Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/612/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217962
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614217962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobkyne K. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. 7, zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, Advokátska kancelária v Lučenci, T. G.
Masaryka 29, proti žalovaným: 1.) U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., W. O. 9, 2.) U. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T., M. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/159/2014-90 z 28. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

II. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
svojhovlastníckehoprávakbytuč.Xna1poschodíbytovéhodomusúp.č.XXXX,stojacehonapozemku
parc. č. XXXX na ul. M. XX v T., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. T., spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 60/820-ín.

2. Žalobkyňa tvrdila, že kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 27. 09. 2001, ktorou mala ako predávajúca
previesť vlastnícke práva k bytu a spoluvlastnícky podiel k domu na žalovaného v rade 1/ ako

kupujúceho nepodpísala, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ju podpísala jej sestra K. W., nar. XX.
XX. XXXX, ktorá žila so žalovaným v rade 1/, a ktorá disponovala občianskym preukazom žalobkyne.
Žalobkyňa od roku 2001 žila v Taliansku, v čase uzavretia zmluvy bola síce na Slovensku, ale spornú
kúpnu zmluvu nepodpísala. Po opätovnom príchode žalobkyne na Slovensko, dňa 14. 02. 2002 jej
sestra a žalovaný v rade 1/ oznámili, že byt bol predaný a predložili jej kúpnu zmluvu. Vtedy žalobkyňa
s prevodom nesúhlasila a namietala, že zmluvu nepodpísala. Vybavením zrušenia prevodu poverila
advokáta, ale v roku 2014 sa dozvedal o jeho úmrtí, pričom zistila, že k zrušeniu prevodu bytu nedošlo.

Pri podpise zmluvy žiadne finančné prostriedky neboli vyplatené. Žalovaný v rade 1/ žalobkyni neskôr
poslalpeniaze,tietomalažalobkyňaodloženéajeochotnáichvrátiť.Napreukázanietvrdenia,žezmluvu
nepodpísala, navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia - písmoznalectvo.
Keďže zmluvu nepodpísala konajúca osoba, právny úkon je absolútne neplatný pre nedodržanie formy,
hoci žalovaný v rade 1/ previedol byt na žalovaného v rade 2/ a vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod V 425/08 z 06. 03. 2008.

3. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že žalobkyňa nadobudla sporný byt v roku 2000. Žalobkyňa sa
nasťahovala do rodinného domu, v ktorom býval žalovaný so sestrou žalobkyne K. W. lebo T. X.,
vtedajší druh, od ktorého žalobkyňa byt nadobudla, žalobkyňu bil. Žalobkyňa poverila žalovaného, aby
byt predal. Žalovaný poukázal na konanie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/175/2001, v ktoromžalobkyňa uviedla, že byt predala dobrovoľne. Keď sa byt nepodarilo predať, žalobkyňa navrhla, aby byt
kúpil žalovaný v rade 1/. Cena bytu bola stanovená znaleckým posudkom a bola uhradená v hotovosti.
Žalobkyňa mu nikdy nepovedala, že by chcela byt naspäť. Poprel tvrdenia žalovanej ohľadne podpisu

spornej zmluvy a nerozumie, prečo žiada vrátiť byt po 13 rokoch. On zmluvu podpísal a odovzdal
žalobkyni. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť, lebo byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy,
byt rekonštruoval, sám ho obýva, pričom na byte viazne záložné právo banky.

4. Okresný súd vychádzal z toho, že dňa 27. 09. 2001 mala byť uzavretá kúpna zmluva, ktorou došlo

k predaju sporného bytu do vlastníctva žalovaného v rade 1/ za sumu 104.940 Sk s tým, že kupujúci
mal kúpnu cenu zaplatiť pri uzatvorení zmluvy a predávajúci vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie
kúpnej ceny v hotovosti pri podpisovaní zmluvy. Podľa znaleckého posudku Y.. H. T. 22/2002 z 14. 02.
2002 bola cena bytu 98.580 Sk a znalec určil jeho zostatkovú hodnotu v roku 2002 na 102.840 Sk. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 283/02 dňa 15. 02. 2002. Z výpisu z účtu žalovaného v 1/
rade súd zistil, že na účet žalobkyne dňa 02. 10. 2003 vložil sumu 341.151 Sk. Na pojednávaní dňa 13.

