Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213727
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., O.
XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o.,
so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
14C/127/2015 - 60 zo dňa 11.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8500030629 zo dňa 26.8.2013, uzavretá medzi B. K., nar. X.X.XXXX,
bytom O. XXXX/X, Y. a spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, SR, IČO:
35792752, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 2216/
B, je neplatná, výrokom II. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%

a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu
Poprad sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania dňa 26.08.2013 uzatvorili dohodu o
zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300030629
vo výške 1.500,- eur s tým, že na základe dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v
prospech žalovaného zrážky vo výške 77,05 eur mesačne.
Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný realizáciou zrážok zo mzdy

zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. U žalobcu pretrváva objektívny stav
právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, len rozhodnutím súdu.
V čl. I. dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky a v čl. II. dohody o zrážkach zo mzdy je výška dohodnutých splátok uvedená
neurčitým spôsobom. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú jednostranné neprimerané
zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom - ust. § 5a

ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice
Rady 93/13 EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1 a § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odkazujúc aj na smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, čl. 3, 5, 6 ods. 1.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Podľa žalovaného rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, nakoľko v konaní nebola osvedčená

procesná podmienka pre konanie a rozhodnutie o podanej žalobe. Súd otázku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil, hoci ide o zákonnú procesnú podmienku pre
konanie ako také. Žalovaný napáda postup súdu, ktorý na posudzovanie otázky platnosti použil ust.
§ 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 26.08.2013
a preto je potrebné vychádzať o skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy.
Súd prvej inštancie takýmto postupom nekonal a nepostupoval, čím podľa žalovaného porušil zákaz

retroaktívneho pôsobenia ustanovení zákona. Ďalej dôvodil, že ak vnútroštátna právna úprava upravuje
spôsob zabezpečenia zrážkami zo mzdy, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/142/2016. Na základe uvedeného
žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil

na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.06.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy

uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako
súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru
žalobcovi.

6. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bol nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je potrebné uviesť, že v danom prípade
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu na
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy.

Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či
dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje,
či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.
Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl.

6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli pre spotrebiteľa záväzné.7. Žalovaný namieta aj záver súdu o tom, dohoda o zrážkach zo mzdy nie je platným právnym úkonom,
lebo žalobca nebol poučený o jej obsahu a dôsledkoch jej uzavretia.
Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,

ktorázurčitejskutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,mátietoskutočnostitvrdiť,aktvrdeným
skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
O tom, čo tvrdil žalobca k okolnostiam uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný dozvedel
priamo zo žaloby, a mal možnosť, pokiaľ tvrdenia žalobcu nemal za relevantné, navrhnúť vykonanie
dokazovania k okolnostiam, za ktorých bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatváraná, napr. výsluchom

osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo spisu však takýto návrh
na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu nevyplýva. Žalovaný
neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať.
V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,

že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne
vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.

Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára
spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa
zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.
Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do rozporu
s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom

dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď má základ v
znení zákona. Dôležité je ako bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s
ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom
toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných
majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

8. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. §
5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tomto smere musí dať odvolateľovi za pravdu. Súd
prvej inštancie nesprávne uviedol, že „...§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti

sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom“.
Ustanovenie § 5b ja na rozdiel od ust. § 5a procesného charakteru. Rozlišovanie hmotnoprávnych
a procesných noriem je potrebné aj z dôvodu ich aplikácie z časového hľadiska. Ust. § 5b zákona

o ochrane spotrebiteľa upravuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Naproti tomu nič z ust. § 5a ods. 1 Zákona
250/2007 Z.z. nenasvedčuje tomu, že by tak ako v prípade ust. § 5b malo ísť o procesnú normu. Ak
je teda toto ustanovenie hmotnoprávne, nemôže sa aplikovať na posúdenie otázky vzniku, platnosti a
nárokov z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím jeho účinnosti.

Na druhej strane argument spočívajúci v rozpore s ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. súd prvej
inštancie uviedol len ako jeden z viacerých dôvodov, kvôli ktorým žalobu zamietol. Odhliadnuc od
nesprávneho použitia § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne
správne, keď súd žalobu zamietol podľa ust. § 37 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj pre
jej rozpor so Smernicou Rady 93/13 EHS.

9. Žalovaný ďalej dôvodil, že je neakceptovateľné, aby súd za neprijateľnú podmienku označil to, čo
zákon vyslovene pripúšťa.Táto otázka už bola súdnou praxou zodpovedaná, keď všeobecné súdy v mnohých rozhodnutiach
vyslovili neprijateľnosť a teda neplatnosť tejto zmluvnej podmienky.
V zmysle ust. § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je žalovaný ako dodávateľ povinný

zdržať sa používania podmienky, ktorá bola súdom určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo z dôvodu ktorej súd nepriznal dodávateľovi plnenie. Obsah súdnych rozhodnutí, ktoré
určili neplatnosť zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť žalovanému známy. Pojem
„zdržať sa používania“ je potrebné v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne. Zdržať
sa používania znamená nielen nepredkladať túto podmienku spotrebiteľom na podpis pri uzatváraní

spotrebiteľských zmlúv v budúcnosti, ale aj nerealizovať v praxi zmluvnú podmienku, ktorá už je
obsahom uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Záverom k tejto problematike odvolací súd dodáva, že ak by žalovaný ako dodávateľ pri zabezpečovaní
svojej pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy postupoval v súlade s ustanoveniami na ochranu
spotrebiteľa, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platným právnym úkonom.

10. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ako výrok o súdnom poplatku, ktoré odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP,
stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania a súdnom poplatku uvedenými, potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.