Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203249
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216203249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : C. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. T. Č.. XXXX,

žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX medzi stranami sporu dňa 21.03.2014 je v celom rozsahu n e p l a t n á .
Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 4.3.2016 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú
uzatvorila so žalovaným na zabezpečenie úveru ním poskytnutého na základe Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.1.2014 na sumu 1.500,- Eur, ktorú mala splatiť v mesačných
splátkach vo výške 85,15 Eur, je v celom rozsahu neplatná. Neplatnosť tejto dohody videla v tom, že
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to výšku dohodnutých zrážok, výšku pohľadávky, ktorá
mala byť dohodou zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej
pohľadávky je neurčité a teda je neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná
dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola s ňou individuálne dohodnutá. Svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Suma

zabezpečenej pohľadávky 1.500,- Eur v bode I. Dohody bola uvedená len v súvislosti s označením
budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Pokiaľ mala
záujem získať od žalovaného úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej
podmienke o zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda
umožňuje žalovanému siahnuť na jej majetok bez toho, aby ona mohla zabrániť vykonávaniu zrážok
zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého ak nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške , bez ohľadu na dôvod, má byť

zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu, čo tiež má za následok neplatnosť
dohody. Na ústnom pojednávaní dodala, že i keď úverový rámec bol v Zmluve dohodnutý vo výške
1.500,- Eur, z tejto sumy dostala iba 1.300,- Eur. Zvyšnú sumu žalobca strhol na akýsi manipulačný
poplatok. Nebola si vedomá ani toho, že uzatvára so žalovaným aj zmluvu o zrážkach zo mzdy. Veľmi
potrebovala peniaze, žalovaný jej predložil kopu listín, ktoré podpísala, len aby dostala úver.

2/ Podaním doručeným súdu 4.3.2016 žalobkyňa nadväzujúc na podanú žalobu navrhla predbežným

opatrením zakázať jej zamestnávateľovi nevykonávať zrážky z jej mzdy na základe vyššie uvedenej
dohody až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej a taktiež uložiť veriteľovi povinnosť držať
sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.12.2013do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením zo dňa 7.3.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 30.3.2016, návrhu o nariadenia predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

3/Žalovanýpodalkžalobepísomnévyjadrenie,ktorýmžiadalžalobuzamietnuťzdôvodu,žežalobkyňou
uvádzané skutočnosti nie sú relevantné a zároveň žiadal ju zaviazať k náhrade trov konania, ktoré mu
vznikli právnym zastúpením vo veci. Vo svojom podaní poukázal na to, že podstatou dohody o zrážkach
zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný
dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka.

Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka a
slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy jeho splátok a úrokov. Na použitie tohto inštitútu sa nevyžaduje
súhlas súdu, len existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v
tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tvrdeniu žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy odporuje aj ustanovenie § 9 ods.13 Zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorého záväzky z úverovej
spotrebiteľskejzmluvymožnozabezpečiťlendohodouozrážkachzomzdy,ručenímazáložnýmprávom.

Žalobkyňa o tom, že na poskytnutie úveru vyžaduje od nej uzavretie Dohody o zrážkach, vedela
vopred, tento údaj je povinným obsahom formulára pre štandardné informácie o spotrebnom úvere,
s ktorým bola oboznámená ešte pre uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdeniu žalobkyne
o absencii individuálne dojednanej podmienky odporuje aj jej samotné znenie, pričom žalobkyňa
nepoprela možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom dohody. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011, 1Cdo 191/2009. K námietke, že dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala výšku pohľadávky, len opis možných spôsobov jej vzniku a vymedzenie zabezpečenej
pohľadávky je neurčité, uviedol, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej
úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa dá pohľadávku
identifikovať a túto náležitosť predmetná dohoda spĺňa. Označenie pohľadávky z hľadiska identifikácie

je dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a
povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečenej pohľadávky, pričom dohodou o zrážkach
zo mzdy možno zabezpečiť aj budúcu pohľadávku.

4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalovaného,

ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal.

5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalobkyne a písomných vyjadrení žalovaného aj
Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 21.3.2014, Zmluvou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX

zo dňa 21.3.2014, žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne z 10.11.2015, prehľad
priemernýchúrokovýchsadziebzúverovobchodnýchbánkzarok2014avýpočtomročnejpercentuálnej
miery nákladov. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6/ Dňa 21.3.2014 strany sporu uzavreli písomnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

na základe oznámenia žalovaného ako veriteľa o schválení úveru s úverovým rámcom 1.500,- Eur.
V Zmluve sa dlžníčka zaviazala úver splatiť 36 splátkami v mesačnej výške 85,15 Eur počnúc
dňom splatnosti prvej splátky 1.5.2014 a poslednej splátky 1.4.2017. Ročná úroková sadzba bola
nimi dohodnutá 70%-mi, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 67,61 %-mi, priemerná
hodnota RPMN 46,30%-mi. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi vyplývajúce z revolvingového

úveru boli zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzatvorenej podľa §
551 Občianskeho zákonníka. Z tejto Dohody vyplýva povinnosť zamestnávateľa dlžníka vykonávať v
prospech spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka
a odovzdať ich na bankový účet uvedený v Dohode vo výške 85,15 Eur mesačne. V tejto dohode
strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v

dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dohoda bola uzavretá na dobu, kým budú splatené

všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných
dodatkov a môže byť zrušená či zmenená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie
túto Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne
ukončiť. Súdu je známe z iných občianskoprávnych vecí týkajúcich sa obdobného právneho vzťahumedzi veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom , že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
sú aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré však stranami sporu predložené neboli a preto
na nich súd prihliadnuť nemohol, ani posúdiť ich obsah z hľadiska Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Pre porušenie zmluvných povinností (riadneho nesplácania úveru) žalovaný listom zo dňa 10.11.2015
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie jeho pohľadávky
vo výške 2.837,34 Eur k 10.11.2015 na základe Dohody o zrážok zo mzdy, s ktorou zamestnankyňa
udelila výslovný súhlas. Z potvrdenia žalovaného zadováženého žalobkyňou súd zistil, že k predmetnej
úverovej zmluve z 36 mesačných splátok veriteľ ku dňu 2.9.2016 eviduje 9 uhradených mesačných

splátok a na splátke č. 10. čiastočnú úhradu 32,40 Eur, t.j. úhrnom 798,75 Eur.

