Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202560
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814202560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: H. F., nar. X.XX.
XXXX, bytom X. J., P. XXXX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01102/13
zo dňa 14.1.2014.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 11.2.2014 navrhla zrušiť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 01102/13 zo
dňa 14.1.2014. Žalobu skutkovo odôvodnila tak, že na základe zmluvy o úvere č. 308000831,

uzavretej so žalovaným, žalovaný navrhol začatie konania pred rozhodcovským súdom a domáhal
sa zaplatenia sumy 777,69 eur, zmenkového úroku 0,25% denne z uvedenej sumy od 4.11.
2012 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne z uvedenej sumy od 13.12. 2012 do
zaplatenia. Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01102/13 zo dňa 14.1.2014 bolo žalobkyni
akospotrebiteľoviuložené zaplatiť sumu 777,69 eurspríslušenstvomatrovy rozhodcovskéhokonania
vo výške 259,36 eur. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej

zmluvy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je v absolútnom rozpore so zákonom.
Túto zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola predformulovaná a v takomto znení
aj predložená na podpis. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a pravidiel, ktoré neboli
spotrebiteľovi známe, nebol o ich obsahu pred podpisom informovaný. Žalobkyňa nemala žiadnu
možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu. V zmluve a VOP absentujú akékoľvek dohody a
pravidlá o výbere rozhodcu, konanie pred rozhodcovským súdom je pre žalobkyňu ako spotrebiteľa
finančne nevýhodnejšie pre žiadne možnosti oslobodenia od platenia poplatkov. Žalovaným je tento

rozhodcovský súd bez možnosti jeho zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov a tento rozhoduje výlučne
len v prospech žalovaného. Ďalej žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie ÚS ČR z 1.11.2011 č.k. II.ÚS
2164/2010, ktoré podporuje jej právny názor a uplatnený nárok. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy navrhuje preto zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.3.2014 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti

súdu s poukazom na § 88 ods. 2 O.s.p.. V tomto prípade ide o výlučnú miestnu príslušnosť pre
veci týkajúce sa rozhodcovského konania a tiež konania o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, pre
ktoré je daná výlučná miestna príslušnosť podľa miest a rozhodcovského konania, t.j. v danej veciOkresného súdu Bratislava IV. Žalobkyňa si brala úver v súvislosti s výkonom povolania a nie ako
spotrebiteľ, preto nejde o spor zo spotrebiteľského vzťahu. Inak sa nestotožňuje s názorom žalobkyne
uvedeným v žalobe. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preskúmanie toho,

či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci rozhodcom a či bola
dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd v rámci tohto konania skúmať aj vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, stratila by zmysel právna úprava rozhodcovského konania (viď ÚS SR III.ÚS 335/2010 a
NS ČR sp. zn. 33Cdo 3675/2007). Žalobkyňa nie je spotrebiteľ, preto ani právny vzťah medzi
účastníkmi konania nie je spotrebiteľským, pretože žalobkyňa si brala úver na účel povolania. Okrem

toho bola riadne oboznámená so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pri podpise zmluvy
prehlásila, že sa oboznámila s ich obsahom a súhlasí s nimi. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy
vrátane týchto podmienok. Pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy účastníci uzavreli nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Žalobkyňa sa preto nevzdala práva na
súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu.

Keďže účastníci uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú doložku, neprichádza do úvahy aplikácia § 53
ods. 4 psím. r/ Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky
týkajúcich sa prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach. Použitie rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva s poukazom
na eurokonformný výklad smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, s poukazom na znenie aktuálne účinnej smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere,
ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských
sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch
vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za
mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, listinnými dôkazmi,
a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava,
sp. zn. SR 01102/13 zo dňa 14.1.2014, sprievodným listom zo dňa 22.1.2014, zmluvou o úvere č.
308000857 zo dňa 15.6.2011, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 15.6.2011, zmenkou č. 308000831 zo

dňa 15.6.2011, pokusom o zmier zo dňa 11.12.2012, návrhom na začatie rozhodcovského konania zo
dňa 28.12.2012, oznámením Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 31.1.2013 o podaní žaloby, listom -
doručenie žalobysprílohamirozhodcovskýmsúdom zodňa 25.10.2013adňa13.11.2013, oznámením
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.2.2014 o nadobudnutí právoplatnosti, doručenkami,
písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 2.3.2014, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 10.3.2015

