Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202560
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: H. F., narodená XX.XX.XXXX,
bytom P. 11X/XX, X. J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 472 344 66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. januára 2017, č. k. 5C/23/2014-81, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie I. zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO:
35912761, sp. zn. SR 01102/13 zo dňa 14.01.2014. II. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania. Dňa
15.6.2011 bola uzavretá zmluva o úvere č. 308000857 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 600,- eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť spolu s poplatkom v sume 576,- eur, t.j. celkovo zaplatiť 1.176,- eur. Úver mala splatiť v 12

mesačných splátkach po 98,- eur, počnúc dňom 20.7.2011 na účet veriteľa. V zmluve sa nachádza
predtlačené prehlásenie o tom, že dlžníkovi sa finančné prostriedky poskytujú na výkon povolania.
Zmluva je podpísaná žalobkyňou dňa 15.6.2011 a obsahuje vyhlásenie o prevzatí peňažnej hotovosti
uvedenej v zmluve. V uvedený deň bola žalobkyňou vystavená aj zmenka č. 308000831 na
sumu 777,69 eur, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 4.11.2012. Dňa 15.6.2011 bola
žalobkyňou podpísaná aj rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 308000831. Z pripojenej fotokópie
rozhodcovského spisu č. 01102/13 vyplýva, že dňa 28.12.2012 žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom

konaní podal Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, návrh na
začatie rozhodcovského konania voči žalobkyni ako žalovanej z titulu nesplácania úveru z predmetnej
úverovej zmluvy. Návrh bol odôvodnený ako plnenie zo zmenky vystavenej žalovanou v jeho prospech.
Rozhodcovský súd oznamuje žalobkyni listom zo dňa 31.3.2013 začatie rozhodcovského konania
pod sp. zn. SR 01102/13, listom zo dňa 25.10.2013 jej doručoval žalobu na vyjadrenie. Dňa 14.1.2014
bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,

Bratislava, rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01102/13, ktorým zaviazal žalobkyňu (v rozhodcovskom
konaní žalovanú) zaplatiť žalobcovi sumu 777,69 eur, so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
od 4.11.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od 13.12.2012 do zaplatenia anahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 259,36 eur, všetko v mesačných splátkach po 120,-
eur bližšie upraveným spôsobom. Rozhodcovský súd poukázal na uzavretú rozhodcovskú zmluvu,
z ktorej odvodzuje svoju právomoc na rozhodnutie v danej veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že

rozhodcovský súd priznal nárok žalobcu na základe predloženej zmenky, ktorú považoval za platnú.

3.Onámietkežalovaného,týkajúcejsa miestnejpríslušnostisúdu vspojitostistvrdením,ženepovažuje
žalobkyňu za spotrebiteľa, a tým je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 2 posledná
veta Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), teda súdu, v obvode ktorého sa nachádza miesto

rozhodcovskéhokonania,okresnýsúduviedol,žedo30.6.2016zaúčinnostiO.s.p.oprocesnejnámietke
účastníka konania ohľadom miestnej nepríslušnosti súd nerozhodoval. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. súd
skúmal miestnu príslušnosť iba podľa § 88 O.s.p. a ďalej za podmienok stanovených zákonom aj
podľa § 84 až 87 O.s.p. V zmysle § 105 ods. 2 O.s.p. v prípade, ak zistí, že nie je miestne príslušný,
neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v 11
ods. 3 predloží Najvyšší súd SR; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Podľa názoru súdu,

vychádzajúc z uvedených ustanovení, súd nemal povinnosť rozhodovať o námietke účastníka konania
k miestnej príslušnosti a to zvlášť, ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 2 O.s.p.. Pod
pojmom „skúma“ podľa názoru súdu nie je možné rozumieť vydať aj rozhodnutie ako mylne tvrdí
žalovaný. Súd skúmal výlučnú miestnu príslušnosť a uzavrel, že na konanie je príslušný Okresný súd
Prievidza, pretože žalobcom je spotrebiteľ (§ 87 písm. f/ O.s.p.), preto je na konanie príslušný súd,

v obvode ktorého má bydlisko (posledná veta § 88 ods. 2 O.s.p.). V súlade s § 470 ods. 4 CSP
konanie začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov
účinných do 30.6.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Aj z uvedenej prechodnej úpravy
k CSP jednoznačne vyplýva, že miestnu príslušnosť súdu v danej veci bolo potrebné posúdiť podľa
O.s.p. tak, ako súd podrobne uvádza vyššie.

