Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222211
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114222211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľa L.

N., Q. Ľ. G. XX, XXX XX Q. Q., štátny občan SR, v konaní zastúpeného všeobecným splnomocnencom
T.. U. L., M.. XX. XX. XXXX, Q. Ľ. G. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., proti odporcovi Univerzita Mateja Bela
v Banskej Bystrici, Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, osobne podaným na tunajší súd dňa 15. 10. 2014, domáhal určenia, že

výpoveď z 22. 08. 2011, ním prevzatá 31. 08. 2011, ktorou s ním odporca skončil pracovný pomer, je
neplatná, a pracovný pomer trvá.

Odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pretože ho uplatnil na súde po
uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neprítomnosť ním splnomocnený zástupca na
pojednávaní ospravedlnil, pričom nežiadal o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami zástupcu navrhovateľa a odporcu, s
obsahom spisu, najmä s návrhom na začatie konania, s fo skončenia pracovného pomeru výpoveďou
z 22. 08. 2011, s vyjadrením odporcu z 19. 11. 2014 a s podaním navrhovateľa z 11. 02. 2015, pričom

zistil nasledovné:

Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce spočívajúci v zrušení pracovného miesta
navrhovateľa s tým, že odporca ho nemá možnosť zamestnať, je podľa navrhovateľa nepravdivý. Na
prácu, ktorú predtým navrhovateľ vykonával, bol 12. 08. 2011 prijatý, s dátumom nástupu do práce 15.
08. 2011, U. Č., pričom rozhodnutie č. 1/2011 o organizačnej zmene na fakulte prírodných vied odporcu
nadobudlo platnosť 16. 08. 2011. Pre podanie žaloby využil navrhovateľ objektívnu premlčaciu lehotu,

keďžeofakteprijatiazamestnancaU.Č.sadozvedelažneskôr.Odporcatedamalalternatívuzamestnať
navrhovateľa, pričom mu ju neponúkol.Podľa odporcu, prekluzívna dvojmesačná lehota začala navrhovateľovi plynúť od 30. 11. 2011, teda
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť. Okrem toho, dôvod neplatnosti výpovede,
ktorý uviedol navrhovateľ, nie je pravdivý. S iným pracovníkom, P. U. U. Č., bol uzatvorený pracovný

pomer ešte pred organizačnou zmenou, v dôsledku ktorej bola navrhovateľovi daná výpoveď, pričom bol
zaradený ako technik K.C. A. T. N. E., ktorá mala zabezpečovať dovtedajšie pracovné činnosti technikov
katedier, teda nenahradil navrhovateľa.

Na pojednávaní doplnil zástupca navrhovateľa, že návrh na ukončenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru nepodal navrhovateľ skôr z toho dôvodu, že nepoznal žiadnu okolnosť, ktorá by ho
k tomu viedla. Dozvedel sa o nej, teda o prijatí U.. Č. na miesto, ktoré bolo zrušené, a na ktoré mu bola
daná výpoveď, pred asi dvoma rokmi z rozhovoru s pracovníkmi odporcu. A približne pred mesiacom,
resp. dvomi, sa navrhovateľ dozvedel, že v období, keď s ním pracovný pomer ešte skončený nebol,
existovalo u odporcu pracovné miesto, na ktoré mohol nastúpiť, a to v tepelnom hospodárstve, ktoré
však navrhovateľovi nebolo ponúknuté aj napriek tomu, že bol naň vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti

navrhol, aby súd vyžiadal od odporcu doklady preukazujúce, ako to bolo s miestom, na ktoré mohol byť
navrhovateľ prijatý, resp. s vypísaním konkurzu na miesto na tepelnom hospodárstve. Navrhovateľ si
trovy konania neuplatnil.

Odporca prostredníctvom svojho zamestnanca na pojednávaní uviedol, že výpoveď navrhovateľa bola

prerokovaná s odborovou organizáciou, bolo mu tiež vyplatené odstupné, pokiaľ ide o voľné pracovné
miesto na úseku tepelného hospodárstva v roku 2011, k tomu sa nevedel vyjadriť. Trovy konania si
neuplatnil.

Zo skončenia pracovného pomeru výpoveďou z 22. 08. 2011 vyplýva, že navrhovateľovi bola daná v

zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov, výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta A. D. R. Č.. X/XXXX N. E. G. G. S. M. N. U.
F. E. Č.. P.. XXXX-XXXX-N.-P., Č.. S.. XXXXX/XXXX S. R. XX. XX. XXXX, P. Ú. G. XX. XX. XXXX.
Odporca ako zamestnávateľ nemá pritom možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Výpoveď bola
vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej

doby, ktorá je trojmesačná a začína plynúť XX. XX. XXXX J. B. XX. XX. XXXX. Zároveň má navrhovateľ
nárok na vyplatenie odstupného. Navrhovateľ prevzal výpoveď dňa XX. XX. XXXX.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.
7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na

zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetnú výpoveď prevzal navrhovateľ dňa 31. 08. 2011 a
výpovedná doba bola trojmesačná, teda jej koniec a tým skončenie pracovného pomeru pripadlo na
30. 11. 2011. Navrhovateľ podal na súd návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou

osobne dňa 15. 10. 2014, pričom v zmysle § 77 Zákonníka práce tak mohol spraviť najneskôr v
dvojmesačnej lehote plynúcej odo dňa, keď sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť, teda do 31.
01. 2012. Keďže ide o lehotu objektívnu, ktorá nie je viazaná na čas, kedy sa účastník dozvedel o dôvode
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, námietka navrhovateľa o tom, že o okolnostiach vedúcich
k podaniu predmetného návrhu sa dozvedel až neskôr, neobstojí. Vzhľadom na to, že táto lehota je

prekluzívna, súd na jej uplynutie prihliadol ex offo (§ 36 ZP). Z tohto dôvodu je návrh navrhovateľa
nedôvodný a súd ho zamietol. Preto nepovažoval za potrebné vykonať zástupcom navrhovateľa
navrhnuté dokazovanie na preverenie dôvodnosti výpovede danej navrhovateľovi.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov,

(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže odporca, v celom rozsahu v konaní úspešný, si náhradu trov konania voči navrhovateľovi
neuplatnil, rozhodol súd o trovách konania tak, že mu ich náhradu nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy;
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov.