Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114205888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: I. C., št. občianka G. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom U.,
G. XXXX/X, o zaplatenie 5 081,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 21C/116/2014-62 zo dňa 23. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti vo výroku II. a III., ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom
výroku o nároku žalovanej na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
835,32 eur s úrokom z omeškania 158,14 eur a v časti úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 835,32
eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Žalovaná uzavrela dňa 21.04.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o splátkovom úvere č.
0273861260,nazákladektorejSlovenskásporiteľňa,a.s.poskytlažalovanejbezúčelovýspotrebnýúver
vo výške 4.979,08 eur (150 000,- Sk). Predmetný úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne. Úrok
bol dojednaný ako premenlivý vo výške 10,50 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný
vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk), poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50,- Sk) mesačne.
Výška splátky bola dojednaná v sume 69,60 eur (2.097,- Sk) mesačne, pričom splatnosť prvej splátky

bola stanovená na deň 20.05.2006 a dátum poslednej splátky (konečná splatnosť) na deň 20.03.2016.
Jednotlivé splátky sa žalovaná zaviazala splácať mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Celkový počet splátok bol 119. RPMN bola určená vo výške 5,35 %.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa,
a. s., ako postupca spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., (žalobca) ako postupníkovi pohľadávky
špecifikované v prílohe č. 1. Z prílohy č. 1 je zrejmé, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči

žalovanej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.04.2006, v rámci ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
4.979,09 eur, pričom zostatok pohľadávky predstavuje sumu 6.447,54 eur. Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.10.2012 oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanej, že došlo k postúpeniu
pohľadávku vo výške 6.447,54 eur žalobcovi. Výzvou k úhrade zo dňa 15.10.2012 oznámil žalobcažalovanej, že ku dňu 15.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ju na jeho úhradu v
celkovej výške 6.620,57 eur najneskôr do 30.10.2012.

5. Pokusom o zmier zo dňa 13.02.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške
7.670,44 eur najneskôr do 28.02.2014.

6. Výzvou zo dňa 27.05.2009 vyzvala Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanú na úhradu dlhu v celkovej
výške 232,16 eur, a to najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Súčasne žalovanú upozornila, že v

prípade, ak dlh neuhradí, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne,
a. s., na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je žalobca v
tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá

strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj bez takéhoto
súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v
omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná s
postúpením pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu súhlasila. V konaní síce preukázal,

že Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanú na úhradu dlhu vyzvala, avšak nepreukázal, či táto výzva bola
aj žalovanej odoslaná a doručená. Doručenie tejto výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky mimoriadne dôležité, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície
dlžníka a tento svoj dlh neuhradí po dobu najmenej 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť

postúpená.Vzhľadomktomu,žežalobcasúdunepreukázalsplneniezákonompredpísanýchpodmienok
pre platné postúpenie pohľadávky, možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky č. 1175/2012/
CE uzavretá dňa 27.09.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na
stranežalobcu,apretosúdžalobuprávezdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácieakonedôvodnú

zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že k rovnakému právnemu názoru dospeli v obdobných veciach aj
napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajský súd
v Prešove v uznesení sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.
zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa
26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn.

6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016.

8. Žalobca za účelom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie argumentoval aj poukázaním na
bod 19.16 VOP, podľa ktorého si jeho právny predchodca a žalovaná dojednali postúpenie pohľadávky
bez súhlasu klienta v spojení s § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorý takéto dojednanie pripúšťa.

Na tomto mieste súd konštatuje, že v čase postúpenia pohľadávky, t. j. 27.09.2012, žalobcom vyššie
uvádzané ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo
len o povinnosti banky požadovať preukázanie totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a
povinnosti odlišne od zákona bola do zákona zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013. Preto, ak
si právny predchodca a žalovaná upravili možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia

v čase, keď to zákon neumožňoval, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mala plný úspech
žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli,
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, žalobca podal včas
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovaného,

čo bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu v konaní a súd má povinnosť z oznámenia vychádzať
bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tomto
smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.06.2003, uznesenia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/228/2016 zo dňa 30.06.2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn.1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015
a Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.06.2014. Ďalej uviedol, že ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo

systematického zaradenia tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je úprava výnimiek
z bankového tajomstva, ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Norma obsiahnutá
v tomto zákonnom ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale
administratívnu zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska. V tejto súvislosti poukázal aj na názor

doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M, publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho
zákonníka. Napriek vyššie uvedenému, žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu
1225 dní, teda súčet omeškania žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku

voči banke presiahol 1 rok. Právny predchodca by potom konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách
aj vtedy, ak by písomnú výzvu žalovanému nezaslal. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015

Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej je vecne

správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere

(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

20. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal sovšetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým
odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

22. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

23. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania

(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

24. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

25. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.

Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

26. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

28. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

29. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex

tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

30. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

31. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky
jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade
verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka
nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).32. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a

klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní predokresnýmsúdomanivodvolacomkonanínepreukázalzaslaniečidoručenietakejtovýzvy
banky klientovi, žalovanej. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne
stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

33. Písomné oznámenie postupcu žalovanej postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní,
nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. K tomu je potrebné
dodať, že dôvodom, pre ktorý je možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky napriek inak
dostatočnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikovaného pod č. R 119/2003, je spotrebiteľská povaha sporu.

34. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, má riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, že predpokladom na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju
najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti,
významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť
dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa

prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch
neuniesol.

35. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval krajský
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a

právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

36. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a

postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

37. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej,
potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

38. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v potvrdil.

39. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalovanému.

40. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).