Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615207557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615207557.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: I. N., nar. XX. N. XXXX,
bytom G., L. T. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ľubomír Polák, Senica, Hurbanova 522/18 proti
žalovanej: I. N., nar. XX. N. XXXX, bytom G., R. XXX/XX, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 2. februára 2016 č. k. 11C/378/2015-59 v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Senica zo 16. marca 2016 č. k. 11C/378/2015-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti náhrady
trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie určil neúčinnosť právneho úkonu dlžníka Y. H., a to
darovacej zmluvy zo dňa 7. novembra 2012, uzavretej so žalovanou, ktorej vklad bol povolený 3.
januára 2013 pod V-2871/12, na základe ktorej prešli do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX (byt č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, i pozemku). Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške
99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 220,44 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením

§ 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2, 4, § 116 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalovaná sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností na
základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená po začatí iného súdneho sporu sp. zn. 7C/268/2012
(ktorým súd uložil darkyni povinnosť zaplatiť sumu 10.685 eur s príslušenstvom). Darkyňa v čase
prevodu musela mať vedomosť o tom, že v prípade neúspechu v súdnom konaní sp. zn. 7C/268/2012,
nebude môcť uspokojiť nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná v čase darovania žila

v spoločnej domácnosti v sporných nehnuteľnostiach, spolu so synom darkyne, bola teda jej blízkou
osobou (§ 116 O. z.), pričom zákon vedomosť blízkej osoby o existencii úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa
predpokladá. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že nemohla rozpoznať úmysel darkyne ukrátiť
veriteľa (žalobkyňu). Konanie žalovanej ako bývanie v spornom byte a napomáhanie synovi darkyne
proti žalobkyni, uzatvorenie dodatku k darovacej zmluve, svedčia o tom, že vedomosť o spore darkyne
so žalobkyňou mala. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením

§ 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016), na základe ktorého vzniklo úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, voči žalovanej v konaní neúspešnej. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho
poplatku za podanú žalobu vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 220,44 eur,
predstavujúcich odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 64,54 eur, podanie
žaloby 64,54 eur, účasť na pojednávaní 66 eur), ako aj paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 8,39

eur a 1 x 8,58 eur.2. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia podala
včas odvolanie žalovaná, navrhujúc ich nepriznanie. Odvolanie odôvodnila tým, že je úplná invalidná
dôchodkyňa s mesačným príjmom 348,40 eur, o čom predložila potvrdenie sociálnej poisťovne. Iný

príjem nemá. Býva v sociálnom byte vo vlastníctve obce, má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú.
Z príjmu uhrádza nájom 89,70 eur, splátku úveru G. G. a.s. vo výške 132,61 eur, prevádzkové náklady
60 eur, poplatok za telefón, internet, televíziu, vo výške 50 eur.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a

dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je aj to, že účastník konania, ktorý bol v konaní
úspešný, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s
uplatnením tohto základného práva. Rozhodovaním o náhrade trov konania preto môže dôjsť k zásahu
do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd

Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 31/04 zdôraznil, že je potrebné venovať pozornosť
zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp.
brániť v reálnom uplatnení základného práva, zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a v čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Ak sa súd chce odchýliť od základného pravidla plnej náhrady trov konania,

musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť (výnimky sa musia uplatňovať len za
splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a to reštriktívne, pričom medzi takéto výnimky patrí
aj nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, pôvodne podľa § 150 O. s. p,. účinného do 30.
júna 2016).

8. Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je možné účastníkovi, ktorý by mal inak právo na
náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, keď povinnosť nahradiť trovy konania sa
javí ako neprimeraná tvrdosť. Preto posúdenie musí vždy vychádzať z individuálnych okolností prípadu.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovanej, poukazujúcimi na existenciu

výnimočných okolností odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni ako účastníčke
konania, ktorá mala vo veci plný úspech podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016).10. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP (§ 150 O. s. p. účinného do 30. júna 2016) prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Takýto výnimočný prípad môže spočívať v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania (strany sporu).

11. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná, musí mať za preukázané, že ide o celkom výnimočný prípad. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 14/99). Posudzujú
sa pritom pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale
aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba
brať tiež okolnosti vedúce k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní.

12. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa mala podľa názoru žalovanej spočívať v jej
zárobkových a majetkových pomeroch, keďže je invalidná dôchodkyňa, býva v prenajatom byte a okrem
nákladov na bývanie uhrádza mesačnú splátku úveru.

13. Žalovaná nepreukázala existenciu výnimočných okolností odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov
konania žalobkyni, ako účastníčke konania, ktorá mala vo veci plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. (účinného do 30. júna 2016). Neuviedla žiadne tvrdenie ohľadom svojho vlastníckeho vzťahu k
nehnuteľnostiam, a to k bytu č. XX, zapísaného na LV č. XXXX, v kat. úz. G., ktorý nadobudla darovacou
zmluvou zo 7. novembra 2012. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že predmetný byt

po dohode s darkyňou dala do podnájmu. Príjem z podnájmu (od doby vzniku podnájomného pomeru)
žalovaná taktiež neopísala. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že na byte viazne ťarcha v prospech G.
G. a.s.. Prevzatie peňažných prostriedkov zabezpečených uvedeným spôsobom predstavuje dispozíciu
s majetkovou hodnotou, ktorá zvyšuje hmotnú úroveň dlžníka. S poukazom na uvedené žalovaná
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov

konaniažalobkyni,ktorájetaktiežfyzickouosobouanepriznanienáhradytrovkonaniabypotomzasiahlo
majetkovú sféru žalobkyne.

14. Žalovaná popierala v konaní nárok žalobkyne, pričom z odôvodnenia napádaného rozhodnutia
vyplývalo preukázanie zákonom stanovených predpokladov pre odporovateľnosť právnych úkonov

(predmetnej darovacej zmluvy), ktorým bola ukrátená pohľadávka žalobkyne ako veriteľa a žalovaná
o úmysle darkyne vedomosť mala. Prihliadajúc aj na charakter uplatňovanej pohľadávky, okolnosti
vedúce žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, ako i na postoj strán v konaní, existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa umožňujúcich nepriznanie náhrady trov konania úspešnej účastníčke
konania preukázaná nebola. Vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu, výška náhrady trov konania a trov

právneho zastúpenia nebola neprimeraná, a to i s prihliadnutím na žalovanou tvrdené pomery.

15. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.,
vyjadrujúce zásadu úspechu, na základe ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

úspešnej žalobkyni. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku 99,50 eur a náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 220,44 eur, ktorých výška namietaná v odvolacom konaní nebola.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto

rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.