a dňa 1.4.2016, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 15.6.2011 bola uzavretá zmluva o úvere č. 308000857 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 600,- eur, ktorý
sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom v sume 576,- eur, t.j. celkovo zaplatiť 1.176,- eur. Úver mala

splatiť v 12 mesačných splátkach po 98,- eur, počnúc dňom 20.7.2011 na účet veriteľa. V zmluve
sa nachádza predtlačené prehlásenie o tom, že dlžníkovi sa finančné prostriedky poskytujú na výkon
povolania. Zmluva je podpísaná žalobkyňou dňa 15.6.2011 a obsahuje vyhlásenie o prevzatí peňažnej
hotovosti uvedenej v zmluve. V uvedený deň bola žalobkyňou vystavená aj zmenka č. 308000831
na sumu 777,69 eur, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 4.11.2012. Dňa 15.6.2011 bola

žalobkyňou podpísaná aj rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 308000831.

5. Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu č. 01102/13 vyplýva, že dňa 28.12.2012 žalovaný
ako žalobca v rozhodcovskom konaní podal Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská
a.s., Bratislava, návrh na začatie rozhodcovského konania voči žalobkyni ako žalovanej z titulu

nesplácania úveru z predmetnej úverovej zmluvy. Návrh bol odôvodnený ako plnenie zo zmenky
vystavenej žalovanou v jeho prospech. Rozhodcovský súd oznamuje žalobkyni listom zo dňa
31.3.2013 začatie rozhodcovského konania pod sp. zn. SR 01102/13, listom zo dňa 25.10.2013 jej
doručoval žalobu na vyjadrenie.

6. Dňa 14.1.2014 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01102/13, ktorým zaviazal žalobkyňu
(v rozhodcovskom konaní žalovanú) zaplatiť žalobcovi sumu 777,69 eur, so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25% denne od 4.11.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od13.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 259,36 eur, všetko v
mesačných splátkach po 120,- eur bližšie upraveným spôsobom. Rozhodcovský súd poukázal na
uzavretú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej odvodzuje svoju právomoc na rozhodnutie v danej veci. Z

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd priznal nárok žalobcu na základe predloženej
zmenky, ktorú považoval za platnú.

7. Z písomných vyjadrení zástupcu žalobkyne zo dňa 10.3.2015 a zo dňa 1.4.2016 vyplýva
tvrdenie, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy mala postavenie spotrebiteľa, obsah zmluvy nemohla

nijako ovplyvniť, táto bola predformulovaná a bez možnosti zmeny predložená na podpis. Je bežnou
praxou žalovaného účelovo označiť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za
účelom zamestnania, povolania alebo podnikania tak, aby došlo k vylúčeniu aplikácie predpisov
na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa nemala pritom vôbec vedomosť o označení takéhoto údaju do
zmluvy, preto je nevyhnutné účel použitia finančných prostriedkov objektívne skúmať. Žalobkyňa
má postavenie spotrebiteľa, preto je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 87 písm. f/ O.s.p..

Ďalej poukázal na spôsob dojednania rozhodcovskej doložky, poukázal na príslušnú rozhodovaciu
prax všeobecných súdov a ÚS SR. Rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor so zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože bola uvedená ako súčasť VOP. Rozhodcovský
súd nepristúpil k posúdeniu spotrebiteľskej zmluvy so zreteľom na zákon na ochranu spotrebiteľov
a neaplikoval príslušné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Pre absenciu podstatných obligatórnych

náležitostí úverovej zmluvy je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj po zmene
právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania má žalobkyňa právny záujem na prejednaní
a rozhodnutí v predmetnej veci, pretože rozhodcovský rozsudok môže zrušiť len všeobecný súd a
nie je isté, či si žalovaný neuplatní svoj nárok opäť na rozhodcovskom súde na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neruší predtým vydané

rozhodcovské rozsudky. Následne poukázal na doterajšiu súdnu prax, ktorá jednoznačne uzatvára,
že aj po prijatí zákona č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je možné zrušiť
skôr vydané rozhodcovské rozsudky.

8. Z výsluchu zástupcu žalobkyne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť, aby na jeho

základe a na základe rozhodcovskej zmluvy neboli ani v budúcnosti uplatňované nejaké nároky.
Boli porušené predpisy spotrebiteľského práva v neprospech žalobkyne. Rozhodcovská zmluva a
rozhodcovská doložka sú formulárového typu, žalobkyňa nemala možnosť ich nijako ovplyvniť, neboli
individuálne vyjednané. Zmluva o úvere má viaceré nedostatky, je potrebné ju považovať za bezúročnú
a bez poplatkov, chýbaj v nej údaj o dobe trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti , úroková sadzba,

RPMN a podobne. Žalobkyňa uviedla, že od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. si brala pôžičky celkom
trikrát, prvé dve riadne splatila. Potom jej zástupca spoločnosti p. J. vybavil ďalšiu pôžičku s tým, že
musela hneď z nej vyplatiť poslednú splátku predchádzajúcej pôžičky. Potom ešte doplatila 12,- eur,
následne zaplatila ešte 3,- eurá. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o úvere, už si nepamätá o ktorú ide,
malaviacejpôžičiek.Mala značnévýdavky,pretože vroku2009 jejzomrelmanžel, potrebovalasplácať

aj dlhy, ktoré mali v stavebnej sporiteľni, deti boli nezamestnané. Pri uzatvorení zmluvy jej p. J. dal
podpísať viaceré dokumenty, nevedela však, čo podpisuje, nedal jej to prečítať, pretože sa ponáhľal,
nemala ani možnosť odmietnuť niektorý doklad podpísať. Keď chcela pôžičku, musela všetko podpísať.
Nie je pravdou, že by si peniaze požičiavala v súvislosti s povolaním alebo zamestnaním, na takýto účel
si nikdy v živote peniaze nepožičiavala. Peniaze potrebovala v súvislosti s výdavkami, ktoré jej vznikli.

Ona údaj o účele pôžičky na výkon povolania neoznačovala, na toto nebola upozorňovaná, všimla si
to až doma, vypisoval to p. J.. V roku 2010 síce zostala nezamestnaná, ale na účel povolania alebo
zamestnania si nikdy úver nebrala. Nikdy sa jej p. J. nepýtal, na čo peniaze potrebuje. K doručovaniu
písomností od rozhodcovského súdu sa vyjadriť nevedela.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených

listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal možnosťou zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s poukazom na účinnosť novej

právnej úpravy od 1.1.2015, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Uvedený zákon v prechodných ustanoveniach § 73 ods. 1, 2, 3 uvádza:
„Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom

2015, zostávajú zachované.
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť
pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým
nie je dotknuté.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej

uzavretia“.

15. Predmetné súdne konanie začalo 11.2.2014, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že
zákon sa vzťahuje i na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.1.2015.
Rozhodcovské konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred

1.1.2015,pretosúdposudzoval konanie,akoirozhodcovskúzmluvu včasekonaniaauzavretia zmluvy.
Súd poukazuje na správnu právnu argumentáciu zástupcu žalobkyne, podľa ktorej zákon č. 355/2014
Z.z. nerušil skôr vydané rozhodcovské rozsudky, v prechodných ustanoveniach výslovne neupravoval
situáciu v začatých konaniach o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Je naďalej možné, že na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky môže veriteľ vyvolať opäť rozhodcovské konanie, resp. exekučné

konanie. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právna istota účastníkov, ktorá v sebe zahŕňa aj
to, že súdy v identických prípadoch budú rozhodovať rovnako. Právny zástupca žalobkyne správne
poukázal na značné rozhodnutia prvostupňových a aj odvolacích súdov, ktoré obdobnú otázku posúdili
rovnako. Okrem toho v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ citovaného zákona, dôvodom na zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku boli i zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení,

ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako súd cituje vyššie.
Súd však zastáva právny názor, že prechodné ustanovenie § 73 ods. 1 veta prvá citovaného zákona
sa predovšetkýmvzťahujenasamotné rozhodcovskékonanie,t.j.konaniepredrozhodcovskýmsúdom.

16. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa miestnej príslušnosti súdu v spojitosti s tvrdením,

že nepovažuje žalobkyňu za spotrebiteľa, a tým je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods.
2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), teda súdu, v obvode ktorého sa nachádza
miesto rozhodcovského konania, súd uvádza, že do 30.6.2016 za účinnosti O.s.p. o procesnej námietke
účastníka konania ohľadom miestnej nepríslušnosti súd nerozhodoval. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. súd
skúmal miestnu príslušnosť iba podľa § 88 O.s.p. a ďalej za podmienok stanovených zákonom aj

podľa § 84 až 87 O.s.p. V zmysle § 105 ods. 2 O.s.p. v prípade, ak zistí, že nie je miestne príslušný,
neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v 11
ods. 3 predloží Najvyšší súd SR; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Podľa názoru súdu,
vychádzajúc z uvedených ustanovení, súd nemal povinnosť rozhodovať o námietke účastníka konaniak miestnej príslušnosti o to zvlášť, ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 2 O.s.p.. Pod
pojmom „skúma“ podľa názoru súdu nie je možné rozumieť vydať aj rozhodnutie ako mylne tvrdí
žalovaný. Súd skúmal výlučnú miestnu príslušnosť a uzavrel, že na konanie je príslušný Okresný súd