4. Okresný súd pri vecnom posudzovaní žaloby ako primárnu skúmal možnosť zrušiť rozhodcovský
rozsudok vydaný za účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vzhľadom
na účinnosť novej právnej úpravy od 01.01.2015, v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Vychádzal z intertemporálnej úpravy v ust. § 73 uvedeného zákona. Dospel

k záveru, že zákon sa vzťahuje i na rozhodcovské konanie začaté pred 01.01.2015. Rozhodcovské
konanie však bolo v danom prípade skončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 01.01.2015,
preto rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovské konanie okresný súd posudzoval podľa príslušných
ustanovení skoršej právnej úpravy v zákone č. 244/2002 Z. z. Právne závery okresného súdu, na
základe ktorých zrušil rozhodcovský rozsudok, vychádzajú z testu zákonnosti rozhodcovskej zmluvy a

zmluvy o úvere podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 ods. 1- 4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1, 2), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a z interpretačného pravidla režimu spotrebiteľských zmlúv smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

5. Preskúmajúc obsah rozhodcovskej zmluvy a po výsluchu žalobkyne, okresný súd považoval
rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného
sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v

zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do
rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania
o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu

uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na
predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu žalobkyne si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože

tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Súdny
dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve, uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu,v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu
spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku

dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s
ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva,
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto

uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal oba predmetné rozhodcovské rozsudky,
nemožno takéto rozhodnutia považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedený
záver podporuje aj doterajšia rozhodovacia prax súdov, a to uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo
dňa 21.3.2012, uznesenie NS SR 5Cdo 61/2012, ako i rozhodnutie IV.ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011,
v obdobnej veci KS TN sp. zn. 4Co/724/2015 zo dňa 22.9.2016.

6. Žalobkyňa však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že súd zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nepriznal teda rozhodcovskému
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého
rozsudku. Pre úplnosť však okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o žalobe žalovaného boli porušené

práva žalobkyne ako spotrebiteľa z viacerých dôvodov. Zmluva o úvere, ktorá je zároveň i zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje
zákonné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a iné, v dôsledku čoho sa v zmysle §
11 ods. 1 zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navýšenie úveru 600,- eur s lehotou
splatnosti 12 mesiacov o 576,- eur nemôže požívať právnu ochranu, pretože že ide o konanie v rozpore

s dobrými mravmi.

7. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 2 písm. h) a f) Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. nesprávny skutkový a nesprávny právny záver rozsudku okresného

súdu.

10. V odôvodnení odvolania namietal, že okresný súd sa vo svojej argumentácii odvolával na
smernicu Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica v
zásade nemá priamy účinok na území členského štátu. Je záväzná len pre členské štáty, a nie aj pre

jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch, a to vo vertikálnej podobe, t. j.
vo vzťahu jednotlivec vs. štát, za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou
vymedzené dostatočne, jasne a určito a nie je už potreba jej vnútroštátneho prevzatia. V horizontálnej
podobe je však priamy účinok smernice kategoricky vylúčený. V spore medzi osobami súkromného
práva sa nie je možné účinne domáhať ustanovení smernice (rozsudok ESD zo dňa 14.07.1994 vo

veci C-91/92 Paola Faccini Dori proti Recreb Srl). Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp.
doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny

názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave.
Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej
uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.

11. V predmetnom prípade je sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť
žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda, či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 proti žalovanému bolo konanie zastavené

z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli
predmetom kontroly. Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania cituje: Dlžníčka v posudzovanej
zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania a
dojednaná zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa spravuje ako absolútny

obchod jeho právnym režimom. Rovnako posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, sp. zn. 5C/159/2012 zo dňa 06.032013. Rozsudok potvrdil Krajský
súd v Žiline sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013. Úver bol poskytnutý na žiadosť klienta za účelom
povolania. Tento účel bol taktiež zaškrtnutý v zmluve o úvere zo dňa 15.06.2011. Žalovaný predložil
listinnédôkazy,ktorénasvedčujúúčelu.Žalobca nepredložil anijedinýdôkazotom, žebybolúvervzatý
za spotrebným účelom, a aj napriek tomu, súd sa priklonil na stranu žalobcu a to bez toho, aby odkázal

na akýkoľvek dôkaz, ktorý by svedčil jeho tvrdeniam a napokon jeho rozhodnutiu. Nakoľko okresný
súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nie je možné, aby žalovaný zaujal k týmto záverom
svoje stanovisko. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver.
Má za to, že v časti, kde by sa malo nachádzať odôvodnenie, táto časť absentuje. Na podporu svojich
tvrdení uvádza rozhodnutie Okrsného súdu Bratislava IV, pod sp. zn. 8C/22/2011, sp. zn. 4C/26/2011,

ktoré obdobne rozhodovalo vo veci zmluvy o úvere s vyznačeným účelom podnikania. Vzhľadom
na uvedené, nie je možné považovať navrhovateľa za spotrebiteľa a uzatvorenú zmluvu za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa v tomto prípade nie sú vôbec aplikovateľné.

12. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

13. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že zmluvu o úvere č. 308000831 zo dňa 15.06.2011 nie
je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku.

Tvrdila, že predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené tvrdenie, podľa jej
názoru, vyplýva aj z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých
obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej
obsahprípadnezmeniťniektoréjejustanovenia.Navyšežalovaný priuzatváranítakýchtoformulárových
zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju

povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím
zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých
jej ustanovení a o tom, aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca
žalovaného sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. Spotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepovažuje vzhľadom na uvedené a na

početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne totožných veciach, za sporné.

14. K samotnej zmluve uviedla, že takmer každý jej odsek je nápadne až krajne nevyvážený, postavený
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Tak ako je tomu v stovkách ďalších úverových vzťahoch
žalovaného, úverovú zmluvu a jej znenie nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť,

nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania mu bola
predložená na podpis. Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy
o úvere, žalobca ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti
nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Uvedené je zdôraznené najmä

s tým, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť v závislosti od jej samotného obsahu a objektívneho
posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho
hľadiska by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany, ktorá uzatvára takéto formulárové
zmluvy so spotrebiteľmi pravidelne a svojim nepoctivým konaním sa snaží využiť nevedomosť
spotrebiteľa, resp. slabšie postavenia druhej zmluvnej strany na to, aby docielila vyňatie uvedených

zmlúv spod ochrany ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa.

15. Citovala z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. ÚS
329/2013 - pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že na daný prípad mali byť použité ustanoveniaObchodného zákonníka, podľa ktorého bola dotknutá úverová zmluva uzavretá, ústavný súd rovnako
ako krajský súd nepopiera, že v danom prípade úverovej zmluvy ide o absolútny obchodnoprávny
záväzok, avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a ktorý

má znaky spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj podľa
špeciálnej právneúpravy(lexspecialis)spotrebiteľskéhopráva,ktoráje obsiahnutá vzákoneoochrane
spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. To, že úverovú zmluvu možno považovať za
zmluvu spotrebiteľskú, možno usúdiť aj zo samotného obsahu smernice rady, ktorá klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje ako spotrebiteľa a tiež o prepojení smernice Rady

87/102/EHS z 22.12.1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možno usúdiť aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ C-76/2010 z
16.112010 o návrhu krajského súdu na začatie prejudiciálneho konania vo veci obchodnej spoločnosti
P., s.r.o. proti I.K.

16. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu

žalobcovho povolania je zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní
obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné,
účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp.
povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.

17. Pokiaľ ide o osobitný podpis žalobcu, ktorý má vyjadriť jeho súhlas so žalovaným uvedeným
účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že ako spotrebiteľ absolútne nemá a ani
nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje. Teda nemôže ani
predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých
finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Nevyhnutnosť objektívneho posúdenia účelu

použitia finančných prostriedkov potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a
Európskeho súdneho dvora a judikatúra súdov Českej republiky, ktorá musí byť súdu z jeho činnosti
známa. Súdy aplikovali ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Žalobca
zároveň objektívne nevykonával také zamestnanie, ktoré by vyžadovalo financovanie z jeho vlastných
zdrojov získaných takýmto spôsobom. Poukazuje na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

18. Podľa tvrdení žalovaného je rozhodcovská zmluva tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, a
teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa

ochrany svojich práv na rozhodcovskom súde, alebo na súde všeobecnom. Vychádzajúc z predmetnej
rozhodcovskej doložky je však zjavné, že v prípade iniciovania sporu zo strany oprávneného bude
súdom príslušným na rozhodovanie vždy rozhodcovský súd, ktorý si už vo formulácii zmluvného
ustanovenia oprávnený sám vybral už pri vzniku zmluvného vzťahu. To jednoznačne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a tvorí neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto dojednania a tak má za následok, že exekučný
titul bol vydaný orgánom bez právomoci tak urobiť a rozhodnutie rozhodcovského súdu je neplatné.
Jednak totiž treba považovať možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
za skôr akademickú, keďže tu rozsah potencionálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou
stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzený. Na podporu svojho názoru žalobkyňa citovala

z viacerých rozhodnutí súdov v Slovenskej republike, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veci sp. zn. 21XE Cdo/8/2016, Súdneho dvora Európskej únie.

19. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovaného, že rozsudok okresného súdu je
nepreskúmateľný. Okresný súd vo svojom rozhodnutí výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo

k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi argumentami oboch strán. Domnieva sa,
že rozsudok okresného súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, či svojvôle a jeho odôvodnenie spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia.

20. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného bolo prejednané podľa § 385 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správnych
skutkových a právnych záverov, jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 220 ods.
2 CSP, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

podľa § 387 ods. 2 CSP. Považuje však za potrebné uviesť nasledovné právne závery k odvolaniu
žalovaného.

22. Žalovaný deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 2 CSP, a to odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 2 písm. f) CSP - nesprávny skutkový záver okresného súdu a v zmysle § 365

ods. 2 písm. h) CSP - nesprávne právne posúdenie veci.

23. Skutkové vady rozhodnutia - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP, je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď bol skutkový základ rozhodnutia nesprávne vytvorený. Bude to vtedy, ak
súd chybne vyhodnotil návrh na vykonanie dôkazov a vtedy, keď súd nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy.

24. V prejednávanej veci žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorých vykonanie by okresný súd
zamietol.

25. Hodnotenie dôkazov hodnotí súd postupom podľa § 191 CSP, a to voľnou úvahou, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho
dôležitosti vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, z hľadiska zákonnosti získania dôkazu a z hľadiska
jeho pravdivosti (hodnovernosti zdroja). K nesprávnemu skutkovému záveru súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

26. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodoval
o jej povinnosti, pričom vychádzal z úverovej zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 15.06.2011.
Rozhodca vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili v rovnaký
deň ako samotnú zmluvu o úvere.

27. Bolo potrebné posúdiť, či právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, aby bolo možné podrobiť testu zákonnosti podľa príslušnej právnej úpravy spotrebiteľského
práva právne úkony strán sporu - úverovú zmluvu, rozhodcovskú zmluvu.

28. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že údaj v úverovej zmluve, že

žalovanýposkytujeúveržalobkynina „výkonpovolania“nieje pravdivý.Správneokresnýsúd vychádzal
z výpovede samotnej žalobkyne, že v čase uzatvorenia zmluvy bola nezamestnaná, mala finančné
problémy, pretože jej zomrel manžel, v dôsledku čoho uzatvárala viacero zmlúv so žalovaným, pričom
ďalším úverom kryla dlhy zo skoršieho úveru. Úverová zmluva, zmenka a rozhodcovská zmluva boli
formulárové listiny, ktoré jej predložil na podpis žalovaný (jeho zamestnanec p. J.). Žalovaný sa na

pojednávaní, kde žalobkyňa vypovedala, nezúčastnil, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Nevyužil
svoje procesné práva brániť sa proti tvrdeniu žalobkyne, navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie
pravdivosti údajov na úverovej zmluve, t. j. že peniaze boli žalobkyni poskytnuté za účelom „povolania“.

