Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/1327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2211215421.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. H., bytom K., právne zastúpený JUDr. Helenou
Buzgóovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanému O. O.,
K., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Vargom, advokátom so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1738,
Topoľčany, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
7C/51/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. marca 2015 sp. zn. 5 Co

208/2014, 5 Co 864/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. marca 2015 sp. zn. 5 Co 208/2014, 5 Co 864/2014 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 10. júna 2013 č. k. 7C/51/2012-127, ktorým súd prvej inštancie

zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 3 123,21 €, ktorej sa domáhal voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia; ďalej potvrdil výrok o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 96,30 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti týkajúcej
sa náhrady trov konania štátu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Doplňujúci rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 31. januára 2014 sp. zn. 7C/51/2012 zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanémunáhradutrovprávnehozastúpeniavsume450,98€naúčetprávnehozástupcužalovaného,

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tvrdení, že vada
- nedostatočný tlak vo vysokotlakovej vetve, pre výskyt ktorej odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 31.
januára 2011, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo KIA SORENTO čiernej farby, ev. č. R., výrobné
číslo karosérie E., rok výroby XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 9 200 €, existovala na vozidle už
v čase jeho predaja. Tvrdenie žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, nakoľko aj znalec

uviedol, že reklamovaná závada - nedostatočný tlak vo vysokotlakovej vetve, sa v čase kúpy s veľkou
pravdepodobnosťou ešte neprejavovala, aj keď už mohla byť v nejakom štádiu, avšak v tom prípade by
išlo o skrytú vadu. Ak by žalobca mal problémy so štartovaním po celú dobu cca dvoch mesiacov od
kúpy vozidla, je nepravdepodobné, že ako automechanik by nepátral po príčine tejto vady. Je nesporné,
že zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá bez zreteľa na to,
či o vade vedel alebo nie, ak však vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy. Táto skutočnosť

však v konaní preukázaná nebola, naopak znaleckým posudkom bola vyvrátená. V časti týkajúcej sa
náhrady trov konania štátu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil ako nedôvodne vydaný (§ 221 ods.
1 písm. i/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 31. januára 2014 sp. zn. 7C/51/2012 odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 450,98 € (súd prvej inštancie
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal - pozn. dovolacieho súdu) majúc za to, že

okolnosti danej veci, správanie účastníkov pred začatím súdneho konania síce odôvodňuje aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., avšak len čiastočne v rozsahu 50 %. O trovách odvolacieho konaniarozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia vo výške 137,01 €, a to za dva úkony právnej služby postupujúc podľa ustanovení vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho (spolu s rozsudkom
okresného súdu) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorému došlo v dôsledku chybného skutkového záveru
súdov oboch inštancií, že vytýkaná vada sa v čase predaja vyššie uvedeného motorového vozidla

ešte neprejavovala, a že o nej predávajúci/žalovaný nevedel. Opak je pravdou. V nadväznosti na
uvedené dovolateľ podrobne zopakoval celý priebeh procesu vzniku kúpnej zmluvy, výskytu vady a
správania sa zmluvných strán. Na základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že predávajúci o vade pri
predaji motorového vozidla vedel.
3. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle
prechodných ustanovení § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa § 470
ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.

6. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné, sú uvedené v § 238 ods. 1, 2 a
3 O.s.p. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod
žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, že dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237

ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. netvrdil a ich
existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
8. Žalobca tvrdil, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke
zodpovednosti predávajúceho za vady predaného motorového vozidla. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
9. Keďže však žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného

do 30. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť
napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne
právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016), samo
nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo
68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania
uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238
O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
10. Pokiaľ dovolateľ namieta, že postup súdov v procese zisťovania skutkových podkladov

pre rozhodnutie nebol správny, úplný, dovolací súd k tomu uvádza, že v prípade neúplnosti alebo
nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej
praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000
a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo

244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní
dôjde, nezakladá to procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť
skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešneuplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada
prípustnosť dovolania nezakladá.
11. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu
nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1
O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 5 Cdo
796/2015 a iné). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí
právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
12. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania v danom prípade je podľa § 238, § 239 O.s.p. vylúčená
a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde bolo
postihnuté niektorou z vád uvedenou v § 237 ods. 1 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobcu ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm.
c/ CSP).

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
14.1 Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
14.2 V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.