.10.2015 a žalovaný sa k

nej nevyjadril. Žalovaný sa nezúčastnil ani pojednávania, pričom podaním došlým súdu dňa 05.09.2016
ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň žiadal, aby žaloba
bola zamietnutá.

6. Súd teda vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj výsluchom žalobcu a zistil nasledujúce: Žalobca
uviedol, že na pobočke žalovaného v meste Prešov, kde zmluvu uzatváral, mu bolo povedané aký úver

dostáva, koľko má vrátiť, a zároveň mu bolo predložené množstvo papierov s tým, že mu boli podávané
za účelom podpisu. Uviedol, že mu nebolo vysvetlené, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy.

7. Už v tejto fáze odôvodnenia súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že si neprečítal podpisované
listiny a že teda nevedel, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy, mu neprospieva. Súd poukazuje

na aktuálne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č.
4/2016, v ktorom NS SR uviedol: „Na jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý
podpisoval, možno povedať len toľko, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným,
ostražitým, bedlivým“, ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej
určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalovaný nekonal a

neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno
pričítať na ťarchu žalobcu.“

8.Súdďalejvykonaldokazovaniedohodouozrážkachzomzdyzč.l.13spisu.Tátodohodanemározsah
ani jednej strany formátu A4. Dohoda je nad samotným textom uvádzaná zväčšeným a zvýrazneným

písmom a nasledujúcim textom: „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Podľa bodu I.
tejto dohody - dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie
tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia
úveru (revolvingu). Podľa bodu II. dohody - dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že

ju nepodpíše. Bod III. dohody obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

9. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že podpísanie
dohody o zrážkach zo mzdy bolo nevyhnutné pre poskytnutie úveru. Tak ako už uviedol NS SR vo
vyššie citovanom rozhodnutí, odvolávanie sa na vlastnú laxnosť a podpisovanie predložených listín bez

oboznámenia sa s nimi, nemôže žalobcovi prospievať a nemôže byť v neprospech žalovaného.

10. Zároveň vzhľadom na obsah textu dohody nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, žeby nebol
osobitne poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zákon neuvádza spôsob tohto
poučenia. Nehovorí o tom, že spotrebiteľ musí byť osobitne ústne poučovaný dodávateľom (čo by v

konečnom dôsledku bolo ťažko preukázateľné) ale umožňuje aj poučenie tým, že samotné poučenie je
inkorporované do dohody a predchádza jej podpisu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, žeby mu
bola dohoda o zrážkach zo mzdy vnútená.

11. Pokiaľ ide o určitosť dohody, tak z jej bodu IV. je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške

1 500 €. Pokiaľ ide o formuláciu pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečovanej touto dohodou,
táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom
úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli
v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi, ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej

prípadných dodatkov.
11.1. Súd má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná v časti týkajúcej sa zabezpečenia
pohľadávky žalovaného tvorenej úverom. Pokiaľ ide o ostatné tam vymenované pohľadávky, ktoré mala
dohoda zabezpečovať, ide o neplatnosť z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka,avšak podľa súdu ide iba o neplatnosť čiastočnú podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno

oddeliť od ostatného obsahu. Uvedený záver robí súd analogicky vzhľadom na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 25Cdo/140/2006 týkajúce sa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý uviedol, že: „ Nemožno súhlasiť
ani s námietkou neplatnosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť, pretože
výška mesačnej zrážky (špecifikovanej v dohode slovami dvetisíc tristotridsaťtri 2333 Kč) i výška dlhu
(charakterizovaného ako pôžička vo výške 42 000 Kč s príslušenstvom) sú uvedené celkom jasne a

určite. Ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní charakteru príslušenstva aplikoval
odvolací súd správne, pričom je zrejmé, že odvolací súd považoval dohodu o zrážkach zo mzdy z
dôvodu neurčitého vymedzenia príslušenstva za čiastočne neplatnú v tejto časti podľa § 41 Občianskeho
zákonníka“.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v tom smere, že uvádza, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,

ktoré by uložilo povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, k tomu súd
uvádza nasledujúce: Tento právny názor žalobcu vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp.
zn. C-30/12, pričom ide iba o názor tohto orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SDEÚ neprejavil.
Napriek tomu, že tieto pripomienky sú z 02.05.2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii,
nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy a jej uplatnenia (čo bolo Európskou komisiou vytýkané)

uvedenej v § 551 OZ k žiadnej zmene, z čoho vyplýva, že tam uvedenú úpravu považuje zákonodarca
za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ. Aj zmena zákona č. 250/2007 Z.z. zakotvená do § 5a ods. 1
písm. a) žiadnym spôsobom na pripomienky nereaguje. Naviac, či už úmyselne alebo z iného dôvodu
žalobca prehliada rozsudok vo veci C-34/13, kde SDEÚ uviedol - Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že

im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

12.1. Je teda zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho
mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa procesného súdu platí aj pri ďalšom zabezpečovacom
inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný
vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba
na základe požiadavky žalobcu nemožno.