04. 2015 žalobkyňa uviedla, že uvažovala o tom, že byt predá, za byt chcela sumu 400.000 Sk, čo v tom
čase bola cena trhová (č. l. 76). V inom konaní sp. zn. 6C/175/2001 žalobkyňa pri výsluch dňa 19. 04.
2006 uviedla, že nie je vlastníkom predmetného bytu, pretože tento predala pánovi S. za 400.000 Sk (č.
l. 154). Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. T. vyplýva, že vlastníkom sporného bytu č. X na prvom
poschodí bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX je žalovaný v rade 2/ na základe vkladu V

547/07 z 11. 04. 2007 a k bytu je zriadené záložné právo v prospech Stavebnej sporiteľne, a. s.

5. Okresný súd zistil, že vklad kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod sporného bytu zo žalobkyne
na žalovaného v 1/ rade, bol v katastri nehnuteľností vykonaný spolu s vyznačením vlastníckeho
práva pre žalovaného v rade 1/. Medzi stranami bolo sporné, či žalobkyňa kúpnu zmluvu vlastnoručne

podpísala, lebo žalobkyňa tvrdila, že podpis na zmluve nie je jej, teda nemohlo dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva. Ak by zmluva nebola žalobkyňou podpísaná, išlo by o nedostatok formy právneho
úkonu, ktorá spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Aj keď v konaní nebolo preukázané, že k vyplateniu
kúpnej ceny žalobkyni došlo pri podpise zmluvy, žalobkyňa žiadne právne kroky ohľadne sporného
prevodu neuskutočnila. Žalobkyňa od 14. 02. 2002 vedela o tom, že bola spísaná kúpna zmluva, ktorou

došlo k prevodu vlastníctva k bytu a napriek tomu až do podania žaloby 25. 11. 2014 zostala nečinná,
resp. nepreukázala, že žiadala o vrátenie bytu. Nelogickým bolo vyjadrenie žalobkyne ohľadne prijatia
finančnej čiastky od žalovaného 1/, ktorá zodpovedala ňou očakávanej kúpnej cene za predaj bytu.
Najskôr uviedla, že nevie o akú platbu sa jednalo a napriek tomu peniaze nevrátila. Na pojednávaní
uviedla, že peniaze je ochotná vrátiť a potom tvrdila, že peniaze nemá. V inom súdnom konaní sp. zn.

6C/175/2001 žalobkyňa uvádzala v situácii, keď jej to z procesného postavenia (žalovanej) vyhovovalo,
že byt nemá, lebo ho previedla na tretiu osobu.

6. Zamietnutie žaloby voči 1/ žalovanému okresný súd odôvodnil tým, že posúdenie platnosti či
neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ nie je vlastným predmetom konania,

len prejudiciálneho posúdenia. Pretože medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ žiadny hmotnoprávny
vzťahnieje,žalovanýv1/radeniejevkonanípasívnevecnelegitimovanýa žalobkyňaprotižalovanému
v rade 1/ nepreukázala ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu, ktorý je vo
vlastníctve 2/.

7. Zamietnutie žaloby proti žalovanému v 2/ rade okresný súd odôvodnil tým, že včasným neuplatnením
práva sama žalobkyňa umožnila vznik nových právnych vzťahov a spôsobila, že sporný byt bol ďalšou
kúpnou zmluvou prevedený na žalovaného v rade 2/, ktorý byt nadobudol dobromyseľne, za byt riadne
zaplatil kúpnu cenu, byt dlhodobo užíva a so žalobkyňou nie je v žiadnom právnom vzťahu. Byt bol
zaťažený záložným právom v prospech tretej osoby. Za tohto stavu by určenie vlastníckeho práva v

