Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/1002/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110221811
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2110221811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: F. D., rodená D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Marián Macko, Koceľova 2, Nitra,
proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. XX, U., zastúpený advokátom: JUDr. Štefan
Bugala,J.Fándlyho32,Trnava,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,naodvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.06.2015 č.k. 8C/156/2010-607, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
hnuteľných vecí prikazuje:
manželskú posteľ (čalúnenú žltej farby) v hodnote 100,- Eur
komodu (imitácia čerešne) v hodnote 30,- Eur
(spolu 130,- Eur).

II.Súdprikazujedovýlučnéhovlastníctvažalobkynenehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvač.XXXX,

katastrálne územie I. parcela č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, dom súpisné
číslo XXX postavený parcele č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parcela č. 229/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcela č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
346 m2, parcela č. 229/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, parcela č. 229/5 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela č. 233/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2,
parcela č. 233/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1
a rozostavený rodinný dom na parcele č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2 zapísanej
na LV č. XXXX katastrálne územie I. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 (v hodnote 40.333,- Eur).

III. Žalobkyne sa prikazuje splácať zostatok dlhu zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 07.02.2007 veriteľovi C. G. G., a.s. na konto medziúveru č. XXXXXXX X XX.

IV. Žalobkyne sa prikazuje zostatok na konte sporenia č. XXXXXXX X XX vedený v C. G. G., a.s. vo
výške 2.247,02 Eur.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom úplného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva sumu 9.336,62 Eur a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VI. Účastníci sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Trnava spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo
výške 456,75 Eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 1.370,25 Eur a to

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.VIII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 111,97 Eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

IX. Štát nemá právo na zapletenie náhrady trov voči žalobkyni vo výške 485,91 Eur.

X. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 647,88 Eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

XI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava poplatok za odvolanie 97,50 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

XII. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky hnuteľných vecí prikazuje:
manželskú posteľ (čalúnenú žltej farby) v hodnote 100,- Eur
komodu (imitácia čerešne) v hodnote 30,- Eur
(spolu 130,- Eur).

II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie I. parcela č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, dom súpisné
číslo XXX postavený parcele č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parcela č. 229/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcela č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
346 m2, parcela č. 229/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, parcela č. 229/5 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela č. 233/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2,
parcela č. 233/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/1 a rozostavený rodinný dom na parcele č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 zapísanej
na LV č. XXXX katastrálne územie I. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 (v hodnote 40.333,- Eur).
III. Navrhovateľke sa prikazuje splácať zostatok dlhu zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 07.02.2007 veriteľovi C. G. G., a.s. na konto medziúveru č. XXXXXXX X XX.
IV. Navrhovateľke sa prikazuje zostatok na konte sporenia č. XXXXXXX X XX vo výške vedený v C. G.
G., a.s. vo výške 2.247,02 Eur.
V. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi titulom úplného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva sumu 13.003,69 Eur a to 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VII. Účastníci sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Trnava spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo
výške 456,75 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 1.370,25 Eur a to
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
IX. Štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku voči navrhovateľke vo výške 1.370,25 Eur.

X. Navrhovateľka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 111,97 Eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.
XI. Štát nemá právo na zapletenie náhrady trov voči navrhovateľke vo 485,91 Eur.
XII.Odporcajepovinnýzaplatiťštátunáhradutrovvovýške647,88Euratodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 143, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 148a, § 149 ods. 1, § 149 ods.
3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval
tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/82/2008-115 zo dňa 21.10.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.11.2009 bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.10.2001 rozvedené. Z

uvedeného vyplýva, že účastníci mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od 13.10.2001 do zániku
BSM 03.11.2009.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyplynul dôvodný záver, že návrh bol podaný riadne,
v lehote a jediným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov
mohlo byť súdne rozhodnutie, keďže k mimosúdnej dohode o predmete tohto konania medzi nimi

nedošlo. Súd vykonal vyporiadanie na návrh navrhovateľky podľa § 149 Občianskeho zákonníka.Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva
a čo existovalo v čase jeho zániku. Pri vyporiadaní z toho, že podiely oboch účastníkov majú byť zásadne
rovnaké, teda každý z nich by mal zo spoločného majetku dostať podiel v 1/2-ici.

3. Vo vzťahu k hnuteľným veciam patriacim do BSM súd rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva
účastníkov prikázal veci, ktoré si účastníci v priebehu konania vyporiadali a to konkrétne prikázal
do výlučného vlastníctva navrhovateľky manželskú posteľ, komodu (spolu v hodnote 130,- Eur).
Navrhovateľka je povinná zaplatiť zo sumy 130,- Eur sumu 65,- Eur ako polovicu. Ohľadom vstavanej

skrine účastníci zhodne uviedli, že táto nepatrí do BSM, preto ju súd do masy nezaradil a teda ani
vyporiadal. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných vyjadrení účastníkov, ktorí sa
zhodli na ich hodnote ako aj na tom komu majú byť prikázané do vlastníctva. Ďalej mal súd preukázané,
že počas manželstva nadobudli účastníci konania detskú štvorkolku a detský strieborný motocykel, ktoré
ku dňu zániku manželstva existovali a podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania patria do BSM.
Odporcadetskúštvorkolkuvmáji2010predalzacenu250,-Euravjanuári2010predaldetskýstrieborný

motocykel za cenu 500,- Eur, pričom navrhovateľke zo získaných kúpnych cien nedal žiadnu sumu.
Titulom vyporiadania je odporca povinný zo sumy 750,- Eur (250,- + 500,-) polovicu v sume 375,- Eur
dať navrhovateľke.

4.PokiaľideomotorovévozidloDodgeGrandCaravanEČTT833CZsúdmalpreukázané,žetotokudňu

zániku manželstva existovalo a patrilo do BSM. Následne odporca kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.2010
vozidlo predal za kúpnu cenu 600,- Eur, s ktorou navrhovateľka v priebehu konania ako s hodnotou
vozidla ku dňu zániku manželstva súhlasila. Súd vo veci ohľadom hodnoty vozidla teda nevykonával
ďalšie dokazovanie. Titulom vyporiadania je odporca povinný zo sumy 600,- Eur dať navrhovateľke
polovicu zo získanej kúpnej ceny vo výške 300,- Eur.

5. Navrhovateľka žiadala v konaní vyporiadať motocykel zn. HARLEY DAVISON, bez jeho bližšej
identifikácie o jeho existencii ako predmetu BSM a existencie ku dňu zániku BSM. Súd má za to, že
navrhovateľka ohľadom uvedeného motocykla neuniesla dôkazné bremeno o tom, že takého vozidlo
ku dňu zániku manželstva existovalo a že patrí do BSM. Súd z evidenčnej karty vozidiel spoločnosti

Motoobchod s.r.o. zistil, že vlastníkom motocykla HARLEY DAVISON EČ TT042AI je Unicredit Leasing
Slovakia, a.s., od 04.09.2008 je držiteľom Motoobchod s.r.o. S ohľadom na uvedené, súd do masy BSM
nezahrnul HARLEY DAVISON EČ TT042AI.

6. Na motorové vozidlo zn. Škoda Fabia 6Y EČ: TT538BF odporca uzavrel ako leasingový nájomca

ZmluvuoAutoKrediteč.664584zodňa22.01.2009sVolkswagenFinančnéslužbySlovensko,a.s.,ktorá
bola predčasne ukončená z dôvodu krádeže vozidla, ktoré je v pátraní (oznámenie zo dňa 12.12.2011).
Vlastník vozidla Volkswagen Finančné služby Slovensko, a.s., vedený aj v evidenčnej karte vozidla
eviduje voči odporcovi pohľadávku, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 3Zm264/2011, ktorá je
vymáhaná v exekučnom konaní voči odporcovi sp. zn. EX 21/12 podľa oznámenia súdneho exekútora

JUDr. Patriciusa Baďuru zo dňa 13.03.2015 v sume 3.176,- Eur + 1.192,- Eur predbežné trovy exekúcie.
Pričom uzavretie leasingovej zmluvy nie je bežným úkonom.

7. Leasing nie je upravený konkrétnym ustanovením právneho predpisu (či už občianskeho alebo
obchodného zákonníka). Najvyšší súd v rozsudku z 27.11.2003, sp. zn. 30 Cdo 2033/2003 uviedol,

že „leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51 a § 491 OZ, ktorej cieľom je
konečný prevod vlastníctva k predmetu na leasingového nájomcu. Prvky nájmu predmetu leasingu
nemôžu samy o sebe obstáť ako „čistá" nájomná zmluva. Dojednania tejto inominátnej zmluvy preto
nemožnovtomtozmyslenapríkladrozštepiťvzmysleustanovenia§41OZnačasťtýkajúcusazáväzkov
spojených s „nájmom“ predmetu leasingu a časť vzťahujúcu sa na záväzok prevodu predmetu leasingu

do vlastníctva leasingového nájomcu, a to práve s ohľadom na špecifický účel tejto inominátnej zmluvy."
V odbornej literatúre je finančný leasing chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je najmä
povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú dobu do užívania vec či inú
majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu úplne uhradiť poskytovateľovi
leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené s jej nadobudnutím. Príjemca leasingu

má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu. V tejto
súvislosti sa hovorí o nadobúdacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu,
pri ktorom je primárnou funkciou užívacia. Príjemca leasingu nesie už od počiatku vzťahu riziká spojené
s predmetom leasingu aj náklady spojené s jeho užívaním. Ekonomickým účelom finančného leasingu jenadobudnutie veci či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov. Finančný leasing je alternatívou
k úveru, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru líši tým, že
tu nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi (Q., P., Y., M., T., M. a kol.: Finanční

leasing v právní praxi. C. H. Beck Praha 2003, s. 5 a nasl.). Je zrejmé, že hlavným účelom finančného
leasingu z hľadiska príjemcu leasingu je získanie veci do vlastníctva. Ak jeden z manželov uzavrie za
trvania manželstva leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec, ku ktorej nadobudne vlastníctvo až
po zániku manželstva, je zrejmé, že ku dňu zániku BSM nejde o vec v jeho vlastníctve. Preto táto
vec nemôže byť v rámci konania o vyporiadanie BSM prikázaná niektorému z manželov. Z leasingovej

zmluvy vzniká majetkové právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a je významné, aká je jeho hodnota.
Pritom nemožno uvažovať o tom, že by táto hodnota mala byť daná výškou doposiaľ zaplatených
leasingových splátok. Súd má za preukázané, že leasingová zmluva zanikla predčasne z dôvodu
krádeže po zániku BSM. Keď leasingovú zmluvu uzavrel odporca, ktorý sa ku dňu zániku manželstva
nestal vlastníkom predmetného motorového vozidla, naopak po zániku manželstva vznikla spoločnosti
Volkswagen Finančné služby Slovensko a.s. pohľadávka voči odporcovi, ktorú si voči nemu aj vymáha

v exekučnom konaní sp. zn. EX 21/12, ktorú odporca nespláca. Súd má za to, že predmetné vozidlo nie
je možné zaradiť do masy BSM, keď ku dňu zániku manželstva vozidlo nebolo vo vlastníctve účastníkov
konania. Nakoľko zmluvu uzavrel výlučne odporca, ktorý je teda jediným dlžníkom, od ktorého si v
exekučnom konaní spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, a.s. vymáha dlžnú sumu v
súvislosti s predčasným ukončením leasingu. S ohľadom na uvedené súd do masy BSM nezahrnul ani

predmetný dlh odporcu, keď je jedná o výlučný dlh odporcu, ktorý je povinný tento uhradiť.

8. Na motocykel zn. Suzuki GSX-R 750 EČ: TT292AH uzavrel odporca taktiež leasingovú zmluvu č.
LZF/0880617zodňa28.11.2008,avšakpodľajehovyjadreniatútouzavrelpresvojhozákazníka(ktorého
bližšie neoznačil), ktorý má motocykel u seba, ktorý uhrádzal splátky leasingu. Z evidenčnej karty vozidla

- motocykel EČ TT292AH Suzuki GSX-R 750 vyplýva, že ako vlastník je vedený ČSOB Leasing, a.s.,
držiteľ od 03.11.2008 odporca. Predmetná leasingová zmluva bola dňa 06.02.2012 predčasne ukončená
a po splatnosti predstavuje dlh sumu 1.599,77 Eur. Odporca uviedol, že žiadne splátky leasingu neplatil,
čo nespochybnila ani navrhovateľka a teda počas manželstva zo spoločných prostriedkov neboli platené
predmetné splátky leasingu. Súd má za to, že predmetný motocykel nepatrí do masy BSM, nakoľko

ku dňu zániku BSM motocykel nebol vo vlastníctve účastníkov konania. Zmluvu síce uzavrel výlučne
odporca, nejedná sa o bežnú vec, avšak podľa jeho vyjadrenia nie s úmyslom ju uzavrieť pre seba
ale pre svojho zákazníka a teda nie s úmyslom motocykel nadobudnúť do vlastníckeho práva ani po
skončení leasingu. Pokiaľ ide o dlh vyčíslený ČSOB leasing, a.s. po predčasnom ukončení leasingovej
zmluvy dňa 06.02.2012 vo výške 1.599,77 Eur, tento je výlučným dlhom odporcu. Preto súd tento dlh

nezahrnul ani do masy BSM a tento ani vyporiadal.

9. Motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf 1J EČ TT419CL, ku dňu zániku manželstva existovalo
a bolo nadobudnuté počas manželstva čo žiaden z účastníkov v konaní nerozporoval. Po rozvode
manželstva vozidlo užívala výlučne navrhovateľka, ktorej však vozidlo bolo dňa 30.05.2014 zaistené,

nakoľko vozidlo bolo dňa 28.05.2005 odcudzené. Konanie prebieha pod ČVS: ORP-597/OVK-ZV-2005,
pričom podľa oznámenia polície zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že vozidlo bude vrátené oprávnenému
vlastníkovi a neexistuje dôvod na vrátenie vozidla osobe, od ktorej bolo zaistené. Navrhovateľka navrhla
vozidlo nezahrnúť do masy BSM, nakoľko bolo získané nelegálne. V opačnom prípade navrhla vozidlo
prikázať odporcovi s nulovou hodnotou. Naopak odporca navrhol vozidlo zahrnúť do masy BSM, keď

od nadobudnutia vozidla uplynuli tri roky a vozidlo nadobudli do vlastníctva vydržaním. Boli v dobrej
viere a splnili aj vydržaciu lehotu. Vozidlo bolo nadobudnuté v roku 2005 za kúpnu cenu 300.000,- Sk. Z
evidenčnej karty vozidla vyplýva, že ako vlastník vozidla je vedená navrhovateľka, pričom od 21.09.2005
(s výnimkou dňa 16.01.2007 je vedený ako držiteľ odporca) je ako držiteľka vedená navrhovateľka. Od
14.06.2005 do 21.09.2005 bol ako držiteľ zapísaný I. Y..

10. V ďalšom poukázal na zmysel a zákonnú úpravu vydržania vlastníckeho práva pre k hnuteľnej veci
v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej
vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom

na všetky okolnosti veci“. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby v tomto prípade išlo o tri roky pri hnuteľnej
veci.11. Pokiaľ odporca poukazuje na dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku 2005
s predávajúcim, je potrebné uviesť, že k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva
dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal

v ňom na zásadu rímskeho práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil,
že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
svoje vlastnícke právo, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo
všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie
konanie a zodpovedajúci právny titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný

právny úkon - na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. Dobrá viera ďalšieho
nadobúdateľa je významná len potiaľ, že mu možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). V dobrej viere ale účastníci konania predmetné
motorové vozidlo do svojho vlastníctva vydržaním pre nesplnenie podmienok predpokladaných vyššie
citovanou právnou úpravou nenadobudli. Dobrá viera ďalšieho nadobúdateľa je významná len potiaľ,
že mu možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a
nemožno preto uvažovať ani o ochrane vlastníckeho práva hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa. Za
takého stavu nemožno uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

12. Platnosť právneho úkonu treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu,
keďkprávnemuúkonudošlo.Výnimkaminadobudnutiavlastníckehoprávoodnevlastníkajepodľa§486
OZ dobromyseľný nadobúdateľ veci od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené prípadne
ak vec vydržal podľa 134 OZ. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo

ajvtomprípade,žepredávajúcinebolvlastníkomdodanéhotovaru,aleplatítuvýnimkaakotomkupujúci
vedel.

13. K uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo
a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, treba uviesť, že ostatne uvedená

zásada, okrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere. Predpokladom uplatnenia tejto
zásady a teda aj princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec nadobudol od skutočného vlastníka
a nie od nevlastníka. Aj z tohto pohľadu je preto v danom prípade pre správne posúdenie veci
určujúce zistenie, či pôvodný vlastník vozidla nadobudol dotknuté vozidlo v rozpore, resp. bez rozporu s
ustanovením§39OZ.Sohľadomnaskutočnosť,žepredmetnévozidlobolodňa28.05.2005odcudzené,

ani právny predchodca účastníkov konania nenadobudol vlastnícke právo k vozidlu, a teda aj tento
právnyúkonbolpostihnutýabsolútnouneplatnosťou.Tzn.žekprevoduvlastníckehoprávakdotknutému
vozidlu na predchodcu (I. Y. podľa evidencie vozidla) by nedošlo, keďže sa na takýto úkon hľadí, akoby
nebol urobený. V zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto
nemôže na iného previesť viac práv než má sám) by bol rovnakou vadou postihnutý aj následný právny

úkon urobený pôvodný odporcom a kúpna zmluvy uzavretá v roku 2005. Súd si ako predbežnú otázku
vyriešil, že účastníci konania nenadobudli vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Voklswagen Golf
1J EČ TT 419 CL a to aj napriek tomu, že vozidlo užívali počas dlhšej doby ako 3 roky od kúpy, keď
však nebola splnená podmienka ich dobromyseľnosti. Na základe uvedeného toto motorové vozidlo súd
nezahrnul do masy BSM.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania nadobudli počas manželstva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. ako aj rozstavaný rodinný dom, ktorý
nie je zapísaný na liste vlastníctva, avšak je postavený na parcele č. 229/3 zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie, na ktorý bolo vydané účastníkom konania stavebné povolenie č. výst. 39/2007/

Tk zo dňa 12.07.2007, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Navrhovateľka mala záujem o prikázanie
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, odporca o nehnuteľnosti nemal záujem. Účastníci konania
sa v priebehu konania nezhodli na hodnote predmetnej nehnuteľnosti, a preto za účelom zistenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľností bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom č. 45/2013, č.
45/2013/1,ktorýmiznalecurčilvšeobecnúhodnotunehnuteľnostívovýške38.600,-Eur(parcelač.229/1

zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 a dom súpisné číslo XXX postavený parcele č. 229/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 vo výške 2.000,- Eur + parcela č. 229/2 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 90 m2, parcela č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, parcela
č. 229/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, parcela č. 229/5 zastavané plochy a nádvoriao výmere 24 m2, parcela č. 233/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, parcela č. 233/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, rozostavený rodinný dom na parcele č. 229/3 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 346 m2 vo výške 36.600,- Eur). Znalec na výzvu súdu dňa 17.03.2015

doplnil svoje znalecké závery a ku dňu 17.03.2015 určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností
vo výške 40.333,- Eur (parcela č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 a dom súpisné
číslo XXX postavený parcele č. 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 vo výške 2.038,-
Eur + parcela č. 229/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcela č. 229/3 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 346 m2, parcela č. 229/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2,

parcela č. 229/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela č. 233/1 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 171 m2, parcela č. 233/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, rozostavený
rodinný dom na parcele č. 229/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2 vo výške 37.295,-
Eur). Navrhovateľka všeobecnú hodnotu určenú znalcom v konaní nenamietala. Odporca nenamietal
hodnotu rodinného domu súpisné číslo XXX. Namieta hodnotu zvyšných nehnuteľností, avšak svoje
námietky ohľadom hodnoty určenej znalcom nijakým spôsobom nepreukázal, keď podľa názoru súdu

nestačí len spochybnenie určenej hodnoty bez ďalšieho dôkazu, ktorý by preukázal tvrdenú skutočnosť.
S ohľadom na uvedené súd za účelom zistenia hodnoty sporných nehnuteľností nevykonával ďalšie
dokazovanie a pri rozhodovaní zohľadnil hodnotu určenú znalcom vo výške 40.333,- Eur. Predmetné
nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva navrhovateľky, ktorá je povinná polovicu zo sumy 40.333,- Eur
titulom vyporiadania uhradiť odporcovi sumu vo výške 20.166,50 Eur.

15. Súd zahrnul do masy BSM dlh v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 07.02.2007, ktorú uzavreli účastníci konania s veriteľom C. G. G., a.s. dohodli na poskytnutí
mimoriadneho úveru vo výške 500.000,- Sk. Pričom podľa oznámenia veriteľa ku dňu 03.11.2009 bol
zostatok dlhu na konte medziúveru č. XXXXXXX X XX vo výške 16.816,57 Eur, stav na konte sporenia

č. XXXXXXX X XX vo výške 2.247,02 Eur. So zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že dlh aj
sporenie uhrádzala výlučne navrhovateľka, ktorá od 03.11.2009 do 11.06.2014 uhradila sumu 16.819,64
Eur na úver a dlh navrhovateľky ku dňu 11.06.2014 bol vyčíslený v sume 5.834,13 Eur. Súd zahrnul
predmetný dlh ako aj aj zostatok sporenia v zmysle zmluvy zo dňa 07.02.2007 do masy BSM. Zostatok
na účte sporenia vo výške 2.247,02 Eur ku dňu 03.11.2009 prikázal do vlastníctva navrhovateľke, keď

pri vyporiadaní súd zohľadnil, že polovicu z tejto sumy vo výške 1.123,51 Eur je navrhovateľka uhradiť
odporcovi. Súd zahrnul dlh v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
07.02.2007 do masy BSM a vychádzal zo zistenia, že tento dlh splácala od rozvodu manželstva výlučne
navrhovateľka, ktorá zaplatila sumu 16.819,64 Eur, keď odporca je povinný titulom vyporiadania jej
zaplatiť polovicu v sume 8.409,82 Eur.

16. V konaní bolo zistené, že dňa 05.08.2008 uzavrela navrhovateľka ako dlžníčka Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 10/2008 s veriteľom GARANT INVESTING s.r.o. na sumu 25.000,- Sk +
poplatok 5.000,- Sk. Súd zistil zostatok dlhu ku dňu 03.11.2009 vo výške 814,88 Eur, ktorý bol uhradený
navrhovateľkou. Dňa 07.04.2008 uzavrela ako dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3/2008 s

veriteľom GARANT INVESTING s.r.o. na sumu 30.000,- Sk. Súd zistil zostatok dlhu k 03.11.2009 v sume
497,91 Eur, ktorý bol uhradený navrhovateľkou. Odporca nesúhlasil so zaradením týchto dlhov do masy
BSM, keď tvrdil, že prostriedky nebolo použité na spoločnú spotrebu ani na jeho podnikanie. V priebehu
konania navrhovateľka uviedla, že predmetné dlhy sú jej výlučnými dlhmi, ktoré uhradila. S ohľadom
na zhodné vyjadrenia účastníkov konania mal preukázané, že dlhy v zmysle Zmluvy spotrebiteľskom

úvere č. 10/2008 a v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3/2008 nepatria do BSM a sú výlučnými
dlhy navrhovateľky.

17. Navrhovateľka navrhla do masy BSM zahrnúť dlh v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.01.2009,
ktorú uzavrela s veriteľom Ing. N. Y. vo výške 16.596,96 Eur/500.000,- Sk, keď dlh ku dňu 03.11.2009

podľa zistenia súdu od veriteľa je vo výške 16.596,96 Eur/500.000,- Sk, ktorý od rozvodu manželstva
nebol a nie je splácaný. Uviedla, že peniaze odovzdala odporcovi, mali byť použité na dostavbu domu,
realizovala sa strecha a zvyšok peňazí nevie na čo bol použitý. Odporca poprel prevzatie peňazí a
ich použitie na strechu, ktorá bola realizovaná do konca roku 2008 z finančných prostriedkov od GE
Money, s.r.o., s ktorou uzavrel zmluvu v auguste 2008. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala a neuniesla

dôkaznébremenovzmysle§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,žepožičanásumabolapoužitá
na spoločnú spotrebu, a teda sčasti aj na rodinný dom, súd predmetný dlh nezahrnul do masy BSM a
má za to, že jedná o výlučný dlh navrhovateľky.18. Odporca navrhol do masy BSM zahrnúť dlh v zmysle Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch
zo dňa 21.08.2008, ktorý uzavrel ako dlžník s veriteľom GE Money, na úver 150.000,- Sk/4.979,09
Eur, keď požičaná suma bola použitá na strechu rodinného domu do konca roku 2008. Pričom z

oznámenia EOS KSI Slovensko, s.r.o. súd zistil, že novým veriteľom sa stala obchodná spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. (v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009), a výška dlhu k
03.11.2009 je vo výške 7.254,83 Eur, pričom neevidujú žiadnu platbu. Na preukázanie ním tvrdenej
skutočnosti založil do spisového materiálu objednávku zo dňa 23.07.2007 na sumu 58.594,- Sk, dodací
list č. B1961/A zo dňa 10.07.2007, dodací list č. B1965 zo dňa 10.07.2007, dodací list č. B1963 zo dňa

10.07.2007, faktúru v hotovosti zo dňa 30.05.2007 na sumu 433,- Sk. V tejto súvislosti súd uvádza, že
predmetná zmluva o úvere bolo podpísaná dňa 21.08.2008,- t.j. viac ako rok potom ako boli vystavené
predložené doklady. Súd ma za to, že odporca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v zmysle §
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, že požičaná suma bola použitá na spoločnú spotrebu, a
teda na strechu rodinného domu. Súd predmetný dlh nezahrnul do masy BSM a má za to, že jedná o
výlučný dlh odporcu.

19. Ďalej odporca navrhol do masy BSM zahrnúť dlh v zmysle dodatku k Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 06-0000392696 zo dňa 01.10.2008, ktorou sa
dohodol s veriteľom U. H. a.s. na navýšení pôvodného bezúčelového spotrebiteľského úveru na sumu
152.000,- Sk/5.045,48 Eur, keď tvrdil, že požičaná suma bola použitá na stavbu rodinného domu. Z

dokazovania vyplynulo, že k 11/2009 bol zostatok nesplatnej sumy 3.880,95 Eur, pričom ani jeden z
účastníkov od rozvodu manželstva úver nesplácal. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetná zmluva
o úvere bolo podpísaná dňa 01.10.2008, t.j. viac ako rok potom ako boli vystavené predložené doklady /
objednávku zo dňa 23.07.2007 na sumu 58.594,- Sk, dodací list č. B1961/A zo dňa 10.07.2007, dodací
list č. B1965 zo dňa 10.07.2007, dodací list č. B1963 zo dňa 10.07.2007, faktúru v hotovosti zo dňa

30.05.2007 na sumu 433,- Sk/. Súd ma za to, že odporca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno
v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, že požičaná suma bola použitá na spoločnú
spotrebu, a teda na strechu rodinného domu. Súd predmetný dlh nezahrnul do masy BSM a má za to,
že jedná o výlučný dlh odporcu.

20. Dlh v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2009, ktorú uzavrel odporca s veriteľom M. C. na
sumu 40.000,- Eur s 5% úrokom s lehotou zaplatenia do 31.03.2009, navrhol odporca zahrnúť do masy
BSM. Ohľadom predmetnej pôžičky bolo rozhodnuté tunajším súdom v konaní sp. zn. 10C/149/2010
(právoplatné dňa 17.08.2011) tak, že súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol.
Odporca v konaní tvrdil, že 2/3 (26.666,66 Eur) z požičanej sumy bolo použitých na jeho podnikanie, 1/3

sumy (13.333,33 Eur) bola použitá na jeho osobnú spotrebu. Navrhovateľka nesúhlasila so zaradením
dlhu do masy BSM. Súd mal preukázané, že predmetnú zmluvu uzavrel odporca, v konaní nebolo
preukázané použitie požičanej sumy na spoločnú spotrebu počas manželstva, čo uviedol aj odporca a
teda súd má za to, že je jedná o výlučný dlh odporcu, ktorý nezahrnul do masy BSM.

21. Pokiaľ ide o zostatok dlhu na kreditnej karte odporcu vedenej v U. H., a.s. ku dňu 30.11.2009 vo
výške 723,36 Eur, súd mal z vyjadrenia odporcu preukázané, že túto sumu použil odporca na svoju
osobnú spotrebu a preto súd tento dlh nezahrnul do masy BSM a v konaní ani nevyporiadal.

22. Pokiaľ ide dlh v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 261038401795475 zo dňa 10.07.2003,

ktorýuzavrelodporcasveriteľomCetelemSlovensko,a.s.nasumu3.230,-Sknafinancovaniedrobného
elektro bolo zistené, že ohľadom dlhu voči odporcovi sa vedie exekučné konanie pod sp. zn. EX
5004/2011 na sumu 879,17 Eur. Dňa 16.02.2012 bolo vydané poverenie pre JUDr. M. Q.. Pričom
platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 37Ro/66/2011-31 zo dňa 19.08.2011 bolo odporcovi uložené
zaplatiť sumu 879,01 Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Z príkazu na začatie exekúcie zo

dňa 24.02.2012 vyplýva suma vymáhaného nároku spolu s predbežnými trovami exekúcie vo výške
2.124,29 Eur. Navrhovateľka so zaradením tohto dlhu do masy BSM nesúhlasila. Odporca v konaní
nepreukázal, že dlžná suma bola použitá na spoločnú spotrebu a teda neuniesol dôkazné bremeno v
zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. Súd predmetný dlh nezaradil do masy BSM a teda ani nevyporiadal, keď má
za preukázané, že sa jedná o výlučný dlh odporcu.

23. Navrhovateľka navrhla do masy BSM zahrnúť obchodný podiel odporcu v obchodnej spoločnosti
Motoobchod s.r.o., so sídlom Malženice 285, IČO: 36 756 296, v ktorej bol odporca zapísaný ako
spoločník od 22.03.2007 do 18.02.2010 s vkladom 200.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania malsúd preukázané, že ku dňu zániku manželstva bol odporca jediným spoločníkom v tejto obchodnej
spoločnosti. Po rozvode manželstva svoj podiel v obchodnej spoločnosti Zmluvou o odplatnom prevode
časti obchodného podielu zo dňa 19.01.2010 previedol na nadobúdateľa N. R. za sumu 33,- Eur. S

ohľadom na uvedené súd ku dňu rozhodovania nerozhodoval o nadobudnutí predmetného obchodného
podielu účastníkom - odporcom v tomto konaní. Za účelom objektívneho zistenia hodnoty obchodného
podielu nariadil znalecké dokazovanie a v konaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 1/2013
a doplnku predmetnému znaleckého posudku.

24. K uvedenej problematike poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS ČR zo dňa 28. júla 2005, sp. zn.
22 Cdo 1052/2004. NS ČR v ňom uvádza, že v porovnaní so zamestnaneckým pomerom je podnikanie
rizikovejším zárobkovým spôsobom, a to už len preto, že podnikateľ musí okrem svojej práce vynaložiť
aj materiálne a iné náklady. Pre BSM má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako
jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah: veci slúžiace výkonu povolania - resp. podnikania manžela
sú jeho oddeleným majetkom a tiež neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah BSM. Podľa §

147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri
výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Preto tiež § 148a ods. 1 OZ vyžaduje súhlas druhého manžela k prvému použitiu spoločného majetku
podnikateľom k podnikaniu.

25. Výnos z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov je
najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom získavaný spoločný majetok manželov. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný
ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené.
Nie je teda žiadny zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z

režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon, podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972) aj výnosy
z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Pokiaľ sú však z výnosu podnikania
získané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, nakoľko
tak stanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené späť do podnikania (napríklad na nákup
materiálu, mzdy zamestnancov, platenie darí a pod.), ide o použitie prostriedkov BSM na oddelený

majetok jedného z manželov, ktorý by mal na žiadosť druhého z manželov do BSM nahradiť. Ku
dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť, čo zo spoločného bolo
na tieto jeho veci (prípadne jeho podnikanie) vynaložené. Pritom však nemožno opomenúť, že vec,
ktorá slúži len podnikaniu jedného z manželov, slúži aj na vytváranie ďalších výnosov, ktorými je
BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité ku spoločným účelom (napríklad príspevok

na spoločnú domácnosť, získanie vecí slúžiacich obidvom manželom, zaplatenie dovolenky a pod.).
Rovnako tak by sa nemalo prehliadať, že cena vecí slúžiacich na podnikanie sa ich používaním (a
vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda treba chápať ako činnosť, z ktorej
výnosy patria obidvom manželov a ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do BSM.
Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v

súvislosti s jeho podnikaním, nakoľko ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech
aj druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo
by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej OZ. Zo sporu o
vyporiadanie BSM nemožno však urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy
a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom. Preto sa

súd prikláňa z riešeniu, kedy by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by
sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku
BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených
prostriedkov podnikajúceho manžela). V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná (napríklad v
dôsledku zadlženia), nie je čo do BSM nahrádzať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto strate v

rámci konania o vyporiadanie BSM prihliadať. Súd vykonaným dokazovaním ohľadom zistenia hodnoty
obchodného podielu odporcu v spoločnosti Motoobchod s.r.o. vychádzal zo zistenia o zápornej hodnote,
a teda v rámci vyporiadania BSM nezohľadnil túto zápornú hodnotu v rámci vyporiadania. Ku dňu zániku
BSM síce bol odporca jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti Motoobchod s.r.o., avšak po zániku
manželstva a BSM svoj podiel v tejto obchodnej spoločnosti previedol Zmluvou o odplatnom prevode

často obchodného podielu zo dňa 19.01.2010 na sumu 33,- Eur, z ktorej navrhovateľke neuhradil
žiadnu sumu. Súd vychádzal pri rozhodovaní z tejto sumy 33,- Eur a v rámci vyporiadania vychádzal zo
skutočnosti, že odporca je povinný zo sumy 33,- Eur zaplatiť navrhovateľke polovicu v sume 16,50 Eur.
Keď ohľadom zistenia hodnoty obchodného podielu súd vykonal znalecké dokazovanie a iné návrhy napreukázanie hodnoty obchodného podielu odporcu v spoločnosti Motoobchod s.r.o. zo strany účastníkov
neboli navrhnuté. Znaleckým posudkom č. 1/2013 bolo zistené, že po zohľadnení stavu obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti je - 16.801,- Eur, zaokrúhlene - 16.800,- Eur. Za účelom odstránenia

výhrad navrhovateľky k znaleckému posudku bol vypracovaný doplnok, ktorého vyplýva, že analýzou
výsledku hospodárenia a peňažných tokov je hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti strata a
peňažný tok z prevádzkovej činnosti je záporný. Hospodárenie v spoločnosti Motoobchod s.r.o., za rok
2009 je neefektívne a základný finančný cieľ podnikateľskej činnosti nemožno dosiahnuť a to je zisk.
Spoločnosť dosahovala dva roky po sebe za rok 2009 a za rok 2008 hospodársky výsledok - stratu.

26. Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne
obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzením takto získaný majetok (hodnota obchodného
podielu) sa zo zákona stane súčasťou BSM, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie
BSM podľa ust. § l49 ods. 3 OZ. Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje
hodnotuobchodnéhopodielu,aleobchodnýpodiel,ktorýmôžebyťprikázanýlenspoločníkoviobchodnej

spoločnosti,zapredpokladu,žejedenzúčastníkovjekudňurozhodovaniastálevlastníkomobchodného
podielu. Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza z jeho stavu v čase zániku
BSM,avšakzjehocenyčicenovýchreláciíplatnýchvčasevyporiadania(rozsudokNSSRz31.03.2006,
R 27/2007). Obchodný podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku
spoločnosti, pričom čistým obchodným majetkom spoločnosti sa rozumie obchodný majetok spoločnosti

po odpočítaní jej záväzkov. Obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, je
hodnotou, ktorá je obchodovateľná. Podľa záverov znaleckého posudku, vyplýva záver, že čisté
obchodné imanie obchodnej spoločnosti ku dňu zániku BSM je mínusové, keď obchodná spoločnosti v
roku 2008 aj v roku 2009 vykázala ako hospodársky výsledok stratu. Súd sa stotožnil s týmito závermi
znaleckého posudku a vyjadrením znalca a má za to, že nie je možné vyporiadavať nejakú majetkovú

hodnotu, ktorá reálne nie je k dispozícii a ide len o účtovnú položku súvisiacu s chodom spoločnosti.
Pritom z konštantnej judikatúry vyplýva, že vždy sa v rámci podnikania ohodnocuje obchodný podiel
(resp. čisté obchodné imanie), ktorý je potom prikázaný výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti a
následne sa obchodný podiel vyporiadava v rámci BSM. V tomto prípade je obchodný podiel v mínusovej
hodnote, a ku dňu vyporiadania už odporca nie je vlastníkom obchodného podielu súd rozhodol tak,

že je možné vychádzať iba zo sumy 33,- Eur, ktorá je preukázaná predmetnom zmluvou o prevode
obchodného podielu, z ktorej je odporca povinný zaplatiť sumu 16,50 Eur navrhovateľke. Súd sa teda
nestotožnil s požiadavkou navrhovateľky, ktorá žiadala zohľadniť sumu 200.000,- Sk ako hodnotu vkladu
odporcu vloženého do obchodnej spoločnosti, ktorá bola použitá zo spoločných prostriedkov, keď takéto
vyporiadanie peňažných prostriedkov použitých na vklad do spoločnosti nevyplýva zo zákonnej úpravy.

27. Súd mal preukázané, že zistená hodnota masy BSM je vo výške 60.912,66 Eur (130,- + 750,- +
600,- + 40.333,- + 16.819,64 + 2.247,02 + 33,-) t.j. polovica vo výške 30.456,33 Eur. Navrhovateľke boli
prikázané do vlastníctva hnuteľné veci komoda a spáľňa spolu v sume 130,- Eur, nehnuteľnosti vo výške
40.333,- Eur, zostatok na konte sporenia č. XXXXXXX X XX vo výške vedený v C. G. G., a.s. vo výške

2.247,02 Eur, zostatok nesplateného úveru v C. G. G., a.s. vo výške 16.819,64 Eur. Pri vyporiadaní súd
zohľadnil, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 65,- Eur ako polovicu zo sumy 130,- Eur,
sumu 375,- Eur ako polovicu zo sumy 750,- Eur, sumu 20.166,50 Eur ako polovicu zo sumy 40.333,- Eur,
sumu 1.123,51 Eur ako polovicu zo sumy 2.247,02 Eur, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu
8.409,82 Eur ako polovicu zo sumy 16.819,64 Eur, sumu 300,- Eur ako polovicu zo sumy 600,- Eur, sumu

16,50 Eur ako polovicu zo sumy 33,- Eur. Teda celkom súd vyčíslil, že titulom úplného vyporiadania BSM
je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi sumu 13.003,69 Eur.

28. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, pri výplate sumy za úplné vyporiadanie súd určil lehotu 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, keď v priebehu konania navrhovateľka mala stále záujem o prikázanie

nehnuteľností, ktorých hodnota tvorí súčasť masy BSM a odporca s týmto súhlasil. Súd vychádzal zo
skutočnosti, že navrhovateľka disponuje finančnou hotovosťou na vyplatenie odporcovi, keď zotrvala na
požiadavke prikázania aj nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva.

29.Súdtedavecprejednalvintenciáchtvrdeníuvádzanýminavrhovateľkouvnávrhu,ktorýmiodôvodnila

svoj návrh na začatie konania ako aj tvrdení uvádzanými odporkyňou. Skutkové zistenia nadobudnuté
vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností
vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanienad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Účastníci konania okrem
vykonaných dôkazov, nemali iné návrhy na vykonanie dokazovania.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď každý
z účastníkov dostane polovicu spoločného majetku, preto nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu
niektorého z nich. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

31. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ustanovení § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 5

ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, 2, § 18c ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov /v znení ku dňu podania návrhu/ v znení ku
dňu účinnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. V zmysle položky 6 sadzobníka obsiahnutého v prílohe
zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za zápis z registra trestov účinného ku dňu podania návrhu
výška súdneho poplatku predstavuje 3% z predmetu konania vyporiadavaných hodnôt hnuteľných a
nehnuteľnýchvecí+zostatkovúveruaúčtovspoluvsume60.912,66Eur/130,-+750,-+600,-+40.333,-

+ 16.819,64 + 2.247,02 + 33,-/ t.j. sumu 1.827,- Eur. Súd však zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je
čiastočne oslobodená od platenia súdnych poplatkov vo výške 75%, preto súd uložil obom účastníkom
konania aj navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 456,75 Eur (25% zo sumy 1.827,- Eur)
spoločne a nerozdielne. Zvyšnú časť súdneho poplatku vo výške 1.370,25 Eur (ako rozdiel 1.827,- Eur
a 456,75 Eur) uložil súd zaplatiť odporcovi.

32. Zároveň súd rozhodol, že štát nemá právo na súdny poplatok od navrhovateľky z dôvodu jej
priznaného oslobodenia vo výške 75%, teda v časti sumy 1.370,25 Eur.

33. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania

proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý
mu súd priznal.

34. Uznesením č.k. 8C/156/2010-357 zo dňa 06.02.2013 súd priznal ZNALECKEJ ORGANIZÁCII, s.r.o.

znalečné v sume 396,82 Eur (v sume 346,82 Eur zo štátnych prostriedkov a sumu 50,- Eur z preddavku
zloženého navrhovateľkou pod položkou pol. reg. D14a 8412.

35. Uznesením č.k. 8C/156/2010-464 zo dňa 19.11.2013 súd priznal znalcovi Ing. Júliusovi
Ratulovskému znalečné v sume 837,28 Eur zo štátnych prostriedkov.

36. Uznesením č.k. 8C/156/2010-522 zo dňa 03.06.2014 súd priznal znalcovi Ing. Júliusovi
Ratulovskému znalečné 52,64 Eur zo štátnych prostriedkov.

37. Uznesením č.k. 8C/156/2010-524 zo dňa 03.06.2014 súd priznal Ing. C. R. - REALINVEST, IČO: 37

032 275 vecné náklady vo výške 9,01 Eur zo štátnych prostriedkov.

38. Navrhovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 50,- Eur pod položkou D14a
8412, ktorý bol použitý na úhradu znalečného.

39. Súd rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré platil a to spolu
vo výške 1.295,75 Eur (396,82 Eur + 837,28 Eur + 52,64 Eur + 9,01 Eur), pričom navrhovateľka bola
v konaní čiastočne úspešná 50%. Teda by mala zaplatiť štátu 50% zo sumy 1.295,75 Eur, t.j. sumu
647,88 Eur, avšak rozhodnutím tunajšieho súdu bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená vo
výške 75%. Zo sumy 647,88 Eur je povinná zaplatiť teda 25%, čo je suma vo výške 161,97 Eur. Súd jej

uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 111,97 Eur, keď od sumy 161,97 Eur bola odrátaná
suma50,-Eurakopreddavku,ktorýnavrhovateľkazaplatila,aktorýužbolpoužitýnaúhraduznalečného.

40. Zároveň súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke z dôvodu jej
oslobodenia vo výške 485,91 Eur, ktorá predstavuje 75% priznaného oslobodenia zo sumy 647,88 Eur.

41. Súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré platil a to spolu vo
výške 1.295,75 Eur (396,82 Eur + 837,28 Eur + 52,64 Eur + 9,01 Eur), pričom odporca bol v konaníčiastočne úspešný 50%. Teda mu bola uložená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 647,88
Eur ako 50% zo sumy 1.295,75 Eur.

42. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa s tým, že nemá námietky voči mase BSM
v rozsahu týkajúce sa hnuteľného majetku, nemá námietky ani voči vysporiadaniu motocyklov a
motorových vozidiel, ktoré nepatria do masy BSM, ktoré boli predmetom leasingu. Nespochybňuje
znalcom stanovenú hodnotu nehnuteľnosti kat. úz. I. v hodnote 40.333,- Eur a povinnosť vyplatiť
žalovanému 20.166,50 Eur. Súčasne súhlasí aj s tým, že dlh zo zmluvy o pôžičke s osobou Ing. N.

Y. nepatrí do masy BSM a nejedná sa len o jej dlh.
Nesúhlasí však s výškou sumy vyplatenou spoločnosti PSS a.s. titulom medziúveru a stavebného
úveru, pridelením zostatku konta sporenia vo výške 2.247,02 Eur jej s povinnosťou vyplatiť žalovaného
ako aj s vyplateným podielom z obchodnej spoločnosti žalovaného a v poslednom rade s lehotou
na vyplatenie sumy žalovanému.
Pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že žalobkyňa v období od 03.11.2009 do 11.06.2014 uhradila

sumu 16.819,64 Eur a dlh žalobkyne ku dňu 11.06.2014 predstavoval 5.834,13 Eur, pričom súd zahrnul
predmetný dlh ako aj zostatok sporenia do masy BSM. Uvedené však nekorešponduje z celkovo
vyčíslenou povinnosťou žalobkyne vyplatiť žalovanému sumu titulom úplného vyporiadania. Súd zahrnul
do masy BSM celkový dlh, tzn. jednak splátky v prospech PSS a.s. už uhradené, ale aj zostatok
dlhu. Žalovanému však uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni len polovicu zo sumy 16.819,64 Eur, pričom

zrejme opomenul aj zostatok dlhu vo výške 5.834,13 Eur, o ktorú hodnotu by sa mala ponížiť hodnota
nehnuteľnosti a teda by sa znížila suma výplaty voči žalovanému o sumu 2.917,07 Eur. Súčasne je
potrebnézahrnúťdomasyBSMajsankciezostranyPSSa.s.titulomodstúpeniaodzmluvy,ktorévyčíslili
v písomnom podaní zo dňa 07.01.2015.
Ako správne konštatoval súd v odôvodnení rozsudku, tak ku dňu 03.11.2009 bol stav konta 2.247,02

Eur a ku dňu 01.06.2014 4.348,41 Eur. Do masy BSM súd zahrnul len sumu sporenia uhradenú do
právoplatnosti rozsudku o rozvode. Ako je zrejmé z vyjadrenia žalobkyne aj doložených dokladov, tak
celá suma vo výške 4.348,41 Eur je blokovaná exekučnými príkazmi, ktoré dlhy nepatria do sumy BSM a
sú výlučne dlhmi žalovaného. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby suma 4.348,41 Eur nachádzajúca
sa na konte sporenia č. XXXXXXX X XX v C. a.s. bola prikázaná žalovanému s povinnosťou vyplatiť

žalobkyne sumu 3.224,90 Eur.
K obchodnému podielu spoločnosti Motoobchod, s.r.o., IČO: 36 756 296 poukázala na znalecký
posudok č. 1/2013 na ocenenie hodnoty obchodného podielu spoločnosti žalovaného, pričom
znaleckému skúmaniu neboli predložené inventarizácie a inventúrne spisy majetku a záväzkov.
Spoločnosť bola umelo vedená ku krachu. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť bola

založená v roku 2007 a na jej založenie na zaplatenie základného imania v spoločnosti 6.638,78
Eur boli použité finančné prostriedky patriace do BSM. Do roku 2009 - 2010 nebola spoločnosť v strate
a zo samotného konštatovania znalca je zrejmé, že žalovaný úmyselne konal spôsobom, ktorý mal
poškodiť žalobkyňu a tým znížiť jej možnosť uspokojiť sa na obchodnom podiele v spoločnosti. Takéto
konanie preukazuje znaky trestného činu poškodzovania veriteľa, za ktorého je nutné brať aj žalobkyňu,

ktorej vznikol nárok na vyplatenie obchodného podielu spoločnosti. Žalovaný previedol obchodný podiel
spoločnosti na tretiu osobu a je otázkou, či takýmto spôsobom nekryl aj iné možné trestné činy, ako
napr. nadmerné odpočty DPH alebo neodvedenie dane. Úmyselným konaním žalovaného, ktoré malo za
následokprivedeniespoločnostidojejstraty,vzniklažalobkyniškodaapretonakoľkožalovanýneuniesol
svoje dôkazné bremeno a nepreukázal finančné problémy spoločnosti, vznikol žalobkyni nárok aspoň

na polovicu základného imania spoločnosti, čo predstavuje 3.319,39 Eur, ktorú by mal žalovaný vyplatiť
žalobkyni.
Ďalejnamietala stanovenielehoty30dnínavyplateniesumyžalovanému,pričomsúdpoukázalnato,že
sa domáhala prikázania nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a teda, že disponuje finančnou
hotovosťou a teda je v jej schopnostiach žalovaného vyplatiť. Uvedené stanovisko súdu nie je v súlade

s rozhodnutím súdu o čiastočnom oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov. Žalobkyňa nedisponuje
finančnou hotovosťou, dokonca na vyplatenie úveru v PSS a.s. si požičala finančné prostriedky, aby
o predmetnú nehnuteľnosť neprišla. Skutočnosť, akým spôsobom by žalobkyňa bola schopná vyplatiť
žalovaného nebolo vôbec predmetom riešenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa je
schopná dlžnú sumu uhradiť len v mesačných splátkach, nie v celosti ako o tom súd rozhodol.

V konaní pred súdom prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala určiť, že exekučné konania, ktoré blokujú
nehnuteľnosti v kat. úz. I. zapísané na LV č. XXXX rovnako tak tie, ktoré sú súčasťou spisových
podkladov, patria výlučne žalovanému. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že
predmetné exekúcie nepatria do masy BSM a sú teda výlučným dlhom žalovaného, toto stanoviskovšak nie je predmetom výroku súdu. Má za to, že absencia takéhoto výroku bude komplikovať konanie
žalobkyne vo veci odblokovania nehnuteľnosti spod záložných práv ako aj v konaniach, kde požiada
o prerušenie konania vo veci exekúcie. V tomto smere mal prvoinštančný súd vo výroku rozhodnutia

uviesť, že exekúcie nepatria do masy BSM a sú výlučným dlhom žalovaného. V opačnom prípade by sa
musela opätovne v jednotlivých konaniach domáhať na základe tohto rozsudku súdnou cestou zrušenia
záložných práv.
Ďalejnamietalarozporv súčtoch,keďsúdkonštatoval,žežalovanýpredalvroku2010detskúštvorkolku
za cenu 250,- Eur a v januári 2010 detský strieborný motocykel za cenu 500,- Eur a teda je povinný

vyplatiť žalobkyni polovicu vo výše 375,- Eur. Na strane 23 však súd zaviazal zaplatením sumy 375,-
Eur nie žalovaného, ale túto povinnosť uložil žalobkyni, čím zvýšil sumu, ktorú je žalobkyňa povinná
žalovanému vyplatiť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

43. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

44. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah

odvolania, keďže z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné len čiastočne a rozsudok je treba bez potreby doplnenia, alebo
zopakovania dokazovania zmeniť.

45. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

46. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci

po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby

bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

47. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý v časti odseku V. výroku, ktorým súd rozhodol, že

žalobkyňajepovinnýzaplatiťžalovanémunavyrovnaniejehopodielusumu13.003,69Eur,do30dníodo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej rozhodol poplatkovej povinnosti oboch účastníkov, náhrade
trov konania štátu a o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

48. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetu konania vo veci samej, keď prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, a pretože v celom rozsahu
zdieľajehoprávnyzávervoveci,keďprvoinštančnýsúdnavecaplikovalsprávnezákonnéustanoveniaa

zároveň ich i správne vyložil, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými žalobkyňou
namietanými argumentmi, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej, ale dopustil
sa pochybenia, ktoré bolo potrebné napraviť zmenou rozsudku.

49. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho
zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Privyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere,
v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci
vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený

majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy (6Cdo 128/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR)

50. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM
účastníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je
všetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaa čonadobudolniektorýz manželovzatrvaniamanželstvas
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

51.Zánikommanželstvazaniknei BSM(§148ods.1Občianskehozákonníka).AkBSMzanikne,vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§ 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

52. Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka
tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je

oprávnenýpožadovať,abysauhradilo,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetoka jepovinnýnahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na
potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

53. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase

vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve

jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na
zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno.

54. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda

nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho
vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v
manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na

bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam
vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu
(teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v

priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR
zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).55. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané

alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia
mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené.

56. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných)
tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie

o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM.
Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne
vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov
s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných
majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v

súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci
vyporiadania BSM teda nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov,
avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, okrem, ak ich rozvedení manželia
sami neurobia predmetom vyporiadania. Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností
sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb.

57.Súdprvejinštancievykonaldokazovanieasprávnezistilskutkovýstav,ktorýmáoporuvovykonanom
dokazovaní.

58. Posúdiac rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa citovaných zákonných ustanovení, ich vyššie

uvedeného výkladu a kritérií rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM je zrejmé, že prvoinštančný súd
sa nimi dôsledne riadil a na základne podrobne vykonaného dokazovania dospel vo veci samej k
správnym skutkovým i právnym záverom, ale dopustil sa pochybenia pri určení výšky finančnej sumy
na vyporiadania.

59. Odvolací súd považuje za dôvodnú len námietku v odvolaní, že žalobkyňa v období od 03.11.2009
do 11.06.2014 uhradila sumu 16.819,64 Eur a dlh žalobkyne ku dňu 11.06.2014 predstavoval 5.834,13
Eur, pričom súd zahrnul predmetný dlh ako aj zostatok sporenia do masy BSM. Uvedené však
nekorešponduje s celkovo vyčíslenou povinnosťou žalobkyne vyplatiť žalovanému sumu titulom úplného
vyporiadania. Súd zahrnul do masy BSM celkový dlh, tzn. jednak splátky v prospech PSS a.s. už

uhradené, ale aj zostatok dlhu. Žalovanému však uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni len polovicu zo
sumy 16.819,64 Eur, pričom zrejme opomenul aj zostatok dlhu vo výške 5.834,13 Eur, o ktorú hodnotu
by sa mala znížiť suma výplaty voči žalovanému o sumu 2.917,07 Eur. Ďalšie je zrejmé pochybenie
spočívajúce v rozpore v súčtoch, keď súd konštatoval, že žalovaný predal v roku 2010 detskú
štvorkolku za cenu 250,- Eur a v januári 2010 detský strieborný motocykel za cenu 500,- Eur a teda

je povinný vyplatiť žalobkyni polovicu vo výše 375,- Eur. Na strane 23 však súd zaviazal zaplatením
sumy 375,- Eur nie žalovaného, ale túto povinnosť uložil žalobkyni, čím zvýšil sumu, ktorú je žalobkyňa
povinná žalovanému vyplatiť.

60. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne čo do výšky finančného vyporiadania nie sú opodstatnené.

61. Čo sa týka Konto sporenia č. 2781695501 odvolací sa súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Stav ku dňu 03.11.2009 bol stav tohto sporenia 2.247,02 Eur a ku dňu 01.06.2014 bol vo výške
4.348,41 Eur. Správne postupoval súd, keď do BSM účastníkov zahrnul len sumu sporenia uhradenú do
právoplatnosti rozsudku o rozvode a túto prikázal žalobkyni s tým, že uhradí polovinu sumy žalovanému.

Nebol dôvod prihliadať na ďalšie okolnosti, na ktoré poukazuje odvolateľka v odvolaní a rozhodovať o
sume vyššej na tomto konte, ktorá do BSM účastníkov nepatrí.

62. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa obchodného
podielu v spoločnosti Motoobchod s.r.o., IČO: 36 756 296.

63. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS
185/2012-32), je nesporným, že výkonom povolania v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka je aj
podnikaniejednéhozmanželov,aleakofyzickejosoby.Tejtodefiníciiv§2ods.1Obchodnéhozákonníkanezodpovedá účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločník v spoločnosti s
ručením obmedzeným nie je preto z dôvodu účasti v tejto spoločnosti podnikateľom (zhodne rozsudok
NS ČR 2 Cdon 1652/97). Z tohto dôvodu preto ani nemožno uvažovať o tom, že by obchodný podiel ako

súčasť podniku mohol patriť výlučne manželovi - spoločníkovi, obchodnej spoločnosti (pozri rozsudok
NS ČR 22 Cdo 103/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1652/97). Z vyššie uvedeného potom vyplýva,
že ak jeden z manželov je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je možné z tohto
dôvodu považovať ho za podnikateľa a jeho účasť v spoločnosti za podnikanie. Rovnako potom nie je
možné tvrdiť, že by obchodný podiel slúžil výlučne výkonu povolania žalovanému a preto v zmysle §

143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí (rozsudok NS ČR 22 Cdo 2545/2003). Súd prvej inštancie
sa zaoberal touto hodnotou dostatočne, vykonal obsiahle dokazovanie a jeho záver po stotožnení sa so
záverom znaleckého posudku, že nie je možné vyporiadavať nejakú majetkovú hodnotu, ktorá reálne
nie je k dispozícii a ide len o účtovnú položku súvisiacu s chodom spoločnosti je správny. V rámci
podnikania sa ohodnocuje obchodný podiel (resp. čisté obchodné imanie), ktorý je potom prikázaný
výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti a následne sa obchodný podiel vyporiadava v rámci BSM.

V tomto prípade je obchodný podiel v mínusovej hodnote, a ku dňu vyporiadania už žalovaný nie je
vlastníkom obchodného podielu. Nakoľko obchodný podiel bol žalovaným prevedený za sumu 33,-
Eur, súd správne vychádzal z tejto hodnoty, ktorá je preukázaná zmluvou o prevode obchodného
podielu, z ktorej je žalovaný povinný zaplatiť sumu 16,50 Eur žalobkyni. Ani odvolací súd nezdieľa
dôvodnosť požiadavky žalobkyne, ktorá žiadala zohľadniť sumu 200.000,- Sk ako hodnotu vkladu

žalovaného vloženého do obchodnej spoločnosti, ktorá bola použitá zo spoločných prostriedkov, keď
takéto vyporiadanie peňažných prostriedkov použitých na vklad do spoločnosti nevyplýva zo zákonnej
úpravy.

64. Čo sa týka lehoty na vyplatenie sumy žalovanému, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom

spisu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil záujem žalobkyne o prikázanie nehnuteľnosti do
jej vlastníctva a bez overenia jej platobnej schopnosti túto bez podkladov predpokladal. Je pravdou, že
žalobkyňavžiadostiooslobodeniesúdnychpoplatkovpoukázalanasvojemajetkové,osobnéafinančné
pomery a výsledkom bolo jej čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní odvolateľka
nekonkretizovala výšku splátok, ktoré by bola schopná uhrádzať. Vzhľadom na výsledky dokazovania

a výsledný záver súdu o povinnosti žalobkyňou vyplatiť žalovanému finančné vyporiadanie vzhľadom
na výšku tejto povinnosti považoval za primerané poskytnúť žalobkyni v súlade s ust. § 232 ods. 1 veta
druhá CSP lehotu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti na splnenie tejto povinnosti. Je na žalobkyni ako
si zabezpečí za tento čas potrebné financie, pretože tejto povinnosti si musela byť vedomá, keď žiadala
nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného vlastníctva.

65. Nebolo možné vyhovieť odvolacej námietke, vytýkajúcej súdu prvej inštancie, že výrok rozsudku
mal obsahovať aj určenie, že exekučné konania, ktoré blokujú nehnuteľnosti v kat. úz. I. zapísané na
LV č. XXXX, rovnako tak tie, ktoré sú súčasťou spisových podkladov (?) patria výlučne žalovanému.
Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Čo je

predmetom takéhoto konania a čo má obsahovať výrok rozsudku je zákonom upravené vo vyššie
citovaných ust. Občianskeho zákonníka. Výroky určujúce, že bližšie neoznačené exekúcie, ktorými má
byť zaťažená nehnuteľnosť účastníkov do výroku rozsudku o vyporiadaní BSM účastníkov nepatria.

66. Súd vyčíslil, že titulom úplného vyporiadania BSM je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu

13.003,69 Eur. Po prepočte a zohľadnení odvolacích námietok žalobkyne (2.917,07 Eur zostatok dlhu
a nesprávny rozpor ohľadne štvorkolky a bicykla, t.j. 2x 375,- Eur je 750,- Eur) je žalobkyňa povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 9.336,62 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu, ako zistil súd prvej

inštancie rozsudok súdu prvej inštancie, bez potreby zopakovania, alebo doplnenia dokazovania zmenil
postupom podľa § 388 CSP a rozhodol spôsobom podrobne uvedeným vo výroku rozsudku. Touto
zmenou v podstate odstránil vyššie popísané nesprávnosti, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie.

68. V časti rozhodnutia o náhrade trov konania, odvolací súd prevzal rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktoré je síce závislým výrokom od rozhodnutia vo veci, ale výslovne odvolacími dôvodmi napadnutý
nebol a odvolací sa s ním stotožnil.69. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

70. Citované ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. explicitne nerozlišuje medzi súdnym
poplatkom zo žaloby na vyporiadanie BSM a súdnym poplatkom za vyporiadanie BSM, hovorí iba o
konaní o vyporiadanie BSM. V zmysle uvedeného súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
sa vzťahuje na celé konanie o vyporiadanie BSM, t.j. oslobodenie od súdneho poplatku zo žaloby na

vyporiadanie BSM, ako aj na oslobodenie od súdneho poplatku za vyporiadanie BSM.

71. Ak teda súd rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 75%, uznesením zo
dňa 10.11.2010 sp. zn. 8C/156/2010 a správnym je jeho rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za vyporiadanie BSM.

72. Pre situáciu, ak je podané odvolanie v konaní o vyporiadanie BSM však platí, že poplatníkom podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch je odvolateľ ako žalobca poplatkového úkonu.

73. Pre odvolanie platí poznámka č. 3 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa
poplatkypodľarovnakejsadzbyplatiaivodvolacomkonanívovecisamej.Vychádzajúcztejtopoznámky

platí, že za odvolanie sa platí poplatok podľa hodnoty veci, teda podľa toho, čo je odvolaním napadnuté.

74. V zmysle § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch pri percentnej sadzbe v odvolacom konaní je
cena nároku uplatňovaného v odvolacom konaní. To platí i pre dovolanie.

75. V zmysle § 9 ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní sa platí poplatok súdu, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

76. Keďže žalobkyňa napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť žalovanému
sumu 13.003,69 Eur a navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Z uvedeného je možné

vyvodiť, že predmetom odvolacieho konania pre účely výpočtu súdneho poplatku je suma 13.003,69
Eur. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby ju súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov za odvolanie, súd
prvej inštancie uznesením zo dňa č.k. 8C/156/2010-640 zo dňa 19.10.2015 jej priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov v rozsahu 75%.

77. Vychádzajúc zo sadzby súdneho poplatku určenej v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych
poplatkov, teda 3% z predmetu konania súdny poplatok predstavuje 390,- Eur, ž čoho s prihliadnutím
na priznané čiastočné oslobodenie v rozsahu 75% je žalobkyňa povinná zaplatiť súdny poplatok v sume
97,50 Eur Okresnému súdu Trnava v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

78. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a
žalovaného podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

79. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.