Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816212508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a
sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomBratislava85101,Pajštúnska5,zastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti
povinnému Y. I., bytom U. XXX/X, I., o vymoženie 688,51 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2497/2016 - 16 zo dňa 10. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 1, 2, 3, § 41 ods.

2 písm. d) Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 73 ods. 3 a 4 zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že oprávnený sa zápisnicou
spísanou pred súdnym exekútorom dňa 22.08.2016 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie istiny vo výške 688,51 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn.

SRSAspA00233/15,ktorýbolvydanýrozhodcomMgr.RichardomMošaťomdňa04.12.2015.Predmetný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2016 a vykonateľnosť dňa 28.07.2016.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu dňa 23.09.2016.

2. Okresný súd sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na
vykonanie exekúcie a exekučným titulom; preskúmal ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k

záveru, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol
tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu súd zistil, že dňa 07.12.2005
bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá Zmluva o aktiváciu Karty T-Mobile
č. 11880111, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový rámec, ktorý sa povinný zaviazal
splácať v mesačných splátkach. Bez ohľadu na označenie zmluvy a bez ohľadu na povahu účastníkov,
súddospelkzáveru,žeideospotrebiteľskúzmluvu(sprihliadnutímnapovahuúčastníkov,obsahzmluvy

a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným)
a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

3. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. 2342374 zo dňa 28.12.2012, kde rozhodca bez vypočutia

povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne
v bode 3.1., vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V tomtoprípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému
rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu

zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd
vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu.

4. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

bybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohlabyťvzmysleustanovenia§41ods.2písm.
d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2,3 Exekučného
poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť zamietol
v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

oprávnený.Uviedol,žeokresnýsúdnesprávneprávnevecposúdil.Poukázalnaúpravuspotrebiteľského
rozhodcovského konania, zák.č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského
konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť
rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka,
ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon s spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a
postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Napriek tomu,
že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 cit. zák., táto je
uzatvorená na samostatnom dokumente a je ako obsahovo tak aj formálne oddelená od Dohody o
uznaní záväzku; povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Tvrdenie súdu o technickom

vyhotovení rozhodcovskej zmluvy v podobe predpripraveného tlačiva, považuje oprávnený za absurdné,
nakoľko takúto formu využívajú aj štátne a neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod.
Ďalej uviedol, že spotrebiteľ mohol predmetnú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne
iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. K podpisu zmluvy
nebol žiadnym spôsobom nútený, rozsah a text nie je ani rozsiahly, ani zložitý, aby jej obsahu nemohol

porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber,
na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia s tým, že možnosť výberu má
nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Preto tvrdenie, že veriteľ môže určiť súkromnoprávny subjekt na
rozhodovanie prípadného sporu so spotrebiteľom, je rovnako absurdná. Poukázal na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 201. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal
jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a
rozhodnutímsúdudošlokneoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranu
a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie
jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je

nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov:

8. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v
spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach

na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

9. Podľa§243hods.1vetaprváExekučnéhoporiadku,aktentozákonv§243iaž243kneustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

11. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ukladá
exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad

exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluvy spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa ods. 3 cit. zák, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

16. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takéhorozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

17. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku (rozhodcovskú doložku).

18. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

19. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

20. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky s tým, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode 3.1 rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, nie je možné považovať za kvalifikované

vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka

bola dojednaná individuálne.

21. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

22. Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm.d/Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.03.2017), asprávnežiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).

23. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade

ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).