29. Vychádzajúc z poznatkov súdu v mnohých ďalších prípadoch takýchto úverových zmlúv, aj v tejto

veci bolo potrebné uveriť z hľadiska pravdivosti dôkazov výpovedi žalobkyne, že v skutočnosti jej
neboli peniaze poskytnuté za účelom „povolania“, ale ako spotrebiteľský úver. Žalovaný aj v tomto
prípade, ako aj v mnohých ďalších uvádza údaje o účele úveru nepravdivo, s cieľom sa vyhnúť súdnej
kontrole jeho nárokov voči spotrebiteľovi z hľadiska spotrebiteľského práva.

30. S poukazom na uvedené, sú potom skutkové zistenia okresného súdu správne a žalovaným
uplatneným odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP nie je uplatnený opodstatnene.

31. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP, ktorý
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, ktorou na skutkové zistenia aplikuje príslušnú právnu normu.
O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, keď súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnuprávnu normu, tiež vtedy, ak síce na zistený skutkový stav aplikuje správnu právnu normu, túto však
nesprávne interpretuje.

33. V prejednávanej veci, vzhľadom na skutkové závery, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania,
správne okresný súd právne posúdil vzťah strán sporu ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý
komplexne podrobil testu zákonnosti v zmysle príslušnej právnej úpravy spotrebiteľského práva.
Správne pritom vychádzal ako z interpretačného pravidla zo smernice Rady 93/13/EHS, ktorá bola
inkorporovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky (zákon č. 150/2004 Z. z.).

34. Je nepochybné, že v prejednávanej veci žalovaná nemohla mať žiadny vplyv alebo dosah
na obsah jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, pretože zmluva bola
formulárová, spísaná vopred žalovaným.

35. K polemike žalovaného, že rozhodcovská zmluva nie je nevýhradná, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania, je potrebné uviesť, že alternatíva riešenia sporu rozhodcovským súdom alebo
všeobecným súdom je v skutočnosti iba zdanlivá, pretože vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia
sporu, ako aj výber rozhodcu žalovaný ako veriteľ. Je to žalovaný, ktorý z pozície dodávateľa
na predtlačenom formulári, ktorý dlžník ani nemá možnosť meniť z hľadiska obsahu, za situácie,

že v jednej deň podpisuje všetky dokumenty, predložené a vopred naformulované, v danom prípade
vyhotovené aj malým písmom, určuje spôsob riešenia sporu, ako aj to, že v prípade začatia sporu na
rozhodcovskom súde (ktoré iniciuje žalovaný, je vylúčené riešenie sporu súdom).

36. Správne okresný súd vyvodil právny záver, že rozhodcovská zmluva je postihnutá vadou, ktorá

ju robí absolútne neplatnou, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok vydaný subjektom, ktorý
na vydanie tohto rozsudku nemal právomoc, preto ho bolo potrebné zrušiť (§ 40 ods. 1 písm. c/, i/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

37. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že rozsudok okresného súdu správne

vychádza aj z princípu legitímnych očakávaní strán sporu (žalobkyňa), že v jej veci bude rozhodnuté
identicky, ako v analogických prípadoch, teda, že z hľadiska postupu žalovaného pri vyhotovovaní
zmlúv, obsahu zmlúv a ich podpisovania, je nevyhnutné podrobiť jeho činnosť starostlivému testu
zákonnosti s cieľom zabezpečiť súdu ochranu slabšej strane právneho vzťahu, akým je v týchto
veciach spotrebiteľ.

38. Odvolací súd v závere zhŕňa, že žalovaný neuplatnil vo svojom odvolaní ani jeden spôsobilý
odvolací dôvod, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

39. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania

podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 CSP.

40. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).