Rozhodnutie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Lívia Gombárová

Judgement form – Rozhodnutie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222375
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414222375.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V.,
so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské Kráľovstvo, reg.č. 56007043, právne
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25,
IČO: 47234679, proti žalovanému: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. N., A. 8, o zaplatenie 184,72 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 184,72 eur vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške
16,52 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 184,72 eur od 20.11.2014 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom zo dňa 19.11.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
184,72 eur, s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 16,52 eur a úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 184,72 eur od 20.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok
odôvodnil tým, že strany sporu dňa 14.3.2012 uzatvorili úverovú zmluvu č. 4203054453, na základe
ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 257,40 eur na nákup spotrebného
tovaru . Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach, vrátane úrokov

vo výške 19,12 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru a preto bol vyzvaný k
splateniu celého zostatku úveru.

2.Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17Ro/485/2014-26 z
14.5.2015, ktorý sa však napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného
a preto bol uznesením z 11.1.2016 pod sp. zn. 17 Ro /485/2014-37 zrušený.

3.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu - a to žalobcu a právneho
zástupcu žalobcu, ktorý podaním zo dňa 13.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Zároveň súd pojednával aj bez účasti
žalovaného, ktorému bola žaloba doručená oznámením v zmysle § 116 odsek 2 CSP dňom 4.8.2016 a
predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysel § 106 odsek 1 písmeno a) CSP s poukazom

na § 111 odsek 3 CSP dňom 2.9.2016.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to výpisom z
obchodného registra navrhovateľa a jeho prekladom, oznámením o postúpení pohľadávky s príslušným
podacím hárkom, Úverovou zmluvou z 14.3.2012, výzvou k splateniu úveru z 15.10.2013 s príslušným
podacím hárkom, výpisom z úverového účtu, a zistil tento skutkový a právny stav:5.Dňa 14.3.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu č. 4203054453, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 257,40 eur. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach a to do 20. dňa v kalendárnom mesiaci.

Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 37,53%, RPMN vo výške 45,5 % a priemerná hodnota
RPMN vo výške 45,23%, celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené vo výške 87,76 eur a celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 344,16 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.. V zmysle hlavy 1 § 2 Úverových
podmienok ( ďalej len „ÚP“) uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaviazala klientovi

poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa
hlavy 3 §1 ÚP úver bol spoločnosťou poskytnutý klientovi za účelom kúpy veci, alebo úhrady ceny
za službu. Konkrétny účel bol špecifikovaný v úverovej zmluve. Klient bol povinný použiť úver len
na dohodnutý účel. V zmysle hlavy 4§ 1 ÚP úver bol spoločnosťou klientovi poskytnutý v okamihu
poukázania predmetnej finančnej čiastky na účet predajcu podľa pokynu klienta, ak úverová zmluva
či úverové podmienky neustanovovali inak. V zmysle § 2 uvedenej hlavy klient bol povinný platiť

úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytla klientovi úver až do úplného vrátenia
poskytnutého úveru s príslušenstvom. Podľa hlavy 5 §1 ÚP klient bol povinný riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti boli
určené v úverovej zmluve. Klient bol povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasil, že poplatok za vedenie úverového

účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie ( ďalej iba „splátka“) ak
z údajov úverovej zmluvy nevyplýva inak. Hlava 18 § 1,2 ÚP v prípade omeškania klienta s úhradou
splátky či splátky RÚ bola spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient bol povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5.- eur v prípade prvej upomienky a

12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaspanie prvej upomienky za dobu
trvania zmluvy nebol poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok,
mal byť klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy
len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru mali byť poplatky za upomienku
klientovi účtované. V prípade omeškania klienta bola spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient

bol povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto
pokuta mala byť spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 8, napokon zaplatil len sumu 251,44 eur.
Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojich záväzkov vyplývajúcich z vyššie uvedenej úverovej
zmluvy žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 184,72 eur do 15 dní od doručenia

výzvy zo dňa 15.10.2013.

6.Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 31.10.2014 mal súd preukázané postúpenie pohľadávky vo
výške 200,43 eur voči dlžníkovi t.j. žalovanému v tomto konaní z postupcu Home Credit Slovakia a.s.
na postupníka t.j. žalobcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s ňou

spojené a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.9.2012 . Žalovaný bol zároveň vyzvaný
na úhradu dlžnej čiastky do 7 dní od doručenia uvedenej výzvy s upozornením, že v opačnom prípade
bude dlžnú čiastku vymáhať cestou súdu.

7.Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň

ochrany spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, spoločné
právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa
zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. Podľa hlavy XI. článok 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2013 do 30.9.2013 (ďalej len OZ)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 odsek 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53b odsek 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.3.2012
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 odsek 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§544odsek1,2OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/95 Zb. účinného k 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

8.Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je
dôvodný v plnom rozsahu. Nie je sporné, že dňa 14.3.2012 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu č.

4203054453 ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru
značky , ktorá zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto
pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod.
Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza
vôbec do úvahy v zmysle § 52 a nasledujúce OZ, prípadne úprava podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 14.3.2012. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek

súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez
ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a
teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne
vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské
zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci právny

predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení k 14.3.2012 podľa jeho § 1,2, neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva

o poskytnutí splátkového úveru musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 4 ods. 1 až 8
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 14.3.2012. Posudzovaním bolo zistené, že
uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo dňa 14.3.2012 je potrebné považovať
za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pritom súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda
podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Za tejto situácie a pri zistení, že žalovaný si
prestal plniť svoje povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť jednotlivé splátky úveru a na základe
preukázanej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorá je zrejmá z oznámenia o postúpení pohľadávok
z 31.10.2014 bližšie konkretizovanej v predchádzajúcej časti odôvodnenia, súd zistil, že nárok žalobcu je
dôvodný. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaný uhradil 251,44 eur,

pričom do omeškania sa dostal už pri splátke č. 8, v dôsledku čoho žalobca dňa 15.10.2013 zosplatnil
úver. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil , zaplatenie dlhu
nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju
povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 184,72
eur , ktorá pozostáva z istiny vo výške 102,94 eur, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 11,78 eur,

upomienok vo výške 53 eur, zmluvnej pokuty vo výške 17 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo
výške 16,52 eur zo sumy 184,72 eur od 1.11.2013 do 19.11.2014 ( vyhotovenia žalobného návrhu).

9. Popri nároku špecifikovanom vyššie žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku
z omeškania za obdobie od 20.11.2014, t.j. až odo dňa vyhotovenia žalobného návrhu. Žalovaný sa

preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3
cit. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania a to už minimálne
dňa 15.10.2013, avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania až odo dňa vyhotovenia návrhu, preto súd
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.

10.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262
odsek 1 C.s.p. a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.