Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912209903.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanejF.G.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomE.XXXX/XX,XXXXXE.F.,zaúčastiobčianskeho

združenia - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080
05 Prešov, IČO: 421 767 78 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1867,20 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/94/2012-113 zo dňa 05. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému)

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 401,22 Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 05 Prešov,
IČO: 421 767 78, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) má

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 05. 10. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanej
právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (pôvodnému)
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 401,22 Eur, do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).

1. 2. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie uviedol, že vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal
vo veci plný úspech, a teda má právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z troch úkonov právnej
pomoci po 81,33 Eur (prevzatie veci, odvolanie vo veci samej, doplnenie dovolania vo veci samej), 2
x režijný paušál po 7,63 Eur za úkony v roku 2012, 1 x režijný paušál 7,81 Eur za úkon v roku 2013,
spolu 267,06 Eur, ďalej 1 úkon právnej pomoci po 81,33 Eur za pojednávanie uskutočnené dňa 05. 10.

2015, 1 x režijný paušál po 8,39 Eur; cestovné za cestu Lučenec - Rimavská Sobota a späť za 60 km pri
základnej náhrade 0,183 Eur/1 km v spotrebe 7 litrov/100 km a cene PHM 1,245 Eur/1 liter predstavuje
spolu 16,209 Eur, pričom právny zástupca si uplatňoval len polovicu vo výške 8,10 Eur; ďalej náhrada za
stratu času za 2 polhodiny po 13,98 Eur, spolu 27,96 Eur, pričom právny zástupca si opäť uplatňoval len
polovicu, teda mu súd priznal 13,98 Eur. Pokiaľ si právny zástupca uplatňoval náhradu za stratu času
za 3 polhodiny, súd mu v danom prípade priznal náhradu len za 2 polhodiny, nakoľko podľa vedomostí

súdu cesta z Rimavskej Soboty do Lučenca trvá maximálne 1 polhodinu. V zmysle vyššie uvedeného
predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 401,22 Eur.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej (tretí výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu)

v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je
možné priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne
významných skutočností, pričom podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti
prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24. 03. 2015 a

6MCdo/5/2013 zo dňa 19. 03. 2014. Žalobca mal za to, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, nakoľko je jeho účelom okrem iného aj kolektívna ochrana spotrebiteľov a
ich zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať
svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj
personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia vykonávania základných cieľov. Ďalej

konštatoval, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že združenie nemá
pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z
označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Na záver uviedol, že považuje

právnezastúpenievedľajšiehoúčastníkavpredmetnomkonanízanadbytočné,účelovéanehospodárne
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná.

3. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej podal k odvolaniu žalobcu vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že pokiaľ by Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde
na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít Združenia
v neprospech spotrebiteľov. Podotkol, že je to práve žalobca, ktorý masovo zneužíva poskytovanie
právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na
úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté

právo na plnú náhradu trov konania de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
Združením na súdoch, pričom zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie
na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Žalobca svojimi neúspešnými
„pokusmi“, ktoré spočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch spôsobuje trovy konania,
ktoré by mal byť v prípade svojho neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane, v tomto prípade

vedľajšiemu účastníkovi. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 18. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v

zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,
zostávajú zachované“.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2

CSP a contrario, a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách
konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 07. 2012 sa

žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.867,20 Eur s príslušenstvom. Dňa 25. 09. 2012 bolo
prvoinštančnému súdu doručené oznámenie (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
občianskeho združenia - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, že
vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Následne prvoinštančnýsúd rozsudkom zo dňa 05. 10. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanej právo na náhradu
trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 401,22 Eur (tretí výrok). O náhrade trov

konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 vetá prvá O.s.p

7. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

8. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemuselo preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane
žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93

ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného
konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili
len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv

podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
akoúčastník,ztohomožnovyvodiťlenjedenzáverato,ževedľajšíúčastníkmal(rovnakoakoakýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p.
bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní

vystupoval.

9. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady
trov konania (aplikáciu právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré

účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku
tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

10. Pretože žalovaná a (pôvodný) vedľajší účastník vystupujúci na jej strane mali plný úspech v
konaní, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho správne uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý zdieľal
procesný úspech žalovanej v tomto súdnom spore) trovy konania. Odvolací súd preto konštatuje, že
prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania pôvodného

vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom
výroku potvrdil.

11. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym

spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a
účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

12. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté

(§ 367 ods. 3 CSP).

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne ajbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomto prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom v Prešove, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej),
preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).