Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202769
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616202769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S. banka K., a.s., so sídlom T., D. 11, P.:
XXXXXXXX, proti žalovanému F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad H. č. 2, o zaplatenie 1.211,55 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. januára
2017, č. k. 3C/164/2016-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.211,55

eur, úrok 63,53 eur, úrok z omeškania 0,72 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 211,95
eur od 19.03.2016 do 17.05.2016, zo sumy 1 211,55 eur od 18.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, ods. 1, 2, 3, 4, § 559 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, §
442 ods. 1 , § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 CSP.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca so
žalovaným uzatvorili dňa 23.07.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému

úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, a tak ho žalobca upomienkou
z 19.01.2016 upozornil na možnosť zosplatnenia a vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Následne po
nesplnení si povinnosti žalovaným, ani po vyzvaní, žalobca pristúpil k zosplatneniu celého dlhu výzvou
na predčasné splatenie úveru z 18.03.2016. Zároveň poskytol žalovanému lehotu do 28.03.2016 na
splatenie celého dlhu. Súd prvej inštancie konštatoval, že má za preukázané s prihliadnutím k žalobcom
predloženým listinám - prehľadu splácania, že žalovaný si svoju povinnosť plniť riadne a včas nesplnil
a výška nesplatenej istiny zodpovedá žalobcom požadovanej istine v žalobe. Zároveň preskúmal aj

prepočet zmluvných úrokov a dospel k záveru, že aj tieto sú riadne preukázané a správne vyčíslené, z
ktorého dôvodu má žalobca na tieto nárok. Konštatoval, že žalobca si však v žalobnom návrhu uplatňuje
nárok aj na úrok z omeškania už z vyčísleného zmluvného úroku. Mal za to, že v tomto prípade by
išlo o uplatňovanie si príslušenstva z príslušenstva, teda úroku z omeškania z už vyčísleného úroku,
čo je v rozpore so zásadou zákazu požadovať úroky z úrokov v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR 35Odo/101/2002 z 24.03.2004. Súd prvej inštancie sa s týmto rozhodnutím stotožnil, a teda podľa
jeho názoru nie je možné požadovať úroky z príslušenstva pohľadávky. Konštatoval, že takúto možnosť

veriteľovi nepripúšťa Občiansky, ani Obchodný zákonník, a preto mal za to, že nie je možné požadovať
úrok z už vyčísleného úroku (príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky). Takto priznanými úrokmi by bol
spotrebiteľ dvojnásobne zaťažený, čo by spôsobilo nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami. Súd prvej
inštancie preto žalobcovi priznal nárok a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu, vyčíslený úrok,úroky z omeškania istiny tak, ako si ich žalobca uplatnil, pretože ich mal súd prvej inštancie za riadne
preukázané, ale úroky z omeškania z už vyčísleného zmluvného úroku žalobcovi nepriznal. V tejto časti
žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, napriek tomu, že nemal v spore úplný úspech,
avšak jeho neúspech v tomto spore bol len nepatrný.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá podal v zákonnom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak,

že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
63,53 eur, od 19.03.2016 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V podanom
odvolaní citoval ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Obchodného zákonníka, ako aj príslušnú
časť komentára P. G. k Obchodnému zákonníku. Dôvodil, že úroky z omeškania treba vnímať ako
sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov,
nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. Uviedol, že v zmysle § 503 ods.

2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň splatnosti každej
splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil
ibasplátkuaneuhradilbyúroky,ocitnesavovzťahuktýmtoúrokomvomeškaní.Sankciouzaomeškanie
s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Mal za to, že splácanie úveru bolo dohodnuté

v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahŕňajúcich splácanie príslušnej časti istiny i
úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto prípade je teda riadnym plnením
zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a
vdohodnutomtermínesplatnosti,ocitásavomeškaní,pričomomeškaniejesankcionovanépovinnosťou
platiť úrok z omeškania. Mal za to, že by bolo v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka

by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na
výšku sankčného úroku z omeškania.

3. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bola

žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,
v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

5. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol výlučne výrok, ktorým vo zvyšnej časti súd
prvej inštancie žalobu zamietol.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené vo vzťahu k zamietnutiu časti jeho žaloby a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie. Uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj
správne vyložil. Odvolacia námietka žalobcu, uvedená v podanom odvolaní, preto nemohla v danej veci

privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil
dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).