Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/444/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219714
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4212219714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: G., s.r.o.,

so sídlom J., G. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: D. republika, v mene ktorej koná C. spravodlivosti D. republiky, J., X.
nám. XX, W.: XX XXX XXX, o náhradu škody 175,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 331,92 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 331,92 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol
exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno zmenu exekútora vo veci vymoženia pohľadávky, ktorá

vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená
pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX súdneho exekútora Dr. P. G.. Ďalej uviedol, že žalobca podľa
ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku podal na uvedený exekučný súd návrh na zmenu
exekútora , pričom exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote 30 dní ale až po uplynutí 201 dní. V danom prípade exekučný súd rozhodol po uplynutí
zákonom stanovenej doby 30 dní pričom v danom prípade prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu so stranami konania, ktorá by mohla mať

svojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiuveci.Žalobcauviedol,
že škoda 175,- eur predstavuje náklady na správu pohľadávky prostredníctvo pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržanie a správu informačného
systému40,-eur,naadministráciulistínakomunikáciuspôvodnýmsúdnymexekútoromvsume50,-eur
a administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaju
spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde v sume 15,- eur.

2. Žalobca zároveň uviedol, že požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 331,92 eur,
keďže samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej dome a v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a záujmy žalobcu boli vystavené rizikám, že neskorým ukončením zmeny súdneho exekútora nastane

zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencia povinného.
PoukázalnanálezyústavnéhosúduIII.ÚS203/06-25,III.ÚS235/04-3,III.ÚS347/05,III.ÚS118/06-40,
III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III: ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS
301/05-38, podľa ktorého žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk za zbytočnéprieťahy v trvaní 1 roka a 1 mesiaca. Uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy 331,92 eur uskutočnil
výpočtom 55,32 eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu pričom exekučný súd bol nečinný
377 dní. Žalobca zároveň uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody avšak žalovaný na túto žiadosť
pozitívne nereagoval. Uviedol, že je potrebné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, deklarovať porušenie práva žalobcu
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. K
žalobe žalobca nepripojil žiadne prílohy.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.04.2014 a uviedol, že žalobca preniesol
celú dôkaznú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný
ani titul nároku na náhradu škody a uviedol, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca sa môže domáhať na

súde práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti a v danom prípade má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde pričom
po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanému
doručená všeobecná odpoveď pričom žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, dátumy kedy sa dozvedel o škode, doklady preukazujúce škodu a teda neposkytol žiadnu

súčinnosť na predbežné prerokovanie a zmaril teda akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu
škody, ktorý požadoval a žalovaný teda nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
4. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil.
Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že žalobca sa o škode musel
dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009,(t.j. 3 roky pred dňom kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) a teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia po uplynutí

zákonnej doby 15 dní lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej
lehoty po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a uplynula po troch rokoch od
tohto dňa. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal na ustanovenie

§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.,vzmyslektoréhosauhrádzaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpisneustanovujeinak.Preúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyjeokreminéhonevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku.

6. Taktiež žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v

sume 331,92 eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná
výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal žalovaný na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalovaný zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho.

8. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia §5 ods. 1a § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003

Z.z.

9. Napokon žalovaný uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadal, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol pričom žalovaný

si náhradu trov konania uplatnil.

10. K vyjadreniu žalovaného sa mailovým podaním zo dňa 29.01.2016 vyjadril právny zástupca žalobcu,
ktorý zopakoval dôvody podania žaloby a zároveň k uvedenému podaniu pripojil znalecký posudok č.
1/2014 vyhotovený Ekonomickou univerzitou v Bratislave zo dňa 17.01.2014, ktoré však nedoplnil i
napriek výzve konajúceho súdu zo dňa 22.02.2016 písomným podaním a preto súd podľa § 42 ods. 1

OSP na uvedené podanie neprihliadal.

11. Na pojednávaní dňa 28.07.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, ktorý
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 20.07.2017, pričom žiadal žalobe
vyhovieť, poukázal na znalecký posudok č. 1/2014. Zároveň súhlasil s tým aby súd pojednával v jeho

neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca žalovaného, ktorý elektronickým
podaním zo dňa 22.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, uviedol, že súhlasí s tým aby
súdrozhodolvjehoneprítomnosti,žiadalžalobuzamietnuťpričompoukázalnarozhodnutiavobdobných
veciach.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj
„ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu

spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj
bez udania dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.

13.NazákladevyššieuvedenýchskutočnostíadôkazovpooboznámenísasobsahomspisuOkresného
súdu Komárno č. 13Er/305/2003 zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobca
ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa
22.11.2010atentosúdrozhodolonávrhunazmenusúdnehoexekútoraanávrhuvyhovelatouznesením
č. 13Er/305/2003-14 zo dňa 07.06.2011. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol po uplynutí
30 dňovej zákonnej lehoty a to neskôr o 167 dní keďže exekučný súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu

súdneho exekútora do 22.12.2010. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že exekučný súd bol nečinný viac ako
201 dní.

14. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;

ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie

všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či
nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní
zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.

15. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,

ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie

rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny

úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo

na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech
ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku

nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradnýpostup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá
citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda
kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

16. Konajúci súd má za to, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného

súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné
zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože
aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy"
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods.
1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone

ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).
Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného
od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je extrémne krátka na
to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami nachádzajúcimi
sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie

a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane vyjadrenia pôvodného
exekútora. Konajúci súd skúmal či uvedený platobný rozkaz bol vydaný v súlade s princípmi na ochranu
práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov
súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému
súduskúmať,čiexekučnýtitulspĺňazákonomustanovenénáležitosti,pričomvyhodnocujejehoprípadnú
neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie
v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to,
abyexekučnýsúdnávrhnáležitepreskúmal zhľadiskaformálnychamateriálnychpredpokladovvedenia

exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný
postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec
nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

17. Konajúci súd žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda,
nepreukázal kedy mu táto škoda vznikla ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a
nesprávnym úradným postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Žalobca teda
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú

náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na
to, že žalobca v priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od žalovaného predbežné prerokovanie
nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či žaloba bola podaná
po uplynutí zákonnej lehoty 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Žalobca tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody.

18. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal hoci žalovaný
mal na náhradu trov konania právo keďže bol úspešný avšak žalovaný náhradu trov konania nežiadal
ani žiadnym spôsobom nevyčíslil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.