Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203575
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203575.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Petra Tutka, vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Brno - Zabrdovice,
Příkop 843/4, Česká republika, IČO : 264 29 705, proti žalovanej U. V., O.. XXXX.XXXX, V. XX, o
uplatnenie pohľadávky 931,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/355/2013 z 28.9.2016
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,06 % denne a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zamieta a že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov tohto konania právo.
2.V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil. Konštatoval, že rozsudkom č. k.: 12C/355/2013 - 76 z 28.11.2014 zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 931,87 eur spolu so 6 % ročným úrokom odo 21.11.2014
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,11 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, že proti výroku predmetného rozsudku, ktorým zamietol zmenkový úrok v

sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, voči výroku, ktorým zamietol 6 % ročný úrok odo dňa
doručenia žalobného návrhu žalovanej ako aj voči výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, že Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré
mu predchádzalo, pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zrušil
rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a že zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a uviedol ako rozhodnutie odôvodnil. Ďalej poukázal na to, že 20.10.2015 prijalo

občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR
spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a citoval z neho. Mal, za to, že súd môže aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový
úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody
o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok
je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Citujúc znenie § 39, § 41 O. z. uviedol, že zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní
pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí
zodpovedať danému účelu. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako
všeobecný predpis neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tedapredmetomvoľnéhozmluvnéhodojednaniamedziúčastníkmizmenkovéhovzťahu,čovšakneznamená,
že by sa na túto dohodu nevzťahovalo § 3 ods.1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky

vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len
také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné

peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo
26/2011). Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku
91,25%ročnepodstatneprevyšujeúrokovúmieruobvyklúzpraxepeňažnýchústavovvčasevystavenia

zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná, v zmysle § 39 OZ ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku
tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, a teda určiť za
neplatnúlentúčasťdohody,ktorúvzhľadomnavýškudohodnutýchúrokovpovažujesúdzaneprimeranú

a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a
teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy. Z
vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25%
denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti

zmenky v zmysle § 48 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej
predložená zmenka na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Zároveň dodal, že v bode 8.1 treťom
odseku návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v
iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu a
uvedené je len všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za

akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 4.12.2010, pričom dôkazné bremeno
v tomto smere bolo na žalobcovi, preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanej ako
deň, kedy opatrovníčke žalovanej bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (20.11.2014)
a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t. j. 21.11.2014, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný

úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto návrh na
zaplatenie zákonného úroku do 21.11.2014 (vrátane) zamietol. Výrok o trovách konania sa oprel o § 255
ods.2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol
v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 931,87 eur, čiastočne ohľadom

6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške
0,06 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom
uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované ustanovenie.
3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že: a) konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP); b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP). K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2.
Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia

zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnúzmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného

žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1 OSP in fine síce súdu umožňuje,
aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento
postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť;

Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných

ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v
spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup
súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý' inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý

nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,
a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je
legitimizovaný na to, aby postupom podľa §120 ods.1 veta práva in fine OSP vznášal námietky voči
zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania

a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný

podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46

ods.1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z

účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi
účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré

nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne
rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. On je majiteľom zmenky, na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád,

ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Zdôraznil, že predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní si uplatňuje bezpodmienečný

záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. 14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, ktorého znenie citoval a poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého tiež citoval. 15. Z
uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky vočinemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu
na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú

hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na
nich ani upozorniť (§5 ods.1 OSP). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd porušil poučovaciu povinnosť súdu, sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 14. Poukázal na rozsudok

Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004), z ktorého citoval. 18. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Českej republiky pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát
aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho
posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný,
abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 19. Vzhľadom

na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 21. Poukázal na

rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních
rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), z ktorého citoval. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a citoval z jeho odôvodnenia. Takisto uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci

žalobcu, potvrdzuje uvedené závery žalobcu a citoval aj jeho odôvodnenia. Považoval za potrebné
obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve bianko zmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto
súvislosti poukazujeme na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj bianko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia"

ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny

a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na stanovisko NS SR za to, že: Zmenka
je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZaŠ“). Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky
v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový
záväzokmáabstraktnúpovahu,takakoajsamotnádohodaovyplnenízmenky.Vovzťahukabstraktnosti

zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny
podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý
nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej
vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je
samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od

kauzy vzniku zmenkového záväzku). K originálnemu nadobudnutie zmenkových práv indosatárom zo
zmenky nadobudnutej derivatívne: Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo
zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva
nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky.
Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym

vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a preto právo indosatára na
uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale
v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-
veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personám, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkovéhovzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom
t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je
iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky

a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi, ľúto aktívnu vedomosť nového
majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio
doli) voči novému majiteľovi, kle o iba o relatívnu námietku dlžníka. Zákon zmenkový a šekový vychádza
z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak
chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných

vzťahoch s remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri
nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadanie
na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k
uplatnenému zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a ju aj
nepreukáže. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma
súd ex offo, vrátane § 37 ods.1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex

offo, pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zákon zmenkový
a šekový však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier
nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený
a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára,
ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že

uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda t.j. že vedel o jeho námietkach a o
tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z
jeho záväzkového vzťahu s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex
offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na
túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového

nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a
nemá, je teda možná iba za výnimočných okolnosti (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne
opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo
nepretržiteod1.7.1942do22.12.2015,tedaajvčasevystaveniazmenky,zktorejsauplatňujezmenkový
nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti" prihliadať na

skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in
personám vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek
vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015. Najvyšší
súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR vychádza vo svojich úvahách z
viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola

splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j., že by zmenkový dlžník chcel tvrdil'
a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel
dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní" dokazovať,
že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd SR si zjavne neuvedomil, že práve
exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť

prinadobúdanízmenky.NajvyššísúdSRsaodvolávanariešenierakúskejjudikatúry,ktorámalazabrániť
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkovéhovzťahu.NezaškodíuviesťniekoľkopríkladovrozhodnutíObersterGerichtshof-najvyššieho
rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí
Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster Gerichtshof možno považovať za konečné v rámci

súdneho systému Rakúskej republiky): 3Ob 546/81 z 9.9.1981 SZ 54/117
Právna veta: „Žalovaný dlžník je tvrdenia povinný a dôkazu nepovinný pre to, že majiteľ pri nadobudnutí
papieruvedomenaškodudlžníkakonal,žetedanielennámietky(napríkladna§222Devízovéhozákona
týkajúca sa ničotnosť základného úkonu, skriptúrneho aktu alebo emisnej zmluvy) existovali, ale aj, že
majiteľ tieto poznal. Bez včasnej námietky nie je žiadna taká ničotnosť vnímateľná." Okrem toho, že

dlžník má plnú možnosť namietať proti zmenke zlomyseľnosť nadobúdateľa zmenky pri nadobúdaní a
ju preukazovať (je to jeho povinnosť, ak zlomyseľnosť nadobúdateľa zmenky chce uplatniť), následne
musí preukázať indosatárovi, že vedel o tom, že kauzálny vzťah je neplatný z určitého dôvodu.
Postoj Najvyššieho súdu SR je teda zavádzajúci v tom, že vytvára nesprávnu predstavu o nemožnosti
uplatniť exceptio doli zo strany zmenkového dlžníka voči indosatárovi priamo v konaní o uplatnenie

zmenkového nároku a snaží sa ho ochrániť pred tým, aby v nejakom ďalšom konaní nemusel dlžník
žalovať o náhradu škody a tam preukazovať, že nadobúdateľ konal na škodu dlžníka. Je pravdou,
že Ústavný súd Českej republiky sa snaží uľahčiť dlžníkovi jeho obranu proti nárokom vyplývajúcim
zo zmenky ako aj z indosovanej zmenky, ale vždy je to robené iba v prípade, že dlžník uplatňujenámietky voči zmenke. Konkrétne PI. ÚS 16/12 z 16.10.2012 rozširuje veľmi krátku procesnú lehotu
3 dní na uplatnenie námietok ústavnokonformným výkladom, IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 umožňuje
dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi údajným ústavnokonformným výkladom,

bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na základe aplikácie
princípu zákazu zneužívania práva. Prípad I. ÚS 290/15 z 16.9.2015 sa týkal prípustnosti kauzálnych
námietok zmenkového ručiteľa, čo v predmetnom prípade nie je použiteľné. Spomenutý prípad IV.
ÚS 457/2010 pri definované podmienok zákazu zneužitia práva ako princípu pri zmenkách vychádza
z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy

ochrany spotrebiteľa, ako to dokazuje text nálezu ÚS ČR, ktorý reprodukoval. Nemecký rozsudok
však žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) nestanovujú v prípade zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, rovnako ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa, dôkaz: BGH, 25.02.1965
- II ZR 191/62 (Dr. Fischer, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze) Amtlicher Leitsatz a citoval
z neho. V tomto prípade išlo o prípad, keď indosácia spochybnila obehovú schopnosť zmenky, ale
úplne ju nevylúčila, ale založila námietku zneužitia práva podľa § 242 BGB. V danom prípade žalovaný

namietal, že mu patria kauzálne námietky voči žalobkyni ako indosatárke, pretože zo zreteľom na
trvajúci obchodný zväzok s poskytovateľkou pôžičky spoločný obchod oba podniky (žalobkyňa - banka
a financujúca spoločnosť) tvorili a námietku, že kúpne, financujúce a refinancujúce obchody sa mali
hospodársky a právne ako jednota ohodnotiť. Čiže namietal aj skutočnosti tvoriace zneužitie práva
(že banka majúca úzky vzťah k obchodom financujúcej inštitúcie a dlžníčka prostredníctvom indosácie

chcela získať lepšie postavenie - zneužitie dôvery) a aj kauzálne námietky, ktoré má voči financujúcej
inštitúcii, voči refinancujúcej banke. Námietka neprípustného výkonu práva podľa § 242 BGB spôsobuje
stratu práva, dôjde k zničotneniu práva, ktoré už vzniklo (tzv. Rechtsvernichtende Einwendungen). V
danom prípade navyše nešlo o spotrebiteľa na strane dlžníka, ale princíp je vtom, že opäť to bol
dlžník, ktorý musel namietať tak skutočné zneužitie práva byť chránený pred námietkami z osobných

vzťahov dlžníka a predchádzajúceho majiteľa. A súčasne k zneužitiu výkonu práva musí skutočne aj
dôjsť. Pri uplatnení indosovanej zmenky založenej na spotrebiteľskom vzťahu, nedochádza automaticky
k zneužívajúcemu výkonu práva - indosatár nebol zapojený do kauzálnych vzťahov medzi veriteľom
a dlžníkom. Ústavný súd ČR necitoval predmetný rozsudok BGH z roku 1965, iba sa odvolal na
autora publikácie, JUDr. Kotáska, kde je rozsudok bližšie rozobratý a je znej zjavné, čo je prípad, keď

dochádza k zmenke k využitiu zákazu zneužitia práva. Iný prípad Ústavný súd ČR neuvádza, jeho
aplikácia takého výkladu ZZaŠ. konkrétne § 17 čl. I, že je ústavnokonformný taký jeho výklad, ktorý
pripúšťa osobné vrátane kauzálnych námietok medzi veriteľom a dlžníkom aj voči indosatárovi aj bez
splnenia podmienky zlomyseľného konania indosatára na škodu dlžníka pri nadobudnutí zmenky, z
dôvodu zneužívania princípov zmenkového práva, avšak v danom prípade k žiadnemu preukázaniu

zneužitia princípov zmenkového práva nedošlo. Považoval za potrebné uviesť najzásadnejšiu vec
na celom spoločnom stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné
stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa
§ 17 čl. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky
(indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že

ustanovenie § 17 ZZaŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti
ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu
(kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanoviskom
prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho
úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku

(obmedzeniealeboúplnýzákazpoužitiazmeniekprizabezpečenízáväzkuzospotrebiteľskýchvzťahoch
však nespôsobuje absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky
a zakladá iba relatívnu námietku in personam dlžníka voči svojmu veriteľovi) však neznamená, že súd
nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 čl. 1 ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri

nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu
so zistením ich neprijateľnosti s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení
kauzálneho úkonu ex offo v žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému
nadobúdateľovi zmenky, pretože tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZaŠ, ktorá pripúšťa na také okolnosti
prihliadaťibazasplneniapodmienkyzlomyseľnostinadobúdateľazmenkypriindosáciinaškodudlžníka.

Stanovisko NS SR č.93/2015 ť žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky
rubopisom. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z
predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015, a to
nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zozmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba
v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje
námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Keďže to môže robiť dlžník bez prekážok, a ide o prejav

účinkov absolútne neplatného úkonu, ktorými možno zoslabiť účinok zmenkového nároku, je možné na
tento prípad aplikovať stanovisko NS SR č.93/2015 v bode 1. Stanovisko vo svojej podstate odmieta
aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy
do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza,
že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu

zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť (pri neprípustnosti zmenkového
nároku nie je uvedené ako má neprípustnosť zmenkového nároku mať za následok absolútnu neplatnosť
kauzálneho vzťahu - to je už na prvý pohľad viditeľný prejav nedôslednosti celého stanoviska). Samotná
neplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumuuvedenú
na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky.
Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii

má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Koniec
koncov rozsudok BGH z 25.2.1965 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi, ktorý bol
zapojený do kauzálneho vzťahu má svojho predchodcu v zmenkovom práve prvej Československej
republiky, kde v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo uvedené, že túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi,
ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie

svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo povolené príročie (odklad platenia)". Vždy
však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby
indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex
offo prelomenie § 17 čl. I teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí
zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone (toto je logické súdne

vyplnenie výkladovej medzery, keď od samého začiatku budúci indosatár pozná podmienky kauzálnych
vzťahovavieznichodvodiť,akénámietkymôžedlžníkpoužiť,urobiltakčeskoslovenskýakoajnemecký
najvyšší súd, prevod zmenky rubopisom tak nie je chránený, pretože zmenka neobieha, ostáva medzi
tými, ktorý sú zúčastnený na kauzálnom vzťahu, je to konanie proti princípu dôvery v § 242 BGB, pretože
neskorší indosatár zúčastniac sa na vzťahoch so zmenečníkom má jeho dôveru a tak jeho neskoršie

postavenie ako indosatára je snahou o zlepšené postavenie voči zmenkovému dlžníkovi), dokonca v
oboch prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom.
Pokiaľ ide o rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, tu je znenie rakúskeho
spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa (Bundessesetz vom 8. März 1979. mit dem Bestimmuttgen
zum Schutz der Verbraucher setroffen werden (Konsumentenschutzeesetz - KSchG)) Zákaz zmenky na

rad (Verbot des Ordenvechsels) a citoval znenie § 11 ods.1,2. Jediný rozsudok Oberster Gerichsthof
k tomuto ustanoveniu je rozhodnutie sp.zn. 101)602/87 z 10.6.1987 (Dr. Scheiderbauer, Dr. Králik,
Dr. Vogel, Dr. Melber a Dr. Kropfitsch) a citoval z neho. Z uvedeného judikátu Oberste Gerichtshof je
zrejmé, že v Rakúsku už skoro 30 rokov prebieha ochrana zmenkového dlžníka, ktorý vystavil zmenku
na krytie dlhu zo spotrebiteľského vzťahu, výlučne tak, že ak je na nej uvedená iná osoba ako veriteľ

ako osoba, ktorej sa má platiť alebo zmenka neobsahuje doložku „nie na rad", tak dlžník je chránený
výlučne vtedy, ak takto predloženú zmenku zaplatí a to iba regresným nárokom na náhradu zaplatenej
sumy od veriteľa. Indosatárová dobromyseľnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Ide o obdobnú situáciu
ako v SR zákaz prijatia veriteľom zmenky prijatej veriteľom alebo vyplnenej veriteľom v rozpore s § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a rovnako aj ďalším majiteľom zmenky s tým, že za škodu spôsobenú

dlžníkovi takýmto prijatím zmenky zodpovedá výlučne veriteľ a nie ďalší majiteľ zmenky. Túto situáciu
rakúsky najvyšší súd v žiadnom prípade nerieši tak, že by požadoval, aby namiesto regresného nároku
na náhradu zaplatenej zmenky voči veriteľovi, sa nepripustil zmenkový nárok indosatára len preto, že
tento nebol dobromyseľný ohľadne vedomosti o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah, teda, že vedci, že
ide o spotrebiteľský vzťah. V tomto judikát rakúskeho najvyššieho súdu prevzal právnu doktrínu rakúskej

právnejvedy,ktorásadoslovadržízákonnéhozneniaaumožňujeochranuspotrebiteľaprineprípustnom
vystavení zmenky bez doložky „nie na rad" a s uvedením inej osoby, ako osoby, ktorej sa má platiť
ako veriteľ, výlučne spôsobom, ktorý predvída zákon a výlučne voči veriteľovi. V tomto prípade musí
dôjsť k škode - majetkovému úbytku, aby vôbec vznikol nárok na regresné plnenie od škodcu - veriteľa.
Indosatár v tomto prípade nie je škodca, je originárny nadobúdateľ práv zo zmenky, ktorá sa mení

na platobnú zmenku práve indosovaním. Zmenkovému dlžníkovi ostávajú voči takémuto indosatárovi
námietky založené na jeho priamych vzťahoch s veriteľom (ako predchádzajúcim majiteľom) iba v
prípade, že indosatár konal vedome na škodu dlžníka pri nadobudnutí zmenky. Neexistuje taký judikát
českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka preddobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky) indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez
námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu
majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú.

Rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej, na ktorú sa však
český ústavný súd ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neodvoláva. V ďalšom teda poukážeme na to,
ako je potrebné vykladať tzv. zákazy zmenky t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku
vystavenú dlžníkom-spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. Nemecké, slovenské aj
rakúske a od roku 2013 aj české riešenie je takmer identické - náhrada škody (pri rakúskej úprave

postih na náhradu plnenia) z uplatnenia zmenky voči veriteľovi zo spotrebiteľského vzťahu. To, že bolo
možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výške 30 % (§ 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom
na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať
len za tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa
dlžníka nepri jať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a
dlžníkom. Zmenka nie je právnym úkonom ale druh cenného papiera. Neplatnosť zmenky je regulovaná

výlučne ZZaŠ, ide o cenný papier a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o neplatnosti
právnych úkonov v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. ZZoŠ
reguluje podstatné náležitosti zmenky v § 75, ktoré citoval. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania
spĺňa všetky vyššie uvedené náležitosti a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo
účelom odporovala zákonu. Dôkazom toho, že zmenka vystavená a prijatá veriteľom v spotrebiteľskom

vzťahu pri porušení zákazu zaviazať dlžníka vystavením takejto zmenky je iba skutočnosť, ktorú musí
namietať dlžník, je dôvodová správa k nemeckému návrhu zákonu o spotrebiteľskom úvere, ktorý-
nadobudol účinnosť od 1.1.1991 a slovenská úprava zákazu zabezpečovať zmenkami spotrebiteľské
úvery nad určitú sumu je prevzatím tejto nemeckej úpravy. Skúmaním kauzy ex offo by preto dochádzalo
k narúšaniu pilierov na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve z

7.6.1930, čim dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. NS SR vo svojom
stanovisku teda opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe
obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015.
Rovnako sa to týka znenia § 3a čl. III. Zákona zmenkového a šekového účinného od 23.12.2015, podľa
ktorého: „Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky

na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov." Pri zmenkách vystavených na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy
do 22.12.2015 má dlžník právo námietky in personám (relatívnej) zo vzťahu s pôvodným veriteľom zo
spotrebiteľského vzťahu, ale len za podmienky predošlého úspešného uplatnenia exceptio doli majiteľa
zmenky pri nadobudnutí zmenky. Je potrebné však uviesť, že názor NS SR v odôvodnení stanoviska o

tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka, by výkon práva
bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. (§ 4 ods.7), je nesprávny. Ak navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a
preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze, čoho
preukázanie bude mať za následok prekážku pre vyhovenie návrhu na platenie zo zmenky. V žiadnom

prípade to však nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu.
Najvyšší súd SR sa domáha uplatnenia zásady efektivity pre ochranu zmenkových dlžníkov na úrovni
ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok. Zásada efektivity
však v prípade zmenky musí rešpektovať princíp obehu zmenkového cenného papiera verejnej dôvery,
a nie je ju možné neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti prenášať na zmenkovú

zaviazanosť ex offo, pretože ZZaŠ jednoznačne stojí na princípe uplatňovania námietok dlžníka pre
takéto okolnosti. V prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky
voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobudnutí. Najvyšší súd
SR aj v tomto prípade nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa" spôsobom, ktorý bol
v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972. Pre porovnanie: OGH 1 Ob 270/57 z.

8.1.1958 Právna veta: ..Námietky, ktoré sa na priamych vzťahoch k predchodcovi zakladajú, nemôžu
majiteľovizásadnenamietanésastať.Onisúaleprípustné,akichmajiteľprinadobudnutízmenkypoznal
alebo poznať musel, a ak on vedel, že dlžník prostredníctvom jeho beznámietkového nadobudnutia
zmenky sa poškodí." (výklad pojmu „vedome" je tu ešte nesprávny, pretože okrem vedomia o poškodení
dlžníka sa tu vyžaduje aj povinnosť takého vedomia, čo zákon zjavne neukladá) OGH 5 Ob 275/71