13. Pre rozhodnutie súdu teda neboli podstatné vyššie uvedené námietky žalobcu, ktorým typovo
odôvodňovalspotrebiteľskúžalobu,aleto,činazákladeuzavretejdohodyozrážkachzomzdyaúverovej
zmluvy možno zrážky zo mzdy vykonávať.
13.1. Medzi úverovou zmluvou a zabezpečovacím inštitútom vo forme dohody o zrážkach zo mzdy je

vzájomná akcesorita. To znamená, že napriek tomu, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť
platným (čo aj len čiastočne) právnym úkonom, neznamená to, že na jej základe zrážky zo mzdy možno
vykonávať. Je tomu tak práve vtedy, ak platne nevznikne pohľadávka, ktorú by dohoda o zrážkach zo
mzdy mala zabezpečovať. V prejednávanej veci má súdu za to, že tomu tak je. Súd preskúmal žalobu
o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.09.2014 a zistil, že údaje o požadovanom

revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. tejto zmluvy. Okrem iného dlžník
požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN bude predstavovať výšku 26,17% ročne. V bode
6. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka
okrem údaja o RPMN. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 26,06% ročne.
13.2. Procesný súd poukazuje na to, že právna otázka bola riešená aj v rozhodnutí Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 4C/244/2013-29 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 11Co/103/2014.
V tejto veci bola riešená otázka rozdielnosti RPMN v návrhu žalovaného a v samotnej zmluve.
Krajský súd Žilina dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou
náležitosťou je dohoda o výške RPMN. „Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorá
skutočnosť spochybnená nebola, vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy ako v jej

akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo
nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade okresný súd
správne aplikoval § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje saza nový návrh. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné
dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu
medzi zmluvnými stranami nedošlo.“

13.3. K vyššie uvedenému názoru Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa procesný súd v zásade
stotožňuje, tento dodáva, že podľa

§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z

neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez
poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy

dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď
je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto
odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy,
teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú predmetom tohto konania, uzavreté neboli. Na vyššie uvedenom závere nič nemení

ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého:
„... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť
iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie

uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka.

13.4. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/768/2014 s argumentáciou ktorého sa stotožňuje: „Okresný súd aplikáciou ustanovení
Občianskeho zákonníka o všeobecných náležitostiach návrhu na uzavretie zmluvy dospel k záveru, že
nakoľko bod 5. návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy je návrh, ktorý bol odporkyňou adresovaný
navrhovateľovi s určitými konkrétnymi požiadavkami, avšak navrhovateľ tento návrh prejednal s tým, že

podmienky uverejnil a uviedol v bode 6. tejto žiadosti, čo nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že
fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že
fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu ako bol formulovaný v jej žiadosti v bode 5.)
v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň išlo o nový návrh navrhovateľa na uzavretie
zmluvy. Pretože údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahujú iné dojednania, výhrady a zmeny,

ktoré súd chápal ako odmietnutie pôvodného návrhu, kde požadovala odporkyňa 1.500,00 eur úver
za tam bližšie konkretizovaných podmienok, avšak navrhovateľ odporkyni podľa týchto údajov poskytol
úverový limit 1 350,00 eur za iných podmienok, než pôvodne odporkyňa žiadala, takéto údaje smerom
k odporkyni súd považoval za nový návrh, pričom nebolo preukázané, či odporkyňa akceptovala tento
novýnávrh,tedačihoprijalatak,akovyžadujúvšeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkavzmysle

§ 43a a nasl.. Súd mal zato, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, teda k platnému
uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania z hľadiska formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľovi zrejme uniklo, že aj v kontexte odsekov 1. a 2. bodu 2.,
na význam ktorých poukazuje v odvolaní, niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom
úverezhľadiskajejformysavdanomprípadevyžadujepísomnáforma.TaktositovymienilVeriteľvbode

2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ,
pričom ako je tu uvedené, uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie
revolvingového tu uvedené, uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis obomazmluvnýmistranamitedadlžníkomaveriteľom,prípadneajspoludlžníkom/mi.Ak„údajeopožadovanom
revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom
úvere“ (bod 6. Žiadosti/Zmluvy) z dôvodu, že žiadateľ o úver (dlžník) žiadal poskytnúť vyšší úver, než

mu veriteľ schválil, potom napriek tomu, že bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. s takouto situáciou uvažuje, a možno dodať, že priamo
obsahom Žiadosti/Zmluvy v bode 7. je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním
požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj
spoludlžníkov splácať požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť

jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade
úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
veriteľa,“ správny je názor okresného súdu v tom, že vzhľadom k tomu, že dlžník (odporkyňa) Žiadosť/
Zmluvu podpísala dňa 17.08.2010 a veriteľ Žiadosť/Zmluvu podpísal dňa 19.08.2010, kedy následne
resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), že takúto
zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v

čase, kedy Zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala odporkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy,
a preto ich odporkyňa písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver, vrátane revolvingu, pri podpise
zmluvy odporkyňou nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z
hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9).
Úvahy okresného súdu o tom, že nové údaje alebo takéto vyjadrenie smerom ku odporkyni predstavuje

vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy, kde nebolo preukázané, či odporkyňa takýto nový návrh
akceptovala, sú správne. Súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom (zo dňa 19.08.2010) je len
jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku
z omeškania a ani o zmluvnej pokute. Nedostatok písomného prejavu vôle odporkyne byť účastníkom
záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje

neplatnosťou tohto právneho úkonu. Účastníci neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere.“

14. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mal žalobca nepochybne právo, súd uvádza, že zdržovací nárok má
preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ

v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude
pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené
nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho
príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované
jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho

práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj
odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci.
Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobcu. To
znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody
o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda,

že na základe právoplatného rozsudku bude žalobca povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok
zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie
zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú.
Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

15. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.