Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207400
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113207400.5

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, proti odporcom: 1. A. L., trvale bytom R., ul. S. XXX/XXX, tohto času na neznámom mieste,
v konaní zastúpený opatrovníčkou Z. Z., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica,
2. Jozef Novosad, bytom Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného
advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Stropkov, SNP 7, o zaplatenie 15.156,15 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

V. Navrhovateľovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 890,91 eur prostredníctvom obchodnej
spoločnosti Slovenská pošta, a.s..

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.03.2013 doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.156,15 eur
spolu s príslušenstvom. Na základe výzvy súdu, zaplatil pôvodný navrhovateľ súdny poplatok za podaný

návrh vo výške 909 eur. V priebehu konania doň vstúpil na podporu odporcov vedľajší účastník
zastúpený advokátom. Na základe námietky navrhovateľa súd dňa 08.10.2015 rozhodol o prípustnosti
vedľajšieho účastníka v tomto konaní na strane odporcov. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím
súdom.

Pred začatím pojednávania vo veci samej bolo dňa 02.05.2016 súdu doručené písomné podanie

navrhovateľa, ktorého obsahom je späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto späťvzatie návrhu
navrhovateľ neodôvodnil. Zároveň navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelného vynaloženia. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Prešove.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, akdôjdekspäťvzatiunávrhuskôr, nežsazačalopojednávanie,aleboakideospäťvzatienávrhu
a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného

ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas
odporcov so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania.
Preto je prípadný súhlas odporcov so späťvzatím návrhu irelevantný.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
presprávanieodporcov.Pretoprirozhodovaníotrováchkonaniarozhodolpodľacitovanéhoustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcom v priebehu konania nevznikli žiadne trovy
konania, preto súd obom odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcov, a tento si právo
na náhradu trov konania uplatnil, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v
konaní vznikli. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,
§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania

o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však

koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník
ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože
koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké
právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc vyššie

uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník.
V danej veci, ak majú odporcovia právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník
na ich strane.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcov je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zosvojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych

predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k obsahu písomných
vyjadrení, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že sa vopred ospravedlnil z neúčasti na
pojednávaniach.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v
ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje
pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o

náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len
tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady
majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“
použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich

s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva
na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných
- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane

(v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.3.2014
sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy

v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6
MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených
advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník

zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní
urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,
a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú

charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne

takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil v konaní, okrem svojho oznámenia o

vstupe do konania a udelení plnej moci na jeho zastupovanie advokátom, dva úkony právnych služieb,
za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o dve písomné vyjadrenia k návrhu zo dňa
05.03.2014 a zo dňa 07.04.2016. Po posúdení obsahu týchto vyjadrení súd konštatuje, že nejde o
posúdenie právne a skutkovo náročné a navyše ide o vyjadrenia, ktoré právny zástupca vedľajšieho
účastníka zasiela v mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Teda toto vyjadrenie mohol

urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. Pritom už v oznámení o vstupe do konania
požadoval priznanie trov konania vedľajšieho účastníka, a to bez akéhokoľvek relevantného úkonu
právnej služby.Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo

dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe
priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním návrhu

na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené

z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním,
zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania v sume 909 eur, pričom ho krátil o 1% podľa
§ 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. O odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne.