Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Pc/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227488
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116227488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.Y., I. H. XXX/X, proti odporcovi : B. Š., nar
XX.XX.XXXX, bytom Ž., M. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ýprispievať na výživu navrhovateľky sumou 140 Eur mesačne s účinnosťou
od 28.10.2016, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred.

Zameškané výživné v sume 178,08 Eur za obdobie od 28.10.2016 do 30.06.2017 sa povoľuje odporcovi

s p l á c a ťv mesačných splátkach každá vo výške 10 Eur, splátky splatné spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka ako plnoleté nezaopatrené dieťa sa písomným návrhom podaným na súde dňa
28.10.2016 proti odporcovi ako osobe povinnej platiť výživné domáhala zvýšenia výživného, ktoré

bolo naposledy právoplatne určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P 214/2002 - 27 zo dňa
05.03.2003 v sume 53,11 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od podania návrhu.

2. Návrh odôvodnila tým, že od určenia výživného uplynulo 13 rokov. Od 01.09.2016 začala študovať
na vysokej škole, čím sa jej podstatne zmenili pomery a narástli náklady spojené hlavne so štúdiom a
bývaním v Trnave. Študuje na Univerzite O.. J. X. B. A. D.. Jej mesačné náklady na bývanie sú 166 eur,
strava 100 eur, oblečenia a cestovné 50 eur. Odporca ako otec okrem naposledy určeného výživného

neprispieva na jej výživu ničím, nekupuje jej darčeky. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Matka je
zamestnaná ako Shop Manager Top Shop predajne a jej priemerný mesačný príjem je cca 1.031 eur.
Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k školopovinnému 13 ročnému synovi.

3. Odporca ako osoba povinná platiť výživné vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l.12) uviedol,
že pracuje ako administratívno - technický pracovník, jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12
kalendárnych mesiacov je 376,86 eur. Má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, a to k

15 ročnému synovi a 9 ročnej dcére, ktorá má navyše ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej
poruchy50%.Náklady,ktorénavrhovateľkauvádzavnávrhupovažujezaneprimeranevysoké,nastrane
druhej však uznáva čiastočne, že navrhovateľke sa zvýšili náklady spojené s jej štúdiom a je ochotnýpodieľať sa na výžive navrhovateľky sumou 120 eur, prvé výživné v tejto sume zaplatil navrhovateľke
po doručení návrhu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako osoby povinnej platiť
výživné a oboznámením s listinnými dôkazmi.

5. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na návrhu v celom rozsahu. Nad rámec písomných dôvodov
návrhu uviedla, že z hľadiska jej nákladov okrem tých, ktoré uvádzala v návrhu chcem má zvýšené

náklady na špeciálnu stravu, a to dvojnásobne, nakoľko jej bola zistená celiakia a stredne ťažká anémia
v dôsledku čoho minimálne dvakrát do týždňa musí konzumovať hovädzie mäso, ktoré je drahé.

6. Odporca pred súdom uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou sa videli po prvýkrát po 20-tich
rokoch,avšakbolotospôsobenétým,žejehovzťahsmatkounavrhovateľkysa narušiltakýmspôsobom,
že spolu prestali komunikovať. Z tohto dôvodu som ani nemal vedomosť, o tom, či navrhovateľka vôbec

o ňom vie. Po tom ako mu bol zo súdu doručený návrh na zvýšenie výživného s tým, aby som sa k nemu
vyjadril, skontaktoval sa s navrhovateľkou cez sociálnu sieť, nakoľko iný kontakt ňu nemal a navrhol
jej, aby sa o výživnom dohodli mimosúdne, čo navrhovateľka odmietla. Na základe tohto od mesiaca
november 2016 začal navrhovateľke posielať výživné v sume 120 eur mesačne. Odporca rozporoval
výšku nákladov stravy navrhovateľky.

7. V konaní nebolo sporné, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy
právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P 214/2002 - 27 zo dňa 05.03.2003 v
sume 53,11 eur mesačne. Tiež nebolo sporné, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy - Fakulty
masmediálnej komunikácie Univerzity sv. J. X. B. A. D. - denná forma, I. stupeň štúdia, do 1. roka sa

zapísala 01.09.2016, čo má súd za preukázané aj z Potvrdenia o návšteve školy (č.l.2). Sporným nebolo
ani to, že odporca od mesiaca november 2016 platí navrhovateľke pravidelne výživné v sume 120 eur.
Odporca ďalej pred súdom deklaroval, že v jeho možnostiach je podieľať sa na výžive navrhovateľky
sumou 140 eur.

8. Z potvrdenia o príjme matky má súd za preukázané, že matka je zamestnaná, pracuje v spoločnosti
O. B. O..U..L.. O. O. I. XX S. na pracovisku D. predajňa, M. XXX, H. B. Ž. a je priemerná čistá mesačná
mzda je 1.031, 13 eur. (č.l.4). Z potvrdenia o príjme odporcu ako osoby má súd za preukázané, že je
zamestnaný, pracuje v spoločnosti W. J., O..U..L.., so sídlom I. X, Ž. a jeho priemerný čistý mesačný
príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov je 376,86 eur. (č.l.13).

9. Tiež v konaní nebolo sporné, že odporca má ešte dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým
deťom, a to k 15 ročnému synovi a 9 ročnej dcére, ktorá má navyše ťažké zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy 50%.(č.l. 14). Tiež nebolo sporné, že matka navrhovateľky má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k 13 ročnému synovi.

10. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti

príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzijednotlivýmistupňamiškolskéhosystému,ďalejzmenazdravotnýchpomerov,stratazamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienkypre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva
(oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať
výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej

úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia
zrušenia vyživovacej povinnosti). Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Pri plnoletých
osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr
musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá

má nastať v budúcnosti.

11.V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke
bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P 214/2002 - 27 zo
dňa 05.03.2003, teda od jeho určenia uplynula doba cca 13 rokov. Navrhovateľka nie je schopná sa
samostatne živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia - denná

forma. Súd tak dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky,
nakoľko v čase posledného určovania výživného bola maloletá, v čase rozhodovania súdu, ako je už
uvedené, je síce plnoletá, avšak nie je schopná sa samostatne živiť, a preto vyživovacia povinnosť
odporcu k navrhovateľke naďalej trvá, súd teda dospel k záveru, že je daný základ uplatneného
nároku na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o výšku zvýšeného výživného na sumu 140 eur, súd pri

jej určení prihliadol jednak na oprávnené potreby navrhovateľky kedy nepochybne už len v dôsledku
samotného vývoja životných nákladov, je nevyhnutné zvýšiť naposledy určené výživné. Súd však musel
prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako osoby povinnej platiť výživné.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že na výžive dieťaťa sú povinní podieľať sa obaja rodičia s tým, že
v prejednávanej veci je čistý príjem matky oproti čistému príjmu odporcu vyšší takmer až trojnásobne.

Vzhľadomnato,žečistýmesačnýpríjemodporcuje376,86eur,pričomodporcamáeštedvevyživovacie
povinnosti k dvom maloletým deťom, a to k 15 ročnému synovi a 9 ročnej dcére, ktorá má navyše ťažké
zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 50%, určené výživné v sume 140 eur považoval za
primerané, preto vo zvyšku návrh navrhovateľky súd zamietol.

12. V konaní nebolo sporné, že odporca od mesiaca 11/2016 sa podieľa na výžive navrhovateľky
pravidelne sumou 120 eur. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu teda za obdobie od
28.10 do 2016 do 30.06.2017, keďže výživné je splatné mesačne vopred, mal odporca zaplatiť celkom
sumu 1.138,08 eur (8 mesiacov x 140 eur + 4 dni za mesiac 10/2016 čo činí 18.08 eur). Zaplatil sumu
960 eur. Zameškané výživné za obdobie od 28.10.2016 do 30.06.2017 tak predstavuje sumu 178,08

Eur, túto sumu súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach každá vo výške 10 Eur, splátky
splatné spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

13. Účastníkom konania žiadne trovy konania nevznikli, preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je
na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.