25.01.1972 SZ 45/6 = EvB1 1972/190 S 352 Právna veta: „Vedome na škodu dlžníka konať nevyžaduje
zažiadnychokolnostíľstivúdohoduspredchodcom.Tostanovujeale,žemajiteľzmenkyprinadobudnutí
papiera vzťahy dlžníka k predchodcovi poznal alebo že spoločnému dlžníkovi vzniknutá škoda ním
uvážená bola a on ju pri kúpe akceptoval (dolus eventualis). Naopak, nepostačí, že nadobúdateľ zmenkypri použití povinnej starostlivosti namietaný skutkový stav a tým škodu dlžníka v dôsledku ukrátenia
na námietke by bol mohol poznať (nevedomá nedbanlivosť) alebo že síce o možnosti existencie
namietaného skutkového stavu premýšľal, túto možnosť vtedy ale v objektívne nesprávnej úvahe

zľahčil, čo by dlžníkovi rovnako žiadnu sľubnú námietku neposkytlo (vedomá nedbanlivosť)." Je teda
zrejmé, že v žiadnom prípade nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľ zmenky pri
nadobúdaní zmenky, aleje potrebné mu preukázať aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej
škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Z toho vyplýva,
že nestačí, ak na zmenke je nejaké číslo, ktoré je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že

nadobúdateľ vedel aké námietky dlžník má, v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.
Ďalšou otázkou je preskúmanie dohody o vyplňovacom práve. Táto dohoda môže, keďže ide o právny
úkon, byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, opäť to však na platnosť zmenky
nemá žiaden vplyv, ak by táto dohoda aj bola neplatná, pretože od 1.7.1942 už neplatí § 6 ods.2
Zákona zmenečného č. 1/1928. ktorý v prípade bezprávneho doplnenia ako aj doplnenia v rozpore
s dohodou, umožňoval namietať dlžníkovi túto skutočnosť voči zmenkového veriteľovi, ale aj to iba v

prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil takého doplnenia alebo ak, nadobúdajúc zmenku, o ňom
vedel alebo vedieť musel1, pričom existuje výklad NS ČR v rozhodnutí Rv II 473/32 z 11.10.1932
uverejneného pod číslom Vážny 11973/1932 a citoval z neho. V súčasne platnom ustanovení zodpovedá
toto § 10 čl. I ZZaŠ, avšak prenieslo sa sem iba ustanovenie o následkoch v prípade vyplnenia v
rozpore s dohodou. V každom prípade dobromyseľný nadobúdateľ zmenky je chránený pre prípad, že

by nevedel pri nadobúdaní zmenky o tom, že zmenka bola vyplnená bezprávne. Samozrejme nie je
ani jasné, čo má pojem „bezprávne" znamenať. Podľa rozhodnutia NS ČR r III 809/36 z 17.12.1936
uverejneného pod Vážny 15717/1936, z ktorého citoval. Toto by sa malo logicky vzťahovať aj na zmenku
vyplnenú bezprávne, samozrejme s tým, že indosatárovi je potrebné preukázať buď zlomyseľnosť alebo
hrubú nedbanlivosť pri nadobudnutí zmenky ohľadne vedomosti o bezprávnom vyplnení zmenky. Je

potrebné však uviesť, že ak sa zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo VOP nemá žiadne
znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nijako nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu
plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok,
ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o

vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý
sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného
veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, nielen porušená. Z vyššie
uvedeného by potom nemal nastať ani jav. že túto zmenku by malo byť možné uplatniť iba v rámci
dohody o vyplňovacom práve, samozrejme v zmysle § 10 čl. 1 ZZaŠ, teda iba na istinu, nie na zmenkový

úrok. Avšak v prípade nadobúdateľa zmenky je tento chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o
vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej
nedbanlivosti (to je identické ako pri čl. 6 ods. 2 zmenečného zákona č. 1/1928 Sb.), čo však v situácii
predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti VOP v čase nadobudnutia zmenky znamená, že
nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Predpokladať,

že dlžník podpíše sám zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, bez akejkoľvek indície, nie
je možné očakávať od priemerného indosatára, aby pátral po dohodách o vyplňovacom práve. Pokiaľ
ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku,
jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade
výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne

v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment je predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu
sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% p.a. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
žiadame, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 28.9.2016, sp.zn.: 12C

355-2013 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške: 51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené
o DPH.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané

odvolanie.
7.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
8.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
9.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v

nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.
11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
13.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke
(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,

že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
14.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM

STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.15.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
16.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.