prospech žalobkyne spôsobilo zásah do vlastníckeho práva žalovaného v rade 2/ a do existujúcich
právnychvzťahovbyvniesloneistotou.Súčasnekžalovanémuvrade1/požadovanérozhodnutiežiadne
účinky nemá. Žalovaná na základe zmluvy, ktorú sama považuje za neplatnú, prijala od žalovaného
v rade 1/ bezprávne plnenie, ktoré zodpovedalo očakávanej kúpnej cene a toto plnenie nevrátila, ani
vrátiť nevie. Okresný súd znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu na zmluve nenariadil, lebo

ak by aj bolo preukázané, že na zmluve nie je vlastnoručný podpis žalobkyne a zmluva je neplatná,
žalobe by nemohol vyhovieť vzhľadom na preukázanú dobromyseľnosť žalovaného v rade 2/. Súd prvej
inštancie zamietnutím žaloby voči žalovanému v 2/ rade prihliadol na spravodlivé usporiadanie veci.
Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 3314/11 z 02. 10. 2012, podľa ktoréhonie je možné vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práv pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp
ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný v tom, že vec riadne podľa práva nadobudol. Na základe toho považoval za spravodlivé

poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi, lebo usporiadanie pomerov medzi stranami
sporu musí zodpovedať aj spravodlivosti a slušnosti a priznanie vlastníckeho práva žalobkyni by bolo v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

8. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 80 písm. c) OSP, § 3 ods. 1, § 34. § 35 ods. 1, § 39,

§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaným, ktorý boli v konaní úspešní podľa § 142 ods. 1 OSP
náhradu trov nepriznal, pretože žiadne trovy neuplatnili a zo súdneho spisu nevyplývali.

9. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní namietala nesprávnosť a neúplnosť skutkových a právnych
záverov okresného súdu. Zopakovala, že pokiaľ na zmluve zo dňa 27. 09. 2001 nie je podpis
žalobkyne, táto zmluva je absolútne neplatná pre nedodržanie formy podľa § 40 ods. 1, ods. 3

Občianskeho zákonníka. Uplatnenie neplatnosti právneho úkonu nie je viazané premlčacou lehotou.
Otázka absolútnej neplatnosti zmluvy nebola v konaní sporná a žiadny zo žalovaných netvrdil opak.
Žalovaný v 1/ rade v priebehu konania netvrdil, že zmluvu podpísala žalobkyňa, jeho vyjadrenia boli
vyhýbavé. Aj svedkyňa S., ktorá pracovala ako administratívna pracovníčka na notárskom úrade,
pripustila možnosť overenia podpisu inou osobou, vzhľadom na podobnosť žalobkyne a jej sestry

K. W., ktorá disponovala občianskym preukazom žalobkyne. Táto s najväčšou pravdepodobnosťou
namiesto žalobkyne zmluvu podpísala a na pojednávaní 19. 01. 2015 odmietla vypovedať. Pretože
neboli pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že kúpnu zmluvu zo dňa 27. 09. 2001 nepodpísala, do úvahy
prichádzalo rozhodnutie o určení vlastníckeho práva žalobkyne k spornému bytu. Okresný súd nebral
do úvahy absolútnu neplatnosť zmluvy, hoci na absolútnu neplatnosť zmluvy mal prihliadnuť z úradnej

moci a žalobkyňa je ochotná znášať trovy znaleckého dokazovania. Namiesto absolútnej neplatnosti
v odôvodnení rozsudku sa uvádza len „formálna neplatnosť zmluvy“. Ďalej žalobkyňa namietala
správnosť zistenia, že čakala 12,5 roka na dovolanie sa práva. Ona vybavením záležitosti poverila
advokáta JUDr. Malovca. Počas návštev zo zahraničia ho zvykla kontaktovať a bola ubezpečená,
že sa vec vybavuje. Žalobkyňa pripustila spornosť iba v otázke platby kúpnej ceny, kedy žalovaný v

rade 1/ kúpnu cenu za byt v sume 104.940 Sk. Žalobkyňa pri uzatvorení zmluvy nebola a kúpnu cenu
neprevzala a žalovaný žiadny doklad o úhrade nepredložil. V prípade platby žalovaného, ktorý v októbri
2003previedolnaúčetžalobkynesumu341.151Sk, nešlooúhradukúpnejcenybytu.Podľažalovaného
išlo o odstupné, plnenie z iného právneho titulu. Žalovaný 1/ sám uviedol existenciu rôznych transakcii a
vzájomných zápočtov. K zamietnutiu žaloby s odôvodnením použitia zásady slušnosti, spravodlivosti a

dobrých mravov žalobkyňa uviedla, že aj s prihliadnutím na tieto pravidlá mal okresný súd právny vzťah
posúdiť podľa platnej právnej úpravy absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Spochybnila poskytnutie
ochranyžalovanémuvrade1/zdôvodudobrýchmravov,lebotenžilvspoločnejdomácnostisEleonórou
Juhászovou a pravdepodobne mal vedomosť, že zmluvu podpísala miesto žalobkyne, a nie je vylúčené,
že taký stav obaja vyvolali. Okresný súd nemal preukázané vyplatenie kúpnej ceny 104.940 Sk za byt,

ale 1/ žalovaný byt následne odpredal a získal od žalovaného 2/ kúpnu cenu 830.000 Sk, čím sa značne
finančne obohatil. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

10. Žalovaný v rade 1/ Róbert Bene vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná nepreukázala,
že zmluvu nepodpísala, takže o predaji bytu nevedela. Vierohodne nezdôvodnila svoju výpoveď na
Okresnom súde v Lučenci dňa 19. 04. 2006, v ktorej uviedla, že žalovanému v rade 1/ byt predala.
Žalobkyňa prijala peňažné prostriedky podľa kúpnej zmluvy. Dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, boli
predmetom súdneho konania a dokazovania a závery okresného súdu považuje za zákonné.

11. Žalovaný v rade 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté
pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Nováprávnaúprava rešpektujeúčinokprocesnýchpodaní
urobenýchdo30.06.2016vzmysleprincípuprávnejistotyalegitímnychočakávanístránsporuvkonaní,
ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

14.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

16. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držby je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ktorý bol účinný do 30. 06. 2016, návrhom na

začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Okresný súd správne zamietol žalobu proti žalovanému v 1/
rade, pretože medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ nezistil žiadny právny vzťah, ktorý by vyplýval
z hmotného práva, a keďže žalobkyňa pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 1/ nepreukázala,

nemala ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného v rade 2/. Z hľadiska dobrých mravov neposkytol okresný súd ochranu žalovanému v rade
1/, ale žalovanému v 2/ rade. Nebolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že okresný súd nebral do úvahy
absolútnuneplatnosťzmluvy,lebodôsledkyabsolútnejneplatnostizmluvydaldosúladusospravodlivým
a slušným usporiadaním právnych pomerov v prospech vlastníckeho práva, ktoré svedčilo žalovanému

v 2/ rade. Správne preto okresný súd zamietnutie žaloby voči žalovanému v rade 2/ odôvodil tým, že
sporný byt nadobudol dobromyseľne, byt dlhodobo užíva a so žalobkyňou nie je v žiadnom právnom
vzťahu. Poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi zodpovedalo spravodlivému a slušnému
usporiadaniu pomerov medzi stranami sporu.

24. Podmienky uzavretia zmluvy o prevode sporného bytu mohli byť medzi žalobkyňou a 1/ žalovaným
sporné vzhľadom na to, že v rozhodnom čase vyhotovenia zmluvy a overenia podpisu žalobkyne na
zmluve žalobkyňa žila v Taliansku, byt chcela predať a do T. prichádzala za svojou sestrou K. W., ktorá
žila v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1/ rade, kde ich žalobkyňa navštevovala, resp. u ktorýchpredtým bývala. Okresný súd správne vychádzal z nehodnovernosti tvrdení žalobkyne, ktorá potom, čo
byt sama nadobudla, po prevode bytu na žalovaného v 1/ rade a po zápise vlastníctva do katastra
nehnuteľností, aj počas sporu o vlastníctvo bytu v inom súdnom konaní, vystupovala a konala rozporne

