Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210075
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814210075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: U. F. R., s.r.o., so sídlom L., J. č. 5,
IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. K., bytom P., H. č. XXXX/XX, zastúpenému
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, do 30.06.2016 za
účasti VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava,
Šafárikovo námestie č. 7, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova č. 13, o zaplatenie 6.929,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. marca 2015, č. k. 13C/102/2014-118, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.025,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 75,32 eur od 21.06.2011 do 06.12.2011,
zo sumy 75,32 eur od 21.07.2011 do 06.12.2011, zo sumy 75,32 eur od 21.08.2011 do 06.12.2011,
zo sumy 75,32 eur od 21.09.2011 do 06.12.2011, zo sumy 75,32 eur od 21.10.2011 do 06.12.2011, zo

sumy 75,32 eur od 21.11.2011 do 06.12.2012 a zo sumy 6.025,60 eur od 07.12.2012 do zaplatenia
a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 1.344,09 eur a ostatných trov v sume 307,14 eur na
účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 6.025,60
eur s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach po 60 eur, ktoré je žalovaný povinný
platiť žalobcovi do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade nezaplatenia jednej
splátky riadne a včas sa stane zročný celý dlh. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca

sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.929,44 eur s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 11.02.2012 vo výške 115,40 eur, úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 6.929,44 eur od 12.02.2012 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.12.2011 postúpil postupca - Slovenská sporiteľňa a.s.
na neho pohľadávku voči žalovanému. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba bola
podaná dôvodne iba v časti, v ktorej si žalobca uplatňoval zaplatenie nepremlčaných splátok zo zmluvy
o splátkovom úvere. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom

úvere zo dňa 14.03.2008 čerpal od Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnutý úver vo výške 150.000,-
Sk (4.979,09 eur) a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 2.269,- Sk (75,32 eur) so
splatnosťou prvej splátky 20.04.2008, konečnou splatnosťou úveru 20.01.2018, s výškou premenlivej
úrokovej sadzby 12,35% ročne v deň uzavretia zmluvy a RPMN 13,90%. V konaní bolo preukázané,že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
dňa 06.12.2011. Zároveň bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného ešte listom z
25.11.2008 vyzvala na úhradu omeškaných splátok. Taktiež bolo preukázané, že zmluvou o postúpení

pohľadávok z 15.12.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu predmetnú pohľadávku zo
zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky
ku dňu postúpenia celkom vo výške 8.070,64 eur, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 7.373,39 eur,
riadnehoúroku321,23eur,úrokuzomeškania361,07euraostatnéhopríslušenstva14,95eur.Splatnosť
celého úveru mala nastať dňa 20.01.2018 s tým, že posledná úhrada bola vykonaná 14.03.2011 a

celkový počet dní omeškania bol 1212 dní. V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu žalovaného a
združenia, že žalobca nemohol platne nadobudnúť postúpením pohľadávku voči žalovanému, pretože
žalobca nie je nositeľom bankového povolenia a nemohol platne nadobudnúť pohľadávku k úveru v
rozsahu, ktorá sa nestala splatnou, súd uviedol, že predmetná pohľadávka sa stala splatnou už dňa
06.12.2011, kedy banka sama vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže záväzok žalovaného voči
banke bol splatný a žalovaný bol v omeškaní oveľa viac dní ako vyžaduje zákon o bankách, mal súd

za to, že právny predchodca žalobcu platne postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Splátky
pôvodne splatné od 20.12.2011 do 20.01.2018 sa teda stali splatnými dňa 06.12.2011, kedy právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť k 06.12.2011, konečná splatnosť úveru nastala v tento deň. Jednotlivé splátky
úveru do mimoriadnej splatnosti predmetného úveru boli v zmysle zmluvy o splátkovom úvere splatné

k 20.dňu v mesiaci. Žalobca podal žalobu na súd 05.06.2014 a keďže spotrebiteľský úver a aj jeho
jednotlivé splátky sa v danom prípade premlčujú v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej
všeobecnej premlčacej dobe, všetky žalobcom uplatnené pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do
05.06.2011 sú premlčané, a preto ich súd nemohol žalobcovi priznať. Žalobca si v konaní uplatnil splátky
úveru splatné od 20.06.2010 do 20.01.2018, uplatnil si žalobou aj zaplatenie premlčaných splátok, a

to splátok splatných v období od 20.06.2010 do 20.05.2011. Celkom si tak žalobca uplatnil zaplatenie
12 premlčaných splátok a 80 nepremlčaných splátok. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 6.025,60 eur, ktorá predstavuje 80 doteraz nezaplatených a nepremlčaných
splátok po 75,32 eur a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol. V súlade s ust.
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobcovi

aj úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 9% ročne, a to pri splátkach splatných v období od
21.06.2011 do 06.08.2011 (správne do 06.12.2011) a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6.025,60 eur od 07.12.2011 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že vo väčšom rozsahu neúspešného žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.344,09 eur a ostatných trov v sume 307,14 eur, ktoré predstavujú

73,92% (úspech žalobcu 86,96%, úspech žalovaného 13,04%, čo predstavuje čistý úspech žalobcu
73,92%). V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú istinu s príslušnými
úrokmi z omeškania a trovami konania v mesačných splátkach po 60 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný. Žalobca podal odvolanie

v zamietajúcej časti (v sume 903,84 eur s príslušenstvom) a žiadal v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že aj v tejto časti súd žalobe vyhovie a prizná mu trovy odvolacieho
konania vo výške 61,74 eur. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah. Zastával názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri
právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba
od splatnosti nesplneného záväzku. V prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre

nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre
každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. Súd v konaní ustálil, že
k splatnosti úveru došlo ku dňu 06.12.2011, premlčacia doba teda začala plynúť od 07.12.2011 a
uplynula by až 07.12.2015. S poukazom na to, že žaloba bola podaná 05.06.2014, zastával názor, že
nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. V súvislosti s aplikáciou Obchodného

zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici, Trnave, Prešove, Žiline.3. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie
žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky,
keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Mal za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky a uviedol, že ak je pre platnosť
postúpenia potrebné splniť určité podmienky, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie. Postupca je teda povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta

písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému postúpená na neho, boli tieto podmienky postupne splnené.
Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie
v zmysle cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nemožno teda považovať za preukázané, že toto

postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
Žalobca teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
rôznych súdov prvej inštancie. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
zmeniť a aj v tejto časti žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho
konania.

4. K podanému odvolaniu žalovaného žalobca podal vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že sa pridržiava
ním podaného odvolania. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie poukázal na skutočnosť,
že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení. V súvislosti s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že toto ustanovenie nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba

o podmienkach, za splneniach ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že on si v konaní uplatnil splátky splatné od 20.06.2010 do
20.01.2018. Splátky pôvodne splatné od 20.12.2011 do 20.01.2018 sa stali splatnými 06.12.2011, kedy
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ako vyplýva z uvedeného v konaní

bolo nesporne preukázané, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu pred
postúpením pohľadávky. V nadväznosti na tieto skutočnosti sa mu javí odvolanie žalovaného ako
účelové, keďže žalovaný v ňom opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré nevyplynuli zo skutkového
dokazovania. Vo vyhovujúcej časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a žiada v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. K podanému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia
pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách. Tak ako uviedol v odvolaní, má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pokiaľ sa týka vyhovujúceho výroku. V zmysle svojho názoru poukázal na
rozhodnutia odvolacích súdov, a to Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu
v Trnave a Krajského súdu v Trenčíne. Žiadal žalobu vo vyhovujúcej časti ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal podrobne všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach žalobcom
a žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Odvolacie námietky žalobcu a žalovaného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili
už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a dodáva nasledovné:

8. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod
písm. a/ až h/ cit. zákonného ustanovenia (predtým písm. a/ až f/ ust. § 205 ods. 2 O.s.p.).

9. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý bol

odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ktorý v súčasnosti možno subsumovať pod
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktorý zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.

10. Pokiaľ ide o odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu (§ 205 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), teraz § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, jeho použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a
súd ho nevykonal.

11. V danej veci žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania

navrhnuté,súdprvejinštancienevykonal.Anizospisuodvolacísúdnezistil,žebysúdnevykonalniektoré
z navrhovaných dôkazov, žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

12. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný

v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

13. V preskúmavanej veci žalobca opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby.

14.Vdanejvecijenepochybné,žezmluvaosplátkovomúverezodňa14.03.2008vykazujevšetkyznaky
spotrebiteľskej zmluvy a že žalovaný nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Taktiež je zrejmé, že
pôvodný veriteľ je podnikateľom a že predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením
pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

15. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá

je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 250/2007 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka).
Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok NS SR sp. zn.

5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa
19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013).

16. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v

trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn.
3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí
zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj
odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenie§ 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie
aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.

17. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že
na otázku premlčania bolo v danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať
ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a preto pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v zostávajúcej časti z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, rozhodol vecne
správne.

18. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, ktorý taktiež uplatnil ako odvolací dôvod nesprávne právne
posúdenie veci ( odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP), keď podľa jeho názoru žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a na základe toho súd nesprávne vyhodnotil
postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného, ani toto odvolanie nebolo uplatnené dôvodne.

19. Ako je zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny
predchodca žalobcu a ako banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 06.12.2011 a ešte listom
zo dňa 25.11.2008 vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok, ktorej doručenie výzvy potvrdil
aj žalovaný. Predmetná pohľadávka sa teda stala splatnou už 06.12.2011 a v čase jej postúpenia

(15.12.2011) bol teda žalovaný v omeškaní viac dní ako vyžaduje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách,
preto je nepochybné, že právny predchodca žalobcu platne postúpil pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 ako vecne
správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255
ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok, keď obe strany
sporu boli v odvolacom konaní neúspešné.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).