Prievidza, pretože žalobcom je spotrebiteľ (§ 87 písm. f/ O.s.p.), preto je na konanie príslušný súd,
v obvode ktorého má bydlisko (posledná veta § 88 ods. 2 O.s.p.).

17. V zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. v znení od 1.1.2015 „Na konanie vo veciach týkajúcich sa
rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského

konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského
konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania
nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko
alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto
podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ
bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.".

18. Súd konštatuje, že i podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2015 je na konanie vo veciach
týkajúcich sa rozhodcovského konania, ktorých je účastníkom spotrebiteľ, vždy daná výlučná miestna
príslušnosť súdu, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko a nie v obvode sídla rozhodcovského súdu.

19.Vsúlade s§ 470ods. 4 CSP konaniezačaté do 30.6.2016 navecne,miestne,kauzálneafunkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.6.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

20. Aj z uvedenej prechodnej úpravy k CSP jednoznačne vyplýva, že miestnu príslušnosť súdu v danej
veci bolo potrebné posúdiť podľa O.s.p. tak, ako súd podrobne uvádza vyššie.

21. Súd sa ďalej zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, preto súd vychádzal z tejto právnej úpravy (viď aj § 73 ods. 2 zákona č.
355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). V zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 1

možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva. Súd mal preukázané,
že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01102/13 zo dňa 14.1.2014 dňa 27.1.2014,
ktorá skutočnosť je preukázaná fotokópiou doručenky z doručovania rozsudku rozhodcovským súdom
(č.l. 67 spisu). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 11.2.2014,

teda bola podaná v zákonnej 30 dňovej lehote. V tejto súvislosti súd udáva, že v zmysle § 73 ods. 2
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa na plynutie lehôt na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku použije právna úprava platná do 31.12.2014, teda vyššie
citované ustanovenie zákona.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.25. V predmetnej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyni bol poskytnutý
úver ako spotrebiteľovi, pretože úver potrebovala na pokrytie svojich osobných potrieb, a to v čase, keď
sa nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii. Bola nezamestnaná, stratila manžela a ako uviedla,

mala aj nezamestnané deti. Požičané peniaze potrebovala aj na splatenie iných dlhov. Z výsluchu
žalobkyne vyplynulo,že úver jejponúkolzástupca spoločnosti;musela nímvyplatiťaj poslednúsplátku
predchádzajúceho úveru. V čase uzatvorenia zmluvy bola nezamestnaná, nepotrebovala peniaze na
výkon povolania alebo zamestnania. Pokiaľ je v zmluve uvedený tento údaj, nevedela o tom a všimla
si to až doma. Zástupca spoločnosti sa jej ani nepýtal, na aký účel peniaze potrebuje; neoveroval, či

je zamestnaná alebo nie; nakoniec jej následne uviedol, že to nie je ani podstatné. Je preukázané a
žalovaným ani významne nespochybnené, že žalobkyni nebol úver ponúkaný a ani poskytovaný na
účel zamestnania, povolania alebo podnikania. Nepochybné preukázanie účelu poskytnutia a použitia
úveru na výkon povolania musí v súdnom konaní objektívne zabezpečiť veriteľ, ktorý uvedený
účel použitia úveru tvrdí. Vzhľadom na žalobkyňou opísaný mechanizmus uzatvorenia zmluvy je
evidentné, že tento predformulovaný údaj v zmluve si žalovaný uvádza do zmluvy účelovo, sám ho

v zmluve označuje ako údaj potvrdzujúci účel úveru, jednoznačne s úmyslom docieliť zamedzenie
použitia spotrebiteľskej právnej úpravy na daný vzťah. Súdu je známe z rozsiahlej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, že žalovaný ako veriteľ používa túto praktiku jednostranného označenia účelu
úveru vo veľkom množstve úverových vzťahov, pričom úvery sú poskytované na pokrytie súkromných
osobných potrieb spotrebiteľa. Keďže žalovaný okrem svojho tvrdenia nepreukázal a ani nenavrhol

vykonať dôkaz na preukázanie tvrdeného účelu poskytnutia úveru, súd na jeho tvrdenie neprihliadol
a naopak, berúc do úvahy výpoveď žalobkyne, považoval žalobkyňu za spotrebiteľa, ktorej prináleží
spotrebiteľská právna ochrana.

26. Pre úplnosť súd udáva, že z obsahu zmluvy a výsluchu žalobkyne vyplýva, že v deň podpisovania

zmluvy dňa 15.6.2011 poskytol reálne žalovaný žalobkyni peňažné prostriedky v uvedenej výške. Podľa
názoru súdu išlo v skutočnosti o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vzniká
momentom reálneho odovzdania finančných prostriedkov. Zo zmluvy o úvere nevyplýva vyjadrený
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver tak, ako predpokladá § 497 Obchodného zákonníka. Avšak
bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického chápania

spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Žalobkyňa má nepochybne
postavenie spotrebiteľa, pričom tvrdenie žalovaného a nakoniec aj rozhodcovského súdu, že žalobkyňa

nie je spotrebiteľom, nie je ničím ani odôvodnené a ani preukázané.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30.Podľačl.2písm.a/SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti spredbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

32. Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3

ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

33. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.
proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či

jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

34. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej k zmluve č. 308000831 dňa 25.6.2011, konkrétne
článkuII,vzhliadolsúdvzmluvnomdojednanínekalúpodmienku,kčomuhoviedliďalejuvedenédôvody.

35. V článku II rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
„všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308000831 uzatvorenej dňa 15.6.2011, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa

vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému
súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný
rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

( zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto
článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“.

36. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa si podľa žalovaného neplnila
riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si žalovaný svoje nároky v

rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej
zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia žalobkyne vydal rozhodcovský rozsudok.37. Súd, preskúmajúc obsah rozhodcovskej zmluvy a po výsluchu žalobkyne, považuje rozhodcovskú
zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je
podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v

prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa
právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej

zmluvy formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia
sporov.

38. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu žalobkyne si finančné prostriedky touto

cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

39. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od

jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Žalovaný ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných
zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten
istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.

40. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat

Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro,
C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

41. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za
podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom

súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada
z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21. novembra 2002,
Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom,

sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V
tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá,
pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom, pred výlučne
v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom, záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia,
kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia
sporu. Veriteľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.42. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k
záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve, uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc

súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za
nekalú. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s

ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

43. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva, nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal oba predmetné rozhodcovské rozsudky, nemožno takéto rozhodnutia

považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Súd ďalej poukazuje i na vyjadrenie
žalobkyne, ktorá uviedla, že vôbec nebola poučená o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu,
nechápe významu a následkom rozhodcovskej zmluvy, preto tvrdenie žalovaného, že nemala k
obsahu rozhodcovskej zmluvy žiadne výhrady, znie až absurdne. Rovnako nemožno uveriť tvrdeniu
žalovaného, že žalobkyňa mala na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní alebo nie, a to

vzhľadom na jej tvrdenie, že k jednaniu medzi účastníkmi zmluvy o tom, ktorý súd bude v prípade sporu
vec riešiť, ani vôbec nedošlo.

44. Pre úplnosť súd udáva, že uvedený záver podporuje aj doterajšia rozhodovacia prax súdov, a
to uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, uznesenie NS SR 5Cdo 61/2012, ako

i rozhodnutie IV.ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011, v obdobnej veci KS TN sp. zn. 4Co/724/2015 zo
dňa 22.9.2016.

45. Žalobkyňa však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil

rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nepriznal teda rozhodcovskému
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého
rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že pri rozhodovaní o žalobe žalovaného boli porušené práva
žalobkyne ako spotrebiteľa z viacerých dôvodov. Predovšetkým súd udáva, že zmluva o úvere, ktorá
je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a iné, v dôsledku
čoho sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navýšenie úveru
600,- eur s lehotou splatnosti 12 mesiacov o 576,- eur nemôže požívať právnu ochranu, pretože že ide
o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

46. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v §
40 ods. 1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom tieto dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku sú uvádzané v § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ zákona č. 355/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je platný v čase, keď súd rozhoduje o zrušení
rozhodcovského rozsudku.

47. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, preto jej prináleží náhrada trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.