7/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sa dohodli, že počiatočné zabezpečenie
úveru poskytne klient (dlžník) formou Dohody o zrážkach zo mzdy v súlade s ustanovením § 551
Občianskeho zákonníka. Veriteľ a dlžník sa preto pri uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere dohodli,
že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy zo mzdy klienta. Táto dohoda

sa vzťahuje aj na iné prímy klienta, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Platiteľ mzdy a iných príjmov
je povinný vykonávať zrážky zo mzdy klienta po predložení tejto Zmluvy o zrážkach zo mzdy a žiadosti
o vykonávanie zrážok. Nakoľko Všeobecné obchodné podmienky vzťahujúce sa na úverovú zmluvu
súd nemal k dispozícii, nemal možnosť preveriť podmienky, za ktoré bol veriteľ oprávnený požiadať
zamestnávateľa dlžníka o zrážky zo mzdy, teda kedy nastal moment, keď došlo k omeškaniu klienta

zakladajúciprávoveriteľanaplneniezDohodyozrážkachzomzdy,prirozhodovanívychádzalzdôkazov
predložených stranami sporu.

8/ Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (a) splnení povinnosti, (b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,(c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo(d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9/ Podľa § 551 ods.1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení noviel (1) Uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.(2) Proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12/ Podľa § 54 ods.1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13/ Podľa § 298 ods.1,2 CSP (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súdurčil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

14/ Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

15/Podľaustanovenia čl.5SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,vprípadezmlúv,kdesúvšetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

16/ Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

17/ Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18/ Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19/ Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení

neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere, do právneho poriadku SR inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak
nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy

býva v prevažnej väčšine pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie
respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť veriteľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment

prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorázhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je napr. povinnosť

spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvný úrok hraničiaci s úžerou, RPMN dohodnutá v nesprávnej
výške v neprospech spotrebiteľa, alebo ďalšie podmienky zmluvy uvedené v rozpore s ustanovením §
9 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z.

20/ Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával

realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať) bez právneho
dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc
uzatvorenú Dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný za daného stavu sa môže
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Predmetom konania je určenie neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom
s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o

právnych úkonoch § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahom Dohody bol súhlas dlžníka -
spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.
Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku
zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná

pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak ako vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy, veriteľ môže
postupne prostredníctvom tejto uspokojiť aj rôzne bližšie nešpecifikované právne nároky vyplývajúce
z úverovej zmluvy, neprimerane vysoké úroky ktoré si vyčíslil na základe neprijateľných zmluvných
podmienok. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej Zmluvy

o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa zo dňa 21.3.2014 možno ustáliť, že niet pochýb o tom,
kto je účastníkom predmetných zmlúv, že na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni
úverový rámec vo výške 1.500,- Eur, ktorý prípadne je možné dokonca navýšiť, taktiež výška mesačných
splátok 85,15 Eur. Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ako to potvrdil aj žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení k žalobe, bolo uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy povinnej. Z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany
žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch (žalovaný nezaložil do
spisu VOP, alebo iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyňa s touto zmluvnou podmienkou
bola vopred uzrozumená). Výsluchom žalobkyne súd zistil, že táto je absolútne neznalá zákona a bez
podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy,

nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Tak sa dá
usudzovať nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy
so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára
2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia
iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany

dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,

odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny
úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
je toho názoru, že takýto postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať

ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, ako aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať
právnu ochranu. Naviac samotná Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré Zákone o ochrane
spotrebiteľa odporujúce dojednania, napr. nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa (namiesto
správnej výšky 69,75 % výšku RPMN 67,61%), chýbajúce zmluvné dojednanie o výške, počtu a termíne

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 9 ods.2 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., pre ktoré úver
je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v danom prípade boli peňažné
prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú mieru 70% ročne. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb z
úverov obchodných bánk za rok 2014 (zverejnených na stránke priemerne- urokovemiery-z-uverov-obchodnych-bank vyplýva,
žepriemernáúrokovásadzbaobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchaostatnýchúverochposkytovaných
domácnostiam na dobu splácania od 1 roka do 5 rokov v marci 2014, kedy došlo k uzavretiu úverovej

zmluvy, bola 12,70%. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše 5,5
násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými
bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie
úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej solventným
klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, skoro trojnásobné navýšenie úrokov

hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie uvedené v druhej
vete posledného odseku Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého dlžník nemá oprávnenie pred
splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Táto
zmluvná podmienka zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť z neprijateľnej zmluvnej
podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Nie v poslednom rade súd poukazuje

aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia
dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený

uzatvoriťdohoduozrážkachzomzdyajenútenýkedykoľvekvčaseplatnostizmluvystrpieťvykonávanie
zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a
teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto
tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými
podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na

majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných
resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo
mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, na vyslovení neplatnosti ktorej

žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov má naliehavý právny záujem a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

21/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný

úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

23/ Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, napriek tomuto súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
žiadne trovy jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.

č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).