a nezrozumiteľne. Žalobkyňa nevysvetlila, prečo ponechala u svojej sestry občiansky preukaz, ktorý
mohol byť použitý pri overení podpisu na zmluve u notára 14. 02. 2002. Žalobkyňa prijatím peňažných
prostriedkov dňa 02. 10. 2003 a následne svojím tvrdením na súde dňa 19. 04. 2006 sama ukončila
otázku sporného právneho vzťahu k bytu medzi ňou a žalovaným v 1/ rade, ktorý tak mohol vzhľadom na
správanie žalobkyne považovať vzťahy s ňou za urovnané. Vzhľadom na zápis vlastníckeho práva, ktorý

nebol ničím spochybnený, tak mohol byt predať žalovanému v 2/ rade, ktorý na pojednávaní 19. 01.
2015 uviedol, že byt nadobudol prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalobkyňa svoje skutkové a právne
dôvody sústredila výlučne na spochybnenie kúpnopredajnej zmluvy z 27. 09. 2001 a overenia svojho
podpisu na zmluve na notárskom úrade dňa 14. 02. 2002. Ničím ale nespochybnila skutočnosť, že zápis
vlastníckeho práva k bytu po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností nesporne svedčil žalovanému
v rade 1/ ani to, že žalovaný sa mohol považovať za oprávneného užívateľa bytu.

25. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie však malo zásadný význam to, že žalobkyňa ničím
nespochybnila dobromyseľnosť žalovaného v rade 2/ pri uzavretí kúpnej zmluvy k spornému bytu
od žalovaného v rade 1/. Žalobkyňa ani po vklade vlastníckeho práva voči žalovanému v rade 2/
nekonala. Okresný súd jej tvrdenia pred súdom po prevode bytu na žalovaného v rade 1/ vyhodnotil

ako nehodnoverné. Žalobkyňa ničím nevyvrátila záver okresného súdu, že až do podania žaloby v roku
2014 bola takmer 13 rokov nečinná. Žalobkyňa nepreukázala, že od 14. 02. 2002, kedy sa dozvedela
o uzavretí kúpnej zmluvy, požiadala advokáta o právnu pomoc, aké úkony vykonala ona a jej advokát
a či o tom žalovaní mohli mať vedomosť.

26. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS
3314/11 z 02. 10. 2012. Ústavný súd Českej republiky pripustil, že dobrá viera nadobúdateľa môže
mať prednosť pred právom pôvodného vlastníka aj v nálezoch sp. zn. II. ÚS 165/11 z 11. 05. 2011
a III. ÚS 247/14 z 28. 01. 2016, podľa ktorých je povinnosť všeobecných súdov skúmať a zohľadniť
dobrú vieru nadobúdateľa konštantná a pre súdy záväzná. Dobrá viera sama osebe nie je nadobúdacím

titulom, jej existencia je ale korektív, ktorý môže dať úkonom a pozícii nadobúdateľa, ktorý konal v
dobrej viere o zápise do katastra nehnuteľností, silnejšie postavenie ako pôvodnému vlastníkovi.
Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.
03. 2016, podľa ktorého je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.

Pri kolízii princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka, v prípade, že nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu
kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila

vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu.

27. Odôvodnenie zamietnutia žaloby princípom všeobecnej spravodlivosti aj v prípade absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, keď na jej základe bol vykonaný prevod vlastníckeho práva a nebola
spochybnená dobromyseľnosť ďalšieho nadobúdateľa, bolo správne a zákonné. Keďže súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho
zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné
skutočnosti a jeho rozhodnutie je vecne správne, odvolací súd ho s tých istých dôvodov potvrdil.

28. Výrok, ktorým krajský súd rozhodol, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania

je odôvodnený podľa § 262 ods. 1 CSP tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, ale náhradu
trov nepožadovali a zo súdneho spisu im žiadne trovy nevyplývali.

29. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.