Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/362/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115229849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Boulevard Haussmann 1, Francúzska
republika, zapísaný pod č. 542097902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova
2, IČO: 47 258 713 (právny nástupca CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7,
IČO: 35 787 783), právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. T. XX/C, H., Česká republika, 2/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. III XXXX/XX, H., o
zaplatenie 4.330,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 7C/465/2015-46 zo dňa 06. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba žalobcu zamietnutá, p o t
v r d z u j e .

Výrok, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanýmvrade1/a2/povinnosťspoločneanerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu 674,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo súm a za
obdobie konkretizovaných vo výroku napadnutého rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozsudku.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom v Bratislave a žalovaní uzavreli zmluvu o úvere, predmetom
ktorej malo byť poskytnutie úveru vo výške 5.000,00 Eur. Vzhľadom na status strán sporu v tomto

záväzkovom vzťahu išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v zmysle ktorého
posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku. Po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje
predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mali žalovaní žalobcovi zaplatiť. Zmluva obsahovala len počet
splátok, z ktorého údaja však nie je zrejmá skladba splátky, t. j. aká suma je započítaná na istinu a aká
na úroky, poistenie. Výška poistného bola uvedená ako 3,33%, avšak bez bližšej špecifikácie z čoho

sa takto percentuálne určené poistné vypočítava. Zmluva tiež neobsahovala termín konečnej splatnosti
úveru. Vychádzajúc z týchto zistení súd prvej inštancie ustálil, že žalovaní sú povinní žalobcovi zaplatiť
len istinu úveru, pretože v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nedostatok uvedených zákonných
náležitostí je sankcionovaný tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Následne súdvychádzal z toho, že ak pri úvere 5.000,00 Eur bola dohodnutá jeho splatnosť v 72 splátkach, výška
32 splátok predstavuje 69,45 Eur a 40 splátok 69,44 Eur. Pokiaľ žalovaní uhradili do dňa mimoriadnej
splatnosti úveru t. j. do 06.11.2014 sumu 2.867,26 Eur, uhradili celkovo 41 splátok a časť 42. splátky,

splatnej k 15.08.2015. Neboli tak splnené podmienky, aby žalobca v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka mohol pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
tak právny úkon v rozpore so zákonom, a z toho dôvodu v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
neplatným. Žalovaným ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok 42.
splátky vo výške 49,54 Eur a splátky č. 43 až 51 po 69,44 Eur, čo spolu predstavuje 674,50 Eur. Splátky

splatné po dni vyhlásenia rozhodnutia a to č. 52 - 72, keďže neboli v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie splatné, nemohli byť žalobcovi priznané a jeho nárok súd vo zvyšnej časti zamietol. V zmysle §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi výšku úrokov z omeškania z jednotlivých splátok
istiny úroku. Pokiaľ si žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo výške, ktorá presahovala zákonnú výšku
stanovenú týmto nariadením, žalobný návrh zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po

právoplatnom skončení veci.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý je uvedený
v záhlaví tohto rozsudku krajského súdu, a to do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Žiadal
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň s

podaným odvolaním súdu predložil oznámenie o cezhraničnom zlúčení pôvodného žalobcu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, o ktorých skutočnostiach predložil výpis žalobcu z hlavného
zápisu v obchodnom a podnikovom registri Francúzskej republiky a výpis z Obchodného registra SR
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s..

4. Odvolací súd na základe tejto skutočnosti postupujúc podľa § 64 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) v spojení s § 378 ods. 1 CSP vydal uznesenie zo dňa 08.03.2017 o
pokračovaní v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a to spoločnosťou BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži.

5. „Nový“ žalobca v podanom odvolaní namietal, že aj v prípade, ak súd prvej inštancie dospel k
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal mu správne priznať nárok na zaplatenie sumy vo
výške 2.132,74 Eur, ako rozdielu medzi celkovou odfinancovanou sumou 5.000,00 Eur a vykonaných
splátok žalovaným 2.867,26 Eur. Bezúročnosť úveru sa týka úveru ako celku a nie skladby jednotlivých

mesačných splátok. Aj keby súd postupoval takýmto, podľa jeho názoru nesprávnym, matematickým
postupom mal správne zohľadniť celkovú výšku mesačnej splátky 112,81 Eur. Ďalej uviedol, že
predložené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaných
na nesplácanie úveru. Už predtým ich viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na splatenie
telefonicky aj písomne.

6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení,
že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods.

1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie
podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný,
bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm.
c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Okresný súd
správne vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená
zmluva spotrebiteľskom o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 5.000,00
Eur, ktorí sa zaviazali vrátiť v 72 mesačných splátkach, každá vo výške 107,86 Eur. Nepochybne,

súčasťou takto dohodnutej výšky splátky okrem istiny bol aj úrok z úveru. Keďže však z dôvodu
absencie predpísaných zákonných náležitostí sa poskytnutý úver stal bezúročným a bez poplatkov,
žalovaným vznikla povinnosť uhradiť iba istinu. Bol potom logický postup súdu prvej inštancie, že ak bola
dohodnutá splatnosť úveru na 72 mesačných splátok, výšku mesačnej splátky stanovil ako podiel medziposkytnutou sumou úveru a počtom splátok. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mal správne
zohľadniť výšku mesačných splátok 112,80 Eur, keďže bezúročnosť sa týkala úveru ako celku. S týmto
jeho názorom sa však nemožno stotožniť. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola

uzatvorená zmluva, v ktorej bol dohodnutý čas plnenia istiny a úroku na obdobie 72 splátok. Skutočnosť,
že žalobcovi z dôvodu absencie zákonných náležitostí tejto zmluvy právo na úroky a poplatky, ktoré
mali byť splatné v rámci jednotlivých splátok nevzniklo, nemá vplyv na dohodnutý čas splatnosti
poskytnutého úveru. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť sa prejaví v zmene výšky jednotlivých splátok,
ktoré budú predstavovať iba „poskytnutú istinu“. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal zo zmluvných

podmienok a presného znenia dohody medzi právnym predchodcom a žalovanými. Vychádzajúc z
týchto skutočností, krajský súd považoval za správne aj následné závery súdu prvej inštancie o tom, že
neboli naplnené zákonné predpoklady § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého malo
dôjsť k zosplatneniu celého poskytnutého úveru. Žalobcovi tak nevzniklo právo domáhať sa zaplatenia
časti istiny, ktorej splatnosť ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nenastala. Krajský súd
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne

správny potvrdil.

9